Prečo majú muži často problém s adopciou?
Už dlhšiu dobu si túžim adoptovať dieťa. Muž mi vravel že nevie, možno raz. Že necháme túto tému na neskôr. Teraz keď som tému adopcie vytiahla zas, už po čase, vyjadril sa, že sa necíti na to a ani sa cítiť na to asi nebude nikdy. Nie že by sme nemohli mať deti, ale stále som to tak cítila, že by mi vôbec nevadilo mať aj adoptované. Viem že by som dokázala milovať z celého srdca aj dieťatko, ktoré by do rodiny prišlo takouto cestou. Nechápem prečo muž s adopciou ma problém. Stále som si myslela, že je to ťažšie rozhodnutie pre ženu, keďže týmto príde o možnosť vynosiť dieťa a aj o prvé okamihy s bábätkom. Muž sa spoznáva bližšie s dieťaťom až po narodení, neprichádza adopciou v podstate ani o polovicu toho čo žena, ale aj napriek tomu, je to pre neho nepredstaviteľne, zatiaľ čo ja s tým problém nemám vôbec, on nechce cudzie dieťa. Prečo muži sú tak zadubený v tomto. Čo záleží na tom, koho je to krv, veď predsa adopciou by sa stalo našou súčasťou. O čo iné je mať adoptované dieťa než vlastné. Muž argumentuje genetikou ale predsa ani u biodieťaťa nemôžeme vedieť na koho sa podá a aké bude. Nerozumiem jeho argumentom, že sa nebude môcť vidieť v dieťati, ak nebude biologicky jeho, veď vidieť sa môže rovnako aj v adoptovanom, môže s ním zodieľať záľuby, učiť ho rôzne veci. A zároveň aj biologické dieťa môže byť úplne iné než sme my. Som strašne smutná, že nechce takéto dieťatko. Nikdy by som nešla do adopcie, keď muž je takto nastavený, ani ho nebudem prehovárať, len som nahnevaná a rozmrzená a chcela som to aspoň takto dať zo seba von. Hnevá ma, že živil vo mne nádej, že to rovno nepovedal keď sme spolu začínali chodiť. Od začiatku som tú tému vyťahovala, vždy vedel že som adopcii naklonená.
Ja som sa na toto minule presne pytala mojho muza (tusila som odpoved). Odpoved bola, ze muzi tuzia mat a vychovat vlastne potomstvo. Nie to adoptovane ak maju na vyber. Ma to nieco s ich pradavnym pudom mnozit sa a zanechavat po sebe vlastnu krv, zachovat rod.
Ah, ako ste niektoré zvozili autorku 🤔 ale na Mk je frajerka každá ako vidím 🤦♀️🙄 autorka ja som zas na tom tak ako ty, nemala by som problém si adoptovať. Ale, môj muž mi povedal na začiatku vzťahu, že on si nevie predstaviť adoptovať dieťatko. Akosi sme si to vyrozprávali a ja to akceptujem. A na ďalšej strane sa tu bavíme o malých detickach, ktoré sú samé, nikoho nemajú tak niektoré ženy fakt sa trochu zamyslite ako sa o tých deťoch vyjadrujete 🙄 ako by bolo vám kebyže ste malé, samé a nikto o vás nemá záujem 😒😱 čiže toľko z môjho pohľadu….
Ahoj, nebuď nahnevaná na muža ak v tebe živil nádej na adopciu a teraz to vníma inak, lebo to nie je jednoduché rozhodnutie a možno sa len bojí alebo naozaj túži len po vlastných deťoch, možno si to medzičasom rozmyslel, lebo je to náročná a dlhá cesta… my máme adoptované dievčatko a je to to najkrajšie čo nám život dal, v okolí poznáme viac párov, ktorí majú adoptované teraz už dospelé deti veľmi šikovné, vysokoškolsky vzdelané a naozaj sa im darí, uplatnili sa v zahraničí aj na vysokých pracovných pozíciách… je to krásny pocit a ešte krajší život mať a vychovávať takéto dieťatko, skús pripadne porozmýšľať nad inou formou ako napríklad profirodičovstvo, buddy a podobne veď teba by to mohlo napĺňať a mohol by to byť pre Vás kompromis aj keď to nebude práve adopcia 😊
Sorry ale si veľmi naivna! Aj ja som bola za mlada. prd som vedela, len som snívala ake by to bolo krásne.
Kamaratka sa stará o deti dcere. Teda ma ich osvojene. Dodnes nevie, čo všetko dcera v tehotenstvach brala ...
Ma s nimi veľké problémy. A to je takmer vlastná krv! Je na ne sama a fakt jej dávajú zabrať.
Pokual si adoptujes dieta, nikto to nepovie, ci matka nepila, nepracovala, nepovie ti nikto rodinné dg.
Klobúk dole pred rodicmi adoptovanych deti! Ja by som to tiež už nezvládla. Gény totiž neo... .
Vy môžete mať vlastné deti, bud rada a neries "dobre skutky", ktoré by mohli byt skôr medveďov službou. Výchova zdravých deti vie dat niekedy zabrať. Nie to ešte deti s postalkpholickym syndrómom ci inymi poskodeniami.
Áno samozrejme, aj vlastné dieťa môže mať rôzne problémy. Ale tam vies aspom zopar postihovať vylúčiť.
@koniarova praveze ja az prichodom deti som si ovela viac uvedomila ako velmi by som chcela pomoct dietatu bez rodicov, bez lasky…
Tieto komenty tu…su nechutne krute a necitlive. Chudak rodicia adoptovanych deti, ked si to tu precitaju
@doriiis co to znamena? Podla coho sa to urcuje?
Tak ešte raz. Dočítala som diskusiu teda aj tvoje komentáre. Už si sa starala dlhodobo o psychicky alebo fyzicky chore dieta? Ty mas ruzove okuliare ale realita vie parádne prafackat. Tej kamosky maly, teda vnuk ktorého má v starostlivosti, zmenil za prvých 5 rokov 2 - 3x zakladnu skolu! Teda - bol vyhodený. Je to hrozny zaberak na nervy. Pokial by malo iné postihnutia, je veľmi reálne, že by si nemohla chodit do prace, lebo by si sa musela plne venovať roky dietatu. Žili by ste len z manželov ho platu.
Pozri si si videa, rozhovory s ľuďmi, ktorí vychovávajú adoptovane deti a aj tie negativne stránky.
Aj bio rodičom mnohokrat dochádza energia pri starostlivosti o postihnuté dieťa. Kolkokrat je žena naň sama, lebo muz musí zarábať. Ona unavena, vyčerpaná a svetlo na konci tunela nie je.
@hederamonstera ....
Kognitívne schopnosti sú súborom mentálnych procesov, ktoré umožňujú človeku získavať poznatky, učiť sa, riešiť problémy, rozhodovať sa a adaptovať sa na prostredie. Zahŕňajú funkcie ako pozornosť, pamäť, myslenie, jazyk a vnímanie.
A s týmito schopnosťami sú potom ďalej spájané psychické súvislosti.
@doriiis akoze nikto tie deti nechce alebo ich ani domovy nedavaju na adopciu?
@hederamonstera napriklad rodicia nedali suhlas na osvojenie a neboli zbaveni rodicovskych prav.
@hederamonstera ...Domovy nerozhodujú o tom,kto pôjde a nepôjde na adopciu.Na Slovensku otvorené adopcie neexistujú a na to,aby dieťa mohlo byť zaradené do adopcneho procesu sa musia bio rodičia vzdať svojich rodičovských práv.
A to veľa rodičov detí v detských domovoch neurobí a potom je dieťa v domove až do svojej dospelosti.Lebo jednoducho nie je možné ho adoptovať.
Preto sú plné decaky.
@svetlonos áno som si vedomá rizík a nevadí mi to, i tak by som išla do toho.
Nuž taký fetálny alkoholový syndróm vie byť ťažký na zvládnutie. Klobúk dole kto sa na to dá a zvláda to.
Nevieš o čom píšeš. Nikdy si také dieťa nezažila, nevidela. Najprv treba skúsiť … je to práca na plný úväzok s nejasným koncom. Nevravim, že nie je šľachetné sa na to dať, no musí a tým človek počítať a najprv si to zažiť. Jedno dievčatko si vystriedalo 3 rodiny a neviem či to aj štvrtá s ním nevzdala nakoniec. Smutné.
@hederamonstera rodičia adoptívnych deti dobre vedia neboj. Každý jeden si je vedomý a zistí veľmi skoro. Poznám niekoľko prípadov. Zdravotníci hovorili mamke že má veľmi nevychované deti (nepoznali genézu, že boli osvojené a majú FAS) a tie deti to bol extrém to ti tu nevysvetlíme kým nerozumieš čo to všetko obnáša po všetkých stránkach. Samozrejme, môže sa zadariť, ale aj nie. Si pripravená svoje zdravé deti odsunúť úplne nabok a zistiť, že aj tak je to málo?
Nechápem prečo sa ma toľké snažíte presvedčiť, že adopcia je zlá. Ja postoj k tejto téme mám zaujatý už dávno. Bohužiaľ muž má iný a oznámil mi to dosť neskoro. Ale to môj názor na adopciu i tak nemení, ani moju túžbu po nej.
Nesnažíme sa ťa odhovoriť (aspoň ja nie), len informovať. Mne sa tiež páčila predstava adopcie (a stále páči), ale bábätko by som si netrúfla po tom čo som videla. Úplne chápem že chceš dať domov dieťaťu.
Chlap nikdy nebude naozaj milovat, čo nieje jeho.. može predstierat, presviedčat sam seba aj okolie ale nikdy ho nebude milovat.. u chlapa ide geneticky aj evolučne o predani genov.. v prirode " chlapi" zabijaju deti inych chlapov, aby ich geny boli dominantne.. ak si chlap zoberie single mamu s deckom, nikdy mu nejde o dieta.. ide len a len o ženu a vždy pojde.. skor či neskor sa to ukaže... Je jedno čo ti povie, čomu veriš... Ak mu ide o dieta, tak ho nechaj a uvidiš, či povie " v pohode , mne ide len o tvoje dieta a druhym chlapom a chcem sa o neho postarat " :D ... Chlapi maju zvyčajne neutralne až negativne emocie k detom inych chlapov.. určite si ukazovala tomu svojmu decko dakoho druheho a on bol " hmm aha ...hej sladka je" ..... Chladny ton, predstieranie.. :D .. chlap ma prakticky jeidiny vyznam a to predat jeho geny.. preto nikdy nebude milovat konkurenčne decko...
Ja som asi lietadlo, ale prečo máte adoptovať dieťa, keď môžete mať vlastné?? Píšeš to v úvodnom príspevku...
Môj muž ma kolegu nemohli mať deti adoptovali si chlapca bieleho od perinky.Vychovali ho a teraz svoju mamu adoptivnu naposledy tak zbil že musela prisť záchranka.Kradne nepracuje len sa stretava s kadejakými živlami.Kradne peniaze.Vyhodii ho z domu podpalil im gáraž.Robí im hanbu v meste takže aj adoptovanie ma aj horšie stránky nie len dobre.A mala som kolegu ktorý mal adoptovaných 2 romov nie súrodencov a obaja vyštudovali Vš pracuju na dobrých miestách a mamu zbožnuju a staraju sa o nu nakoľko môj kolega ich otec zomrel náhle. A niekedy ani vlastne dieťa vlastna krv sa chova horšie ako adoptovane.A hlavne nie každý na to má povahu si adoptovať ako píšeš a nie sú to len muži ale aj ženy veľa krát nechcu adoptovane.
Možno tvoj muž to bral, ze nemyslíš to až tak vážne, alebo jednoducho nevedel, co to obnasa, a postupom času zistil (ako si to stále vytahovala) že fakt to tak chceš a začal viac o tom premýšľať. No a uvedomil si, ze nechce do toho ísť. Zmenil názor. Alebo od začiatku to nebral vážne, len veril, ze ty pochopíš, ze "radšej vlastne".
V každom prípade nemôžeš ho nútiť, aby súhlasil s adopciou ani sa preto na neho hnevať. Je to veľmi závažné rozhodnutie, a reálne jeho chápem oveľa viac.
Ono to je také zmýšľanie - aj vlastné dieťa sa môže "nevydarit", byt problémove, ale tam akosi to berie človek, no tak je moje, a co už s tým. No pri osvojenom môže začať neskôr uvažovať(hoci to znie hrozne) spôsobom, načo mi to bolo treba, brať si cudzie dieťa a komplikovať si tak život.
A to je podľa mňa este horšie.
Nikto ťa neodhovára. A už vonkoncom tu nikto nedehonestuje adopciu. Len si strašne, strašne naivná. Naozaj skús najprv vlastné dieťa. To dokáže riadne zamávať vzťahom. A potom sa až rozhoduj. Tvoj muž má právo na svoj názor. Tak sa rozídte a nájdi si takého, ktorý bude s adopcie nadšený .
Ja by som možno išla byť tebou do detského domova. Na prax, príp s tými deťmi pracovať. Robili sme prevencie. Naivná, mladá, chcela som zachrániť svet, pomôcť poznačeným deťom, ktoré mali ťažké detstvo, rodičia drogovovali, boli bezdomovoci..veľa príbehov. Na diagnostike nam vychádzali až patologické javy. Tie maličké deti mali psychiatrické diagnózy, vychovávateľky plakali na záchodoch.. Ja nikoho neodhováram, adopcia nie je zlá, to nikto nepovedal, len hovorím, ako to skutočne vyzerá. Resp neviem či chceš adoptovať staršie dieťa, na malé deti a bábätká sú aj niekoľkoročné poradovníky. Deti majú často Fas, mentálnu retardáciu. Tých starších detí je málo adoptovateľných. Často majú rodičov v base. Ja odporúčam, ak chceš pomôcť, sú rôzne programy pre tieto deti, ako s nimi spolupracovať, možno na začiatok. Ja len nech dáš dole ružové okuliare - som z toho prostredia, pracovala som s detmi pred MD. To je všetko.
U nás s tym prišiel muž, že keď nepomôže ani IVF, tak by bol za adopciu. Ja za ňu nie som, to bola až moja úplne posledná možnosť, s ktorou som nebola stotožnená😊
Ja tvojho manžela chápem, vysvetlene už bolo, že prečo asi.
Mnohí chlapov nezvládne ani len dieťa s postihnutím a utečú od rodiny...nie to ste úplne cudzie dieťa.
Žiaľ, nahnevaná by som bola na manžela asi preto, že ti to nepovedal v začiatkoch vášho vzťahu, ale možno ani ty si mu nedala dostatočne najavo, že to myslíš úplne vážne a raz ro chceš aj realizovať.
Možno by sa vtedy zariadil chlap ináč a nechal ta ísť tvojou cestou.
Sú chlapi ktorý s tým problém nemajú, ale väčšina zrejme áno.
Nezijeme kdesi v sudane aby si si dokazovala nieco adopciou. U nas to nefunguje ako v amerike. Ludia, ktori deti nemozu mat cakaju roky v poradovniku na to aby ich mali. Na slovensku je dost parov, ktorym zoberies sancu mat dieta pre nejaky rozmar.Ak este nemas dieta ani nevies ake to je milovat to dietatko.
Absolutne s tvojim muzom suhlasim vo vasej situacii by som s tym nikdy nesuhlasila.
A predpokladam, ze ty by si si tiez netrufla na skolopovinne romske dieta s postihnutim lebo to su presne tie, ktore potrebuju samaritanstvo.
A este teda na obhajobu muzov. Vsetci taki nie su.
Ja som na strane tvojho muža. Ako niekto, kto pracoval v detskom domove- poradovníky sú naozaj veľmi dlhé, detí, ktoré je možnosť adoptovať (nemyslím pestúnsku starostlivosť) je málo. Toto je veľmi široko rozšírený mýtus na Slovensku, o preplnených detských domovoch s detmi, ktoré nikto nechce.
Proces adopcie, príprava rodičov je veľmi náročný proces. Je veľa rodičov, ktorí to nakoniec nezvládnu a vztah a cit k adoptovanému dieťaťu si nevytvoria. Ja mám len pocit, že si trochu naivná. Ak môžte mať vlastné deti, išla by som týmto smerom. Naozaj.