Pomoc s deťmi od rodičov/svokrovcov
Ahojte 🙂 Už tu bolo veľa diskusií ohľadom toho, či sa rodičia/svokrovci postarajú o deti, ako často si ich berú, ako vám pomáhajú či nepomáhajú... Aj ja stále riešim túto otázku a neviem sa s tým nejako vnútorne vysporiadať ☹ Ako často vám berú detičky rodičia alebo svokrovci? Ak chcete, aby si ich zobrali, alebo aby vám pomohli musíte ich o to prosit, alebo sa oni sami ponúknu, resp. prosia oni vás, či si môžu zobrať vnúčatká? Ja som na deti sama 6 dní v týždni od rána do večera a občas som už veľmi unavená, že by som aj pomoc prijala. O každú pomoc sa musím prosiť... A pritom keď sa rozprávam na ihrisku s maminkami, tak tie mi vravia, že majú pomoc aj 2 krát do týždňa. Veta, ktorá ma udivuje: "Príde mama/svokra a SPÝTA SA, či si môže zobrať vnúčatká, že už dlho s nimi nebola... vraj choď na kávu a oddýchni si..." Toto nepoznám a tíško závidím... Ja musím prosiť, ak chcem, aby mi niekto aspoň na chvíľku zobral deti. A čoraz viac mi to príde smutné, že ako keby som im vnúčence "nanucovala". Aj ja by som chcela, aby si zobrali deti, pretože chcú a nie preto, že ich poprosím... Ale už sa pomaličky učím byť vďačná za to, čo je a neplakať nad tým, čo nie je...
My byvame so svokrou (vyse 70 r) a od narodenia maleho s nim pomaha predovsetkym tym, ze s nim takmer denne chodi na prechadzku. Ked bol malinky, tak len kocikovat sa a teraz uz aj na ihrisko. Casto sa divim, ze za nim vladze, ale zjavne ano, takze neriesim a som vdacna. Pyta si ho sama, ak nahodou par dni za sebou nejde, tak uz je cela nedockava, kedy bude moct ist von. Mozem jej ho nechat aj doma, ak potrebujem nieco vybavit, ale to max na dve tri hodinky, lebo v byte je strasny cert. Moja mamina je mladsia a vnucik je vytuzeny, takze sa mu maximalne venuje. Chodi k nam aspon raz tyzdenne na par hodin sa s nim pohrat a casto si ho beru na vikend. Bez problemov zvlada celu starostlivost onho, takze ho uz mali aj tri styri dni. Tiez si ho pyta sama, nemusim sa doprosovat. Kedykolvek potrebujem nieco vybavit alebo len ist s muzom do kina, staci dvihnut telefon a viem, ze jej ho mozem priniest.
A inak ked si spominam na svoje detstvo, mali sme s bratom iba jednu babku a dedka a ti sa nam maximalne venovali, tiez kedykolvek strazili. Takze je to asi v rodine 🙂
Ahoj, maminu a otca uz nemam, zomreli. Svokrovci byvaju na tri kroky. Ale neberu si deti. Aby som im nekrivdila, tak raz za cas zoberu starsiu na noc, cize od 21-10h. a to mi vobec nepomoze, kedze vyspala by sa kludne aj doma. Tiez si sami od seba deti nezoberu. Kocikovat ich bola dokopy mozno trikrat (obe deti spolu). Tiez ma to velmi mrzi, ze ich mam ponukat a este ked povie, ze nie, nema cas.. Teraz mala 7tyz dovolenky. Starsia u nej spala 2krat a cez den ju mala raz a mladsiu 1h 45min 😀 😖 Vsade si deti berem so sebou. Zacala som chodit cvcit, tak su tam so mnou, ked chcem ist na nechty, vezmem si ich so sebou, nakupy, atd atd vsetko so mnou. Muz robi 6-7dni v tyzdni. Nevycitam svokre to, ze nevaruje nase deti, lebo to nie je jej povinnost. Skor ma mrzi to, ze im vzdy naslubuje vylety, prazdniny, a neviem co este a nesplni ani jednu vec, lebo jej to "nevyjde".. Takze tak......
Tiež mám ten pocit, že pokiaľ niekoho vyslovene nepoprosím ( okrem mojej maminy, ktorá aj keď robí častokrát od rána do večera, keď aj nemôže prísť, aspoň zavolá, a to každý deň ), tak môžem padať na hubu, od svokry sa pomoci nedočkám...v podstate mi nepomohla ani raz...myslím fyzicky, nie tým, že nakúpi hračky a oblečenie...aj to je pomoc, vážim si to, ale veľakrát by som ocenila inú pomoc....dlho ma to trápilo, bojovala som s tým, nekonečné hádky s manželom na túto tému,pretože samozrejme, ja som tá zlá...Raz tu niektorá ani neviem, v ktorej téme spomenula, že keď človek cíti krivdu a zatrpknutosť voči niekomu, môže sa to neskôr odraziť na jeho zdraví vo forme rakoviny...nikdy som nepochybovala, ako psychika súvisí so zdravím...Momentálne mám problém, kde nado mnou visí jeden veľký otáznik...a tak som si povedala, že sa nebudem viac trápiť nad ľuďmi okolo mňa, nebudem riešiť minulosť, svokru, nikoho...každý má svoje svedomie....Nechcem, aby malá ostala sama, tak aj keby mám mlieť z posledných síl a nevedieť, kam skôr, pokiaľ sa ten otáznik nad mojím zdravím stratí, urobím všetko pre to, aby malá neostala bez súrodenca...aj keby som mala byť na ne sama...Zvládla som takmer sama jedno dieťa, aj keď to nebolo ľahké, ale som na seba hrdá, zvládnem aj druhé...ale doprosovať sa pomoci nebudem nikomu...
Ja mám pomoc aj u svokry, aj u naších. Vždy sa opýtam, či môžu a našťastie stále môžu 😉 Svokra býva v tom istom dvore, takže hocikedy si ich tam môžem "odložiť". Aj rodičia ich berú, ale oni bývajú 20km od nás, tak u nich sú menej. Obe babky sú už na dôchodku. Obdivujem ženy čo nemajú takú pomoc a niekedy si to neviem predstaviť, ako by som to zvládla ja.
no mne tiez nikto nenavrhol ze mi dcerku postrazi...ak poprosim a maju cas ci uz mamka alebo svokra tak postrazia na tu chvilu kym ja napr utekam k doktorovy a pod..ale take ze by ja som si mala za ten cas oddychnut take niee..a ak pridu na navstevu sami od seba,tak to nieje tak ,ze by ja som vtedy mala cas pre seba,ale este vacsinou im aj obed varim a prosto sme spolu...aj ja by som brala aby sa same ponukli,tiez mam zopar kamosky co babicky pomahaju prosia o vnucatka 🙂 aj sestra ma svokru co ked pride ku nej na navsevu,tak jej pomaha ci uz so synom,alebo umyje riad,cez vikend im navari obed,a pod...a ja to od svokry az tak ani necakam,ale od vlastnej mamy by som aj cakala,lenze ked som sa jej na to opytala ze ci by nechcela nekedy len tak na dlhsie niekedy byt s malou (ma 16mesiacov) ze ja si bud v klude popratam aj take veci na ktore bezne cas nemam(vypratat skrine,sufliky napr..) alebo si prosto nejak oddychnem ze si pojdem nieco kupit na seba a pod..tak ona mi na to povedala ze ani ona svoje deti nedavala svojej mame,len ak musela ist do prace alebo bola chora a pod..no,tak to potom u mna uz nestoji za rec,ked som dostala taku odpoved :/ aspon ze pomozu ked treba ,aj to je nieco ...
@zeytin Teraz je to tak asi v mnohých domácnostiach. Ja mám pomoc, ked idem do roboty a potrebujem postrazit na ten cas deti .To je tak raz za dva týzdne pár hodín Innak robím z domu. Mám 4 a čakame piate. Tiez si nepamatam, že by chceli rodičia a svokrovci len tak prist a byt s detmi, aby som sioddýchla. A len tak príst - to sa stalo naozaj len par krat za 10 rokov. Najlepsie je sa s tým zmierit, prijat ich aj s tým ich nastavením a ked to velakrát aj zabolí, tak zas odpustit a ist dalej. Aj deti budu v pohode a aj ty potom. Ja som to zobrala z tej strany že si mozem naplno užit deti, kým sú malé. Oni sa o to ukrátili a ked budú velke a nebudú mat k nim vybudovaný vztah, vtedy to aj tak sami pochopia, ale uz bude neskoro, zmeškajú niečo krasne, čo si ty nezmeškala 🙂 🙂 ich detstvo. Prajem veľa sil.
ahojky.....nasi byvaju 700 km od nas,takze maleho vidia tak 3-krat do roka.Takze pomoc ziadna a svokor je alkoholik,takze tiez nic a svokre by som nedala postrazit ani psa a nie to dieta 😀 Sme s manzelom na to sami.....niekedy je to o nervy,ale sme radi,ze to zvladame.......akurat mam strach,aby sme naraz neochoreli,lebo to neviem kto by sa o Tobiaska postaral.
@fidka79 na jednej strane mas pravdu a na druhej strane,ked budu moji svokrovci stari a budu potrebovat pomoc,tak ja budem mat POVINNOST sa o nich postarat,ci nie? X rokov dozadu to fungovalo tak,ze stari bavili deti a potom mladi s detmi sa starali o starych,ked ich trebalo doopatrovat.Mne nikto decko postrazi a ja budem potom okolo nich skakat?Svokra mala trombozu,ked som bola tehotna a ja som jej chodila injekcie pichat a varit,ked lezala a ja ked som mala zapal prsnika a manzel mal 12-tky v praci,tak mi nikto neprisiel maleho na chvilu povozit v kociari.To nie je o uzivani si zivota a ze si chcu na stare kolena odychnut,ale obycajny egoizmus.Tolko moj nazor na vec.
ja rodicou uz nemam,svokrovci su na 20 km,ale nestoji to ani za rec,ked mal syn 4 mesiace mala som nohu v dlahe ledva som chodila nikto mi nepomohol,ked som mala bolesti chrbta ze som od bolesti revala pri kazdom pohybe nikto mi nepomohol,ked sa nam pokazilo auto a trebalo nosit malud do skolky a domou 35 min rychlim tempom len pre mna cesta to nepocitam s dcerou a zlym pocasim....sama som na vsetko ako prst,jediny kto je je moj manzel ktory pracuje 12 hod.denne,doma renovujeme a na vsetko som sama...neni co zavidiet 😢 😢 ,skor do placu.
tiez ticho zavidim ked k susede pride cela rodina postrazit,poupratat byt
ked inym mamam mami pridu vyzdvihnut dieta v skolke,ked su vnucata jedno z najdolezitejsich pre babku a dedka...
smutne,ja nemam ani nikoho ku komu sa deti mozu ist pohrat a komu si vyplakat oci 😔
@fidka79 ale ved ja sa na nich za to nehnevam,my to secko zvladame aj sami..ale viem,ze ja byt babickou,tak sa trosku viac zaujimam,a chcela by som s vnucatami travit cas,a nie raz za dva tyzdne na hodku aj to ne ze mamka sa s dcerkou hra ale ja a ona sa diiva... :/ viac menej,ako kedy aby som zas nekrivdila.. a nevycitam im to,ja len pisem ze by sa mi pacilo take nieco ze by si dcerku same vypytali ,lebo kamosky to tak maju a je to pekne,alebo aj s manzelom su niekedy len vo dvojici,co tiez vztahu len prospeje... 🙂
@jamika plne suhlasim...sami sa ukracujuju o cas a vztah, ktory si mozu vytvorit s vnucatom
@fidka79 nie, nie je povinnost rodicov pomahat svojim detom. Ale teraz nehovorime o pomoci pri upratovani, vareni, zehleni, materialnu pomoc a pod., ale hovorime o case stravenom s blizkou ludskou bytostou. Boli, ak citis, ze stary rodic nemiluje tvoje dieta, najma ak ty si mal so svojim starym rodicom velmi blizky vztah. A ako sa ten vztah vytvoril? Predstav si blizkostou, casom stravenym spolocne. Moja svokra je velky egoista, zamerana na svoje potreby, silny individualista s problemom sa prisposobit. Ak nechce mat blizsi vztah s mojimi detmi (nepraje si, aby ju volali babka), akceptujem to, aj ked to boli, no nech necaka, ze v buducnosti moze cakat blizkost od nas, snad len materialnu pomoc. Ale uz aj deti to citia a nemaju problem sa spytat.... a preco ty mi niekedy nezavolas? a ty si mi preco nezagratulovala k narodeninam? 😀 😀
@fidka79 a pritom som si myslela, ze mam naj svokru na svete...taku svetaznalu, aktivnu, sebavedomu...no narodenim deti ochladol moj vztah k nej, dokonca citim nieco ako @syrik - krivdu a zatrpknutost, nemozem ju zniest vo svojej pritomnosti, absolutne nou opovrhujem (fuuu a je to von), aj ked viem, ze kvoli manzelovi sa musim snazit ju ako tak akceptovat...ale zase vylepsil sa vztah k mojim rodicom. Vzdy sa mi zdali taki nedokonali, trapni, jednoduchi..ale za to, co citia k mojim detom ich lubim a vazim si ich este viac..
Ono, ako to tu niekto už vyššie spomínal, nie je to o tom, že dáme rodičom alebo svokrovcom deti a my si ideme užívať, alebo idem s kamoškami na kávu....Tu ide o normálnu ľudskú ochotu pomôcť v tých najťažších začiatkoch...najmä, pokiaľ nebývame ďaleko od seba...Nikto od nikoho nechce, aby mi tu žehlila, varila, prala...stačí, keď aspoň 2x do týždňa príde k malej na 2 hodky...ja neviem, čo to je...a tiež mi je doplaču, keď vidím, ako babky, dedkovia z okolitých panelákov kočíkujú...ako mi kamoška povie, že jej prišla mama navariť, ožehliť...To nie je o tom, že starí rodičia si chcú užívať dôchodok a vy sa starajte, čo ste chceli, to máte...je to EGOIZMUS...súhlasím s týmto názorom, ktorí tu niekto spomínal...Moja starká ma učila chodiť...starala sa o mňa, lebo moja mama musela do práce...druhá babka, tá nás nechcela ani na prázdniny brávať...K starkej som mala veľmi blízky vzťah...Ale deti to vnímajú...a môže sa stať presne to, že keď budú staršie, nebudú chcieť chodiť k tej babke, ktorá ich príde pozrieť raz za štvrťrok...lebo je to tvrdé, ale je to v podstate nezáujem...aspoň ja to tak vnímam určite...a už teraz vidím na malej, ako sa chová k mojej mame, ktorú zbožňuje, pretože ju vidí často a ako sa chová ku svokre...
@zeytin ja to mám tak isto..bývam s rodičmi, ale maximálne čo urobia je, že si môžem odskočiť občas na nákup bez detí..Inak nič..a svokra tá len sľubuje, za rok ich má raz na jednu, prípadne dve noci. Ale také, žeby ich niekto zobral na prechádzku, alebo na ihrisko, vôbec nie. Za celý čas nikto iný nebol s mojimi deťmi ani ich pokočíkovať, aj keď boli malinké..A niekto si myslí, že keď bývam u rodičov, ktorí sú na dôchodku, že mi je sveta žiť..A také čosi, žeby sme s manželom vyšli niekedy večer von? Boli sme raz..Tiež som unavená..a na deti už kričím. Lebo sú aj prázdniny..a už potrebujem aj vypnúť..ľúbim svoje deti, ale zišiel by sa aj čas pre seba..V podstate som v pasci, lebo si nemôžem ani nejakú "opatrovateľku" zavolať, lebo to by sa rodičia urazili. Ale sami sa neponúknu a keď poprosím, tak je odpoveď: no, dobre, no... a potom počúvať, že dievčatá vystrájali, že ich nechceli počúvať, atď..proste ich to nebaví..asi máme taký osud..nuž čo, nejako to vydržím, že čas ide rýchlo a rýchlo vyrastú..
Ked som na dovolenke na SK,tak moji rodicia sa radi postaraju o nasho synceka.Hraju sa s nim,idu na prechadzku a my s manzelom sa ideme okupat,dat si nejaky wellnes alebo sa ideme pekne do restiky navecerat.Svokrovci byvaju za rohom,ale o nasho drobca nemaju zaujem a pravdupovediac im by som ho nikdy nezverila do ruk,psychopatom......
@zeytin to zázračné "zoberú si vnúčatá"- to čo znamená???? neviem, či som jediná, ale toto nepoznáme...Keď sme bývali bližšie ku svokre a poprosila som ju, nech príde na chvíľu k malej, že si potrebujem upratať, dopadlo to tak, že som mala malú nalepenú na nohách a svokru, ktorú bolo treba tiež "zabávať" (pokecať a tak..). Moja mama- to isté...mne napr. chýbalo už len to, žeby šli s malou sa kočíkom niekam prejsť, kým bola bábo, aby som si aspoň 10 minút vydýchla...o nejakom večeri strávenom vo dvojici môžem len snívať. 😉
Stalo sa párkrát, že sme svokru alebo moju mamu poprosili, aby spali u nás, keď sme boli na svadbe(alebo MM musel prísť v noci po mňa do roboty- boli sme v divadle..) ale aj to sme sa museli ponáhľať domov, bo naše zlaté starké majú obe taký spánok, že naše dieťa by už revalo na pol dediny, kým by sa zobudili ☹
Ale nesťažujem sa, takto bol od začiatku MM prinútený sa zapájať do všetkých vecí okolo bábätka, nebolo sa na koho spoliehať🙂
@fidka79 ja som to nepísala spôsobom, že som urazená, pretože mi nechcú baviť deti. Písala som zakladateľke témy, že nie je sama..A na to aby si ma mohla súdiť, by si musela poznať toho viac, ako to u nás je. A o tom sa ja rozpisovať nebudem..Ale dotklo sa ma, že si ma zaškatuľkovala medzi urazené, lenivé ženy..Viem, že krátkym príspevkom ma nemôžeš poznať a ani to tu takto nezmením..Ale oslovila si ma, mňa sa to dotklo, takže preto sa ozývam..Nechcem písať viac, nechcem bližšie rozoberať rodinnú situáciu. Ale nemôžeš ľudí posudzovať na základe pár viet. Ak nemáš povzbudzujúce slová, tak si si možno mohla zahryznúť..do prsta? Myslíš, že by som mohla ísť do práce, ak nemám s kým nechať dieťa doma? Mám si zaplatiť opatrovateľku? Bývaš vôbec na SK? Tiež by som si rada a naplno užívala deti, ak by som mohla ísť o pol roka do práce..Ako sa hovorí, sýty hladnému neverí...to je fakt pravda..
@zeytin mam sice len jedno dieta, ale moj otec nezije, mamka zije 1000km odo mna a svokrovci este o 300km dalej cize 1300...takze na celu starostlivost som len ja a chlap, .......a ani inu rodinu pobliz nemam, mam asi dve kamaratky z kt. jedna ma 2jrocneho syna a byva len 20km odo mna a druha sice detii nema a byva "len" 80km...takze nejaku pomoc tiez nemam....
@zeytin ahoj, chcem ťa len povzbudiť, že určite v tom nie si sama, tiež nepoznám také že sami si požiadajú o vnúčatko, musím poprosiť ja a patrične mi je dávané najavo, že je to láskavosť, ktorú nám prejavujú - dlho ma to trápilo ale potom som pochopila jedno: majú na to plné právo! Majú plné právo užívať si dni tak ako chcú oni, v žiadnom prípade nie je ich povinnosťou starať sa o vnúčatká. Veľmi by som si želala aby to nebrali z pohľadu že nám pomáhajú a robia láskavosť, želala by som si, aby to chceli už len preto, že sú to ich vnúčatá, preto, že s nimi chcú tráviť čas, lebo ich jednoducho ľúbia.. no ale nie je to tak! Im stačí, keď ich vidia pár hodín v našej spoločnosti, nepotrebujú byť s nimi osamote a riešiť starosti, stačí im len zábava. A čím sú staršie tak odrazu je záujem väčší, lebo dieťa je samostatnejšie, už viac pomôže akoby samo vyžadovalo opateru a vieš čo ti poviem? Teraz zasa nemá záujem to dieťa.. a ja sa nečudujem 😵 všetko je tak, ako má byť 😉