Potrebujem počuť slová útechy

Ahojte žienky, potrebujem sa vyrozprávať a nemám komu. Neviem, či sa mi uľaví , či nájdem niekoho, kto mi poradí , či len potrebujem počuť slová útechy, neviem... len mám potrebu to napísať a možno si prečítať pár riadkov, že sú aj horšie veci prípadne nie som v tom sama. Som psychicky ale aj fyzicky vyčerpaná.Neviem čo sa mi stalo, ale nie som to ja. Bola som veselá, milovala som svoju prácu, školu a užívala som si život každou minútou napriek tomu, že prišiel Covid. Dokonca sa mi podarilo minulý rok kúpiť byt na hypotéku, jednoducho bola som na seba nesmierne pyšná ako som zvládla rok 2020 avšak na záver roka prišlo vyčerpanie... Povedala som si, že aj mne treba oddych a snažila som sa riadne si oddýchnuť, veď išli Vianoce, tešila som sa na sviatky. Cez sviatky som si však vôbec neoddýchla, trápila ma choroba a myslím si , že aj depresia alebo syndróm vyhorenia. Strávila som 3 týždne pod perinou, žila som v bublinke a nič neriešila len oddychovala, potrebovala som to ako soľ. No prišiel čas vytriezvenie, nával povinností a zodpovednosti. Spamatala som sa vlastne akosik až teraz , že sa život nezastavil a už musím ,,žiť,, ale ja nevládzem. Želaný efekt sa nedostavil. V práci som dala začiatkom roka výpoveď resp. viac menej sme sa tak dohodli so šéfom. Mala som dohodnuté nové zamestnanie, ktoré žiaľ vďaka Covidu padlo.... Ďalej som študentkou posledného ročníka na vysokej škole ( bc/denná ) momentálne ma čaká odovzdanie bc práce, ktorú nemám. Mala som niečo napísané ale školiteľke sa to nepáčilo ( dala som do tej práce všetok zbytok mojej voľnej energie ale zbytočne a od toho momentu som nemala chuť ju ani ďalej riešiť) a tak som prácu odsunula nabok....No teraz prišli výčitky, čo ďalej... 2 roky ťažkého štúdia som zvládla a koniec už neviem dobojovať.... Stojím na prahu rozhodovania, čo ďalej.....Mala by som začať makať, rýchlo sa zamestnať pretože finančná rezerva sa míňa a ja sa neviem ,,pohnuť,,. Mám pocit viny pred manželom, že som neschopná. Ako tak zvládam domácnosť, no aj to sa musím nútiť najradšej by som spala. Snaží sa mi pomôcť v domácnosti ale viac menej je v práci.... Mám chuť sa celej školy vzdať, lebo jednoducho neviem pozbierať energiu a makať ako som bola zvyknutá. Treba mi spraviť ešte 4 skúšky a napísať vlastne celú prácu a nájsť si novú robotu a ja neviem čo skôr. Rodičom som zatajila, že nemám dokončené skúšky a ako som dopadla s prácou, dokonca ani že som dala výpoveď.....Veľmi ma zožiera pocit viny, že som zlyhala. Je toho veľa času málo a vo mne prevláda panika a pocit zlyhania, že to nezvládnem a, že už je neskoro....