Podráždený manžel
Ahoj. Idem si po nestranny naroz, ako vidite moju situaciu a co si o tom myslite.
Asi som postupne prestala milovat manzela. Mame dve mensie deti, skolkarov. On je taky samonasieraci typ. Naladovy. Nevie sa pomaly z nicoho tesit. Den vie pokazit celej rodine - chystame da na výet tak je nervozny, len po nas steka, mame ist z cesty lebo on si vsetko najlepsie nachysta sam... tak ideme z cesty. Potom fuci ze vsetko musi on. Vsetci su debili len on dobre robi veci. Vsetko co robime alebo prerabame v byte nie je radostou ze je to pre nas a netesime sa z toho, lebo s nim je to utrpenie, na vsetko pinda, ktory debil to robil, ako je to nanic, ze ma dost, potom steka na deti...
Deti buzeruje za kazdu blbost, ma dni ked im nic ine nehovori len nerob toto, nerob tamto, co si? to co robis?! furt vsetko zle.
V keden den povie nieco, na druhy den opak. ked sa ho na to opytam, zvysuje hlas ze ja som to nepochopila... jaj ani sa mi nechce vsetko pisat, ale mam toho uz nejak dost... nechce sa mi takto do konca zivota. Ked na nieco zabudneme alebo sa nam nieco pokazi, poljodinu ke schopny vymyslat aťrgumenty preco za ti mozem ja a v ziadnom pripade za to nemoze on. neznesie ani drobnu kritiku ani len naznak co by poukazoval na to ze on nieco nedomyslel... no je takychto blbosticiek vela, ze ani mi teraz vsetko nenapada...
Na druhej strane je starostlivy, ked ma dobru naladu vie byt super, bavime sa, je vtipny, ale za desat minut je schopny sa uplne otocit a len nasrato pochoduje po byte. fuci...
som narocna ja alebo to nie je uplne ok? co si o tom myslite? lebo ja uz mam castejsie pocit ze by som jo uz radsej ani nevidela, ako pocit ze ho lubim...
@bobulka109 presne to, ze to uz casom velmi zatienuje jeho dobre stranky.. lebo o co je lepsie jeden den, o to horsie je na druhy..
@eeffka posledne dva-tri roky myslim na rozvod. uz nepocitujem k nemu lasku a nehu, ked sa nanho pozriem...
moj muz je CHOLERIK a vie o tom...doma mam presne to,co Vy. Nazlosti sa rychlo a pre somarinu,pripadne za nepochopenu srandu. Oduje sa aj ked potrebuje po naaarocnej psychickej praci pokoj a my mu ho nedoprajeme.Aj moj nadava,ked sa doma veci kazia,ale nie vzdy vidi,ze sa tomu dalo predist. A ty urobis nejaku vec na 90 percent. On dorobi tych 10 a povie,ze on musi vsetko robit. Prides do Jysku po nejaku vec. On sa zahladi do vitriny do novej obyvacky,ktora sa mu paci a je v akcii. Poviem,ze je pekna,ale v zalohe mam krajsiu. On mi v predajni povie,ze aj tak nebudeme kupovat,lebo mame este dolezitejsie vydavky. Mne je to v tej chvili jedno. O dva dni mi oznami,ze vitrinu objednal a vyplatil.Lebo bola v akcii. Tak toto ma vytocilo. O pol roka mu ukazujem svoju vysnivanu vitrinu a on mi na to,ze skoda,uz sme ju minule kupili. Tu ss vytocim druhykrat,ze to ju kupil ON...nie my
Chod domacnosti a vychova deti je v poriadku? Deti okrem bezneho vystrajania pocuvaju, reaguju na pokyny spontane? Dovolis mu, aby niektore veci vychovy boli riesene aj podla neho? Ja len hladam dovod tej castej podrazdenosti. Cast moze byt povaha a cast nespokojnost muza, ktory nema v rodine slovo.
Ahoj, ako keby som čítala o mojom ešte aj znamenie sedí, my sme spolu 19 rokov, máme jedného syna a nikdy to nebude iné, len horšie, dá sa povedať, že ja som rezignovala, nemám guráž zbaliť mu kufre a poslať ho preč, ja viem, že nás má rád takým tým svojim spôsobom a že bez nás by nemal nikoho, ale niekedy ma mrzí, že to vôbec nedáva najavo a najviac ma mrzí, že tou svojou cholerickou povahou a nervozitou si pomaly ničí vzťah so synom 😞, ale...........
Nepomohlo by, keby ste sa dohodli, ze ked zacne byt extremne mrzuty ze by sa zdekoval do garaze napriklad a tam sa vyventiloval? Tym frflanim sa ventiluje a lepsie to ocividne nebude a ventiluje sa na vas. Mozno keby si spisoval jeho hnev a "postrehy neschopnosti ostatnych" a obcas si to v klude precital mozno by vam aspon trochu odbremenil.
Kolko z vasko spolocneho casu v ramci tyzdna prefrfle vs. je ten uzasny vtipny chlap?
@martinastaj nerozumie si so synom alebo sa mu nevie priblizit?
Porazilo by ma z takého chlapa.Treba aby si našiel koničky,kamošov.Nech ide von,do mesta...Nečudujem sa mu,že ked len doma sedí je frustrovaný?Kto by nebol..človek musí mať aj život pre seba a nie len doma ležat a mať nervy zo všetkeho...
@eeffka presne ako hovoris. on potrebuje byt nervozny pri nas, pretoze on sa potrebuje pohadat. ked aj nanho nereagujem tak bude rypat a rypat dovtedy, kym nevybuchnem. ci do mna, ci do deti. potom ked sa uz navela vytocim tak sa zrazu otoci o 180stupnov a je sama milota, deti tutuli mutuli a ide sa s nimi hrat a vsetko a zrazu mi dava najavo ze ako sa on snazi a stara a je mily a ja som ta nasrata matka :(
Mám pocit že mame veľmi podobnych chlapov, je to na nervy a veru veľakrát zvažujem útek 😮
Presne toto poznám z blízkeho okolia a dlhé roky sa to nezmenilo, bude to zrejme nejaká porucha osobnosti, či by nejaké lieky to trochu nestlmili. Je to ťažké, verím Ti
@zuzkaadusko :-/ to ma mrzi. ja uz ho realne planujem a uz je o tom aj oboznameny... ☹
a na to ako zareagoval? nenavhol nejake riesenie na zmenu? Inac s detmi ako vychadza?
@0silvia0 skôr sa mu nevie priblížiť, nevie sa s ním porozprávať, keď aj niečo vymyslím, aby robili spolu, väčšinou sa pohádajú, nemá trpezlivosť, ale zas keď má chuť, tak vie aj posrandovať, dnes som ich vytiahla na rodinnú prechádzku, ale to sú také výnimočné okamihy, ja vždy verím, že sa to zlepší, ale je to ako na hojdačke 🙄
@bobulka109 jasne ze zas to bolo len o tom ako si to uvedomil a mam pravdu a blablabla... on hra vzdy uvedomeleho, ked ide do tuheho...ale v skutocnosti ma ignoruje.. vcera rano sa zas zobudil nervozny, hned zrana stekal po detoch... klasika...
clovek si to asi musi dat na “misku vah”. Dobre veci a potom tie negativne, lebo predsa zivot je len jeden a zobudzat sa s pocitom, ze co zasa? co zas bude zle? zbytocna nervozita, stres …. Velmi to odobera energiu a radosti beznych dni😔
@martinastaj a kolko rokov ma syn? Muz by sa mal uvedomit, lebo raz sa bude tak isto syn spravat k nemu... vysvetli mu, ze dostane spat to, co teraz synovi dava/nedava.
@bobulka109 ved toto.. ja uz mam pocit, ze sa neviem z nicoho tesit... a to som kedysi bola vesely, optimisticky clovek, co sa tesil z kazdej prkotiny pomaly... chyba mi to
Ahoj, moj muž bol podobný… ak chceš napis mi správu. Už s nami nie je a moj život je úplne iný… lepší. Aj keď mi chyba partner, stále lepšie bez neho ako s ním.
Akoby som citala o mojom vzťahu, do bodky, až ma žalúdok bolí pri čítaní Tvojich riadkov. Práca na tomto vzťahu mi vydržala 11 rokov a ďakujem za to, ze som to nakoniec urobila a odišla. Energeticky je to tak vycerpavajuce, ze som toho skôr jjednoducho nebola schopná. Mame 9 ročnú dcéru. Rok a pol uz bývam sama s dcérou a samozrejmé použijem strare známe klišé - mohla som to veru urobiť oveľa skôr, konečne som nasla vytuzeny klud. Je to ťažké rozhodnutie, úplne rozumiem co prežívaš, do bodky bol rovnaký. 2r pred rozchodom som uz necitila lasku a potom už som začala pracovať na svojich obavách, ze to všetko zvládnem zrealizovať. Tým, ze som roky musela byt v domácnosti aj správaní pani dokonala, tak som bola dosť fixovaná na byt a prostredie kde zijem a vôbec som si nevedela predstaviť, že budem žiť po tých rokoch niekde inde. Dcéra chodila uz do skoly, nechcela som jej spôsobovať toľko zmien naraz - odchod z prostredia a ešte aj zo školy. Rozmýšľala som ci to všetko realne utoahnem financne (hypotéka alebo podnajom) a musela som si začať verit, ze to bude v poriadku. Uz som sa odputala, uz to len zrealizovať.... bolí to rôzne štádia priprav, práca so svojím myslenim, viera v lepšiu budúcnosť a v samu seba. Zvládli sme to a som veľmi šťastná, že sa všetko vyplnilo tak ako som si priala, mame s dcérkou menší krásny byt, sice hypoteku na krku, ale mame vytuzeny klud a som šťastná. Na pol roka kým sa to zrealizovalo som bola dočasne u maminy. Neolutovala som jediný deň. Držím palce. Konečne môžem byť nedokonalá a sama sebou 🙂
@katie1 a muž to ako vzal a ako sa má teraz? Nezmenil sa?
@katie1 jej ty si to krasne napisala. super, prajem ti vela stastia v zivote🙂 dobre sa to citalo.
ja som taka rozpoltena, ale stale viac naklonena moznosti odist. bude mi to urcite luto, tie roky spolu, ale neviem, ci dokazem zit este tolko rokov s niekym ku komu uz necitim tu lasku a viac menej len cakam co zas bude. a cim som ja veselsia, tym je on potom protivnejsi..
Absolútne ťa chápem. Raz som čítala krásnu myšlienku od psychológa: partnerský vzťah je, ako stolička. Stojí na štyroch nohách: 1. láska, 2. rešpekt, 3. podobný / rovnaký prioritný rebríček / názor na financie, 4. sex. Ktorákoľvek noha je "kratšia", spôsobuje to nerovnováhu. Všetky štyri piliere úzko súvisia.
Držím palce, aby si sa rozhodla dobre. Chráň seba a svoje deti. Život je len jeden.
podla mna to je nejaka porucha osobnosti. Nejaky narcis alebo tak. Nevidi seba v realnom svetle, hlada stale obet a vinnika, nie partnera.
V tejto charakteristike ho nevidis?
https://www.zdravie.sk/choroba/39932/narcistick...
@1andrea111 on je tvrdý chlap, baran. Tentokrát ma nechal odísť, myslím, že už cítil zo mňa silu a odhodlanie. Samozrejme mal predslov, ze to nedam a ze si ten život bez neho ľahko predstavujem. Uz som sa ale neobhajovala, uz som sa toho nebála a on to vycítil. A on nebol typ co by prejavil pád, takže ma nechal s tým, ze neviem kam sa rutim. Platí výživné a dcerku si berie každý druhý víkend. Venuje sa jej viac ako predtym, nenadava na mňa, ja naňho, riešime len čisto organizačné veci. Pocity neviem aké má a ani ma to už nezaujíma. Malu s tým tiež nezaťažuje, urobí jej program so svojimi známymi co majú tiež deti, takže dcérka je spokojná.
@0silvia0 syn má 13 a deje sa presne to, čo som manželovi celý čas hovorila, že ho bude mať "na háku ", ja mám so synom veľmi pekný vzťah a som za to vďačná a pritom syn je v pohode, aj keď je už puberťák 🙂, nieje to žiadna divočina, má trošku hendikep, stredne ťažkú poruchu sluchu, nosí načúvacie aparáty o to viac ma to mrzí, že to nemá ľahké 😞.............ale stále si poviem, že sú aj horší chlapi a ideme ďalej 🙂
@martinastaj chapem... skoda, ze niektori chlapi si nedaju povedat🤷♀️
Kým si rozpoltena, tak je ešte čas. Keď príde deň D, budeš si 100% ista. Bolo to moje najťažšie rozhodnutie v živote.

autorka, napísala by som ti ip, ale nemám kde...