Pochybnosti vo vzťahu a problémy s bývaním

Rada by som vyriešila v sebe pochybnosti ohľadom môjho partnera. Na úvod chcem povedať, že som veľmi mladá, mám len 20 rokov, priateľ je môj prvý a som s ním od 17. Priateľ by rád začal so mnou bývať, chce posunúť náš vzťah, no mne to príde stále nejak skoro a príde mi, že páry, ktoré spolu bývajú tak si začínajú po čase trochu liezť na nervy. Ja som introvert, takže sem tam potrebujem čas len pre seba a byť sama. Aký máte názor bývať spolu tak v mladom veku?

Ďalšia vec je, že stále sa vnútorne na partnera, hnevám. Som veľmi citlivý človek. Keď sme spolu začínali chodiť, tak náš vzťah nebol ružový, nebolo to tak krásne ako u iných. Zamilovanosť atď. Nás vzťah je o x percent krajší teraz po dlhšej dobe. Môj partner mal ex priateľku s ktorou boli zvyknutí "komentovať" druhých, ich vzhľad atď. Čiže to robil aj u mňa priateľ, komentoval druhé baby, posielal mi fotky, nie vulgárne, ale urážalo ma to. Raz povedal aj že nie som úplne jeho typ. (Teraz po 2,5 roku vyzerám inak, pribrala som, cvičím, mám iné vlasy, omnoho atraktívnejšie vyzerám). Povedala, som mu, že mi to veľmi vadí. Prestal s tým úplne. Nepozerá po druhých babách, nič mi neposiela. Hovorí mi, že som pre neho najkrajšia žena a samé krásne veci. Tie začiatky boli horšie možno preto, že nedokázal zabudnúť na jeho ex, ktorá bola úplne iná ako ja. Takže medzi nami bolo viac problémov. Ja ako introvert som sa nedokázala otvoriť. Tiež vždy mal negatívny názor na neveru, nikdy nebol neverný. Ospravedlnil sa mi veľa krát, že bol hlúpy a nechcel ma raniť. Bral to nevinne len ako zábavku. No stále mám pochybnosti, že sa k tomu vráti. Viem, že sme boli deti, ale aj tak.
Možno riešim kraviny, že je môj prvý a nedokážem to porovnať. Vyrastala som bez otca. Viem, že niektoré to budete riešiť ako banálny problém, ale mám pokračovať vo vzťahu keď ma vnútorne žerie neistota?