Prečo majú muži často problém s adopciou?
Už dlhšiu dobu si túžim adoptovať dieťa. Muž mi vravel že nevie, možno raz. Že necháme túto tému na neskôr. Teraz keď som tému adopcie vytiahla zas, už po čase, vyjadril sa, že sa necíti na to a ani sa cítiť na to asi nebude nikdy. Nie že by sme nemohli mať deti, ale stále som to tak cítila, že by mi vôbec nevadilo mať aj adoptované. Viem že by som dokázala milovať z celého srdca aj dieťatko, ktoré by do rodiny prišlo takouto cestou. Nechápem prečo muž s adopciou ma problém. Stále som si myslela, že je to ťažšie rozhodnutie pre ženu, keďže týmto príde o možnosť vynosiť dieťa a aj o prvé okamihy s bábätkom. Muž sa spoznáva bližšie s dieťaťom až po narodení, neprichádza adopciou v podstate ani o polovicu toho čo žena, ale aj napriek tomu, je to pre neho nepredstaviteľne, zatiaľ čo ja s tým problém nemám vôbec, on nechce cudzie dieťa. Prečo muži sú tak zadubený v tomto. Čo záleží na tom, koho je to krv, veď predsa adopciou by sa stalo našou súčasťou. O čo iné je mať adoptované dieťa než vlastné. Muž argumentuje genetikou ale predsa ani u biodieťaťa nemôžeme vedieť na koho sa podá a aké bude. Nerozumiem jeho argumentom, že sa nebude môcť vidieť v dieťati, ak nebude biologicky jeho, veď vidieť sa môže rovnako aj v adoptovanom, môže s ním zodieľať záľuby, učiť ho rôzne veci. A zároveň aj biologické dieťa môže byť úplne iné než sme my. Som strašne smutná, že nechce takéto dieťatko. Nikdy by som nešla do adopcie, keď muž je takto nastavený, ani ho nebudem prehovárať, len som nahnevaná a rozmrzená a chcela som to aspoň takto dať zo seba von. Hnevá ma, že živil vo mne nádej, že to rovno nepovedal keď sme spolu začínali chodiť. Od začiatku som tú tému vyťahovala, vždy vedel že som adopcii naklonená.
@drago12587 vobec nie je pravda, ze chlap nikdy nebude milovat co nie je biologicky jeho. Mozno nie kazdy, ale netreba zovseobecnovat. Podla mna si malo ludi uvedomuje, ze adoptivni rodicia beru tie deti za svoje. Ale to ze to ty alebo niekto iny nechape, neznamena, ze to tak nie je, oni svoje dieta miluju nadovsetko, nie je tam ziaden rozdiel. Skutocny rodic nie je totiz ten, kto dieta vynosi, ale ten kto ho lubi a vychova, idealne ak je to rovnaka osoba, ale nie vzdy je. Ale pre adoptivneho rodica nie je ziadne take, ze je to cudzie dieta. Mame v rodine adoptovane dieta a taky krasny vztah s rodicmi nevidim ani u vacsiny biologickych rodicov. Nikto nikdy z celej blizkej rodiny nepovedal “cudzie” dieta, je proste “nase” odmalickeho mala.
@mofa ja si nepotrebujem niečo dokazovať, jednoducho ako niekto túži mať vlastne, tak nieto zas túži mať adoptované ďalší žiadne. Adopcia nie je len pre ľudí, čo nemôžu mať vlastne deti. Adopcia funguje kvôli tomu, aby deti mali šancu ísť do rodín, nie aby rodičia si nahrádzali prázdne miesto po vlastných deťoch, ktoré nemôžu mať, tak si vezmú jedno cudzie ako cenu útechy, lebo však veď čo, keď nemôžeme mať naše vysnívané, tak aj to cudzie je lepšie ako nič. Takto si to aspoň ja predstavujem. Z toho čo tu väčšina píšete mi až mráz behá po chrbte. Strašne bezcitné vyjadrenia.
Čo je bezcitné? Ale asi tu budem zbytočne prispievať. Nevezmeš si názor od niekoho kto s detičkami z domova pracuje, tak už neviem. Opisujem realitu, ale rozumiem, že sa to zle počúva. Keby sa mám citovo angažovať u každého dieťatka s ktorým som robila a zachraňovať ho, skončím na psychiatrii.
Moja rada je taká, pokiaľ s tým nie sú dvaja partneri stotožnení, a manžel nesúhlasí, určite nie. Pokazí Vám to vzťah. Buď sa musíš s tým zmieriť, že s tým nesúhlasí, alebo nájsť nového partnera.
Adopcia môže dopadnúť dobre ale aj katastrofálne.
Opakujem - hovorím zo skúseností.
Nepozeraj na svojho muza zle, nazory sa rokmi a skusenostami menia a tvoj muz uz zazil, co to je mat vlastne dieta, tesit sa na neho, milovat ho. Pravdepodobne je pre neho po tejto skusenosti nepredstavitelne, ze by vedel tak isto lubit cudzie dieta a nechcel by, aby zazilo, ze bude odstrcene, ze on mu nebude vediet lasku prejavit, ze bude vzdy iba to druhe. Ked ludia vstupuju do toho procesu, mali by byt o tomto rozhodnuti presvedceni a aj tak pocas pripravy mozu cuknut, pretoze pridu na to, ze to naozaj nie je pre nich. Mas pravdu v tom, ze nie kazdy chce babatko, na ktore su niekolkorocne cakacky, ale ked si beries velke dieta, musis ratat s tym, ze to nie je dieta, ktore pochadza z dobrej rodiny, kde sa o neho s laskou starali a ma zazite rodinne vzorce. Vacsinou su to deti, ktore uz maju velmi pestru minulost, boli napriklad tyrane, deti fetakov a alkoholikov, kde ich nevzala ani ich sirsia rodina a preto sa tam dostali. Vziat take dieta znamena, ze s nim bude nie tolko prace ako s vlastnym, ale 10x viac. Si pripravena na to, ze mozno budes dlho nepracovat a z toho dietata budes pomaly tahat jeho psychicke traumy, aby sa raz dokazalo zapojit do normalnej spolocnosti? Co to spravi s vasou rodinou? Ako to vezme to dieta, ktore uz mas? Bezne dieta po prichode biologickeho surodenca ziarli a nastanu problemy, ako vysvetlis dietatu vlastnemu, ze teraz sa tomu druhemu, ktore nie je vase, budes venovat ovela viac? A co sirsia rodina, ako su napriklad tvoji a muzovi rodicia, vasi surodenci a pod.? Pretoze dieta prinasas nielen k vam domov, ale cela rodina sa potom k tomu dietatu nejako stavia. Boli by s tym vsetci uzrozumeni? Ako je na tom tvoje okolie? V pripade, ze domov prinesies dieta inej farby pleti, rataj vsade s pohladmi okolia, suskanim, ukazovanim prstom. Si na to pripravena, mas sa v tomto o koho opriet, vies ako tomu celit? Vies, beries slova diskutujucich ako utok a ako snahu o odradenie teba samej od tejto myslienky. Tak to vobec nie je. Bolo by naopak fantasticke, keby kazde dieta malo svoj skutocny domov, aby deti neboli nikdy v detskych domovoch. Ale o tom by ste mali byt presvedceni obaja, ze to chcete, ze to zvladnete, ze ste pripraveni na vsetky alternativy a ze to dieta skutocne budete vediet lubit, pretoze ani to dieta si nezasluzi, aby bolo vracane do domova, ani ono si nezasluzi, aby si potom spoza dveri vypoculo nieco ako “ty si ho chcela, ja som ho nechcel”, alebo nieco podobne.
Ani sa mu necudujem. Genetiku neoklames. Mozes vychovavat kolko chces, to dieta si nesie v sebe tie geny.
Vôbec nerozumiem prečo si z neho sklamaná a prečo si robíte problém, keď nemusíte.Ved majte svoje dieťa.Ta myšlienka dať dieťaťu domov, lasku je ušľachtilá, ale aj naivná.Poznam 3 ľudí, ktorí si adoptovali dieťa a sú šťastní jedno z nich je už dospelé druhá rodina prišla o svoje dieťa v 9 m a adoptovali si ročného Roma a uz aj jeho sestru matka mala za chvíľu ďalšie, takže majú súrodencov.Ja by som to brala ako poslednú možnosť, ak by som nemala dieťa, alebo pestunsku starostlivosť, ale to viem, že by som psychicky nezvládla, keby dieťa jedného dňa odišlo.
Väčšinou príde s adoptovanym dieťaťom veľa zdr.psychickych problémov logopedia, neurológ atď...ja tvojmu mužovi rozumiem ženy dávajú viac na emócie muži realitu.Zeny chcú spasiť svet láska, starostlivost.Obdivujem ľudí, ktorí si adoptuju dieťa dlhá psychologická príprava atď...
Aj Adela do poslednej chvíle tvrdila, že možno odmietnu, že má rozporuplne pocity a potom to bola láska na prvý pohľad.Ja si to neviem predstaviť, že ja by som to dieťa chcela a muž nie po tom, čo ho prvý x uvidíme.Je to závažné rozhodnutie.
Minule som si čítala poradňu tu na MK kde mala rodina svoje dieťa aj adoptované bolo mi ťažko z toho ako to opisovala a bolo evidentné, že adoptované dieťa tak neprijala.Skusim to nájsť.
Na muža sa kvôli tomu nehnevaj má právo na pocity a názor.
Adoptované dieťa ako cena útechy?? No ty sa teda pekne vyjadruješ o ľuďoch, ktorí deťom poskytujú domov a rodinu🙄 Mám pocit, že ti z tej adopčnej obsesie špliecha na maják.
@podbel2512 však ani nechcem oklamať genetiku, je ozaj take ťažké pochopiť, že som túžila prijať dieťa, akékoľvek, také aké je, so všetkým čo ku nemu patrí. A som sklamaná, že sa to nestane, lebo zo strany muža to nejde. Nechápem načo toľko komentárov o tom, aké je zle rozhodnutie adoptovať si dieťa. A ako si máme urobiť radšej vlastne.
No tak si znic vztah s muzom. Hlavne ze budes mat adoptovane dieta...
@podbel2512 áno, lebo presne o toto mi ide 🙈 že si chcem zničiť vzťah
Nech sa paci.vezmi si dieta a nevrav mi, ze si nepredstavujes pekne zdrave biele dieta. Len na to by som ta tipla. Mas to strasne zromantizovane a nedokazes si predstavit co obnasa vychova dietata. A uz vobec si nevies predstavit co obnasa vychova choreho dietata zo zlych podmienok napriklad s takym FAS. Aspon, ze tvoj muz ma rozum. Skus najprv vychovat svoje deti a potom sa napriklad venuj pestunstvu ked ti este ostane energia….nemam viac co povedat na taketo sny🤦🏻
Ja ako adoptovane kedysi dieta , lebo tu su zatial iba nazory zo stran rodicov 🙃 ti hlavne dakujem , ze vobec rozmyslas a zvazujes dat sancu na slusny a pekny zivot niekomu ,kto maminu a otca pri sebe nema. Ale, je strasne dolezite aby partner bol za. Mna ci vlastne ocino vybral , takze ano,aj chlapi dokazu vychovat cudzie a mat ho radi ako svoje. Preto ak on s tym nie je stotozneny a mate sancu mat deti svoje, urcite by som nesla v obratenom poradi. Totiz aj to dieta ,ktore potom s vami bude zit sa musi a bude sa s tym,ze nie je biologicke vyrovnavat , bude citlivo vnimat -o dost citlivejsie pristup k nemu a k detom vlastnym. Ja som prisla ako polrocna a nasi vlastne nemali,mamina vela potracala. Takze sa im podarilo,ked som mala dva roky a segry mam dve. Sme super familia,uz mame vlastne deti a ja viem,ze mam aj bio mamu,ktora o mna zaujem nemala nema a nezmeni sa to. Moji ozajstni rodicia su ti, ktorych fotky mam zaramovane v obyvacke a cisla v prvej volbe v mobile. Takze by som netlacila na pilu,na chlapa, nechala to proste na vyvoji, taky krok nemoze byt vynuteny, odnesie si to potom to dieta,ktoremu moze v slabej chvili prave ten partner povedat ze ho vlastne ani nechcel. Co by mohlo mat naozaj uplne strasne nasledky pre celu rodinu. Prajem vsetko dobre ♥️
@autorka trochu som kuk temu a uprimne nechapem niektore veci… ty ci vy s manzelom deti mat asi mozete a mate ci nemate? Alebo nemate a ty si chces primarne adoptovat dieta a nemat ci nemas vlastne..ja chapem muza, ze ak mozete mat deti vlastne tak jasne, ze chce mat svoje deti nie cudzie…ano adopcia je uzasny cin, ale vela deti je v domovoch lebo su neadoptovatelne, ci v profi rodinach atd…lebo u nas to funguje tak, ze ked prejavis minimalny zaujem o dieta, ho adoptovat nejde…staci raz za rok pohladnica atd jedna navsteva…
@mofa teší ma, že vieš lepšie ako ja , čo a ako si predstavujem a nepredstavujem. Neviem z čoho súdiš moju naivitu a pripravenosť/nepripravenosť, ale neboj nikdy som si nepredstavovala, že si adoptujem blonďate modrooké a nadpriemerne inteligentne bábätko. Jednoducho toto sú parametre, na ktorých mne nezáleží. No ale zbytočne tebe o tom písať. Ideš si svoje.
@althejka ďakujem za komentár a neboj, ako som písala už v úvode, určite by som na muža v tomto netlačila. Ak to nie je aj jeho úprimne rozhodnutie, tak sa do adopcie nejde, i keď mi to je veľmi ľúto.
Vezmú si jedno cudzie ako cenu útechy? Tebe šibe?
Ja neviem kolko mas rokov ale taketo predstavy o zivote maju vacsinou teenageri. Proste nefunguje tak ako si ty predstavujes a uz pri priprave na tu adopciu by si na to prisla.
Pýtala som sa môjho manžela na tvoju tému. Jednoducho povedal, že by to neboli jeho gény a nechcel by vychovávať cudzie dieťa. Môj pohľad - 5 rokov na výške som denne počúvala výlevy mojej spolužiačky, boli traja súrodenci plus rodičia mali v pestúnskej starostlivosti dve dievčatá, polorómskeho pôvodu. Napriek tomu, že veľa investovali do ich vzdelania, platili im doučovanie z väčšiny predmetov, výsledky v škole mali veľmi podpriemerné. Ďalej, napriek tomu, že spolužiačka bola z vyššej vrstvy ako my ostatní, majú majetky po celej Nitre, dievčatá radšej trávili čas kradnutím, klamstvami a veľmi skoro začali behať za chlapcami. Inými slovami - nič z nich nebude. Spolužiačka plus dvaja biologickí súrodenci, všetci odišli z domu, presťahovali sa do iných miest, spolužiačka do zahraničia. S rodičmi sa kontaktujú minimálne. Berú to ako celoživotnú krivdu. Takže aj takto to môže dopadnúť.
Možno tu to už niekto napísal,nečítala som komentáre,ale nepristúpil by ani na pestúnku starostlivosť?Či ty chces iba adopciu s žiadne iné formy?
@rorino
na pestúnskej potrebuješ špeciálne nastavenie mysle. Pridelia ti dieta, staráš sa on možno aj par rokov od babatka a potom ho niekto také 4 rocne adoptuje. Mne by srdce prasklo. Pozerala som až zopar reportáž a takmer všetky "pestunky" veľmi plakali a trápili sa. Áno, boli stastne ze dieťatko ma rodinu ale aj tak ich srdce boleli. Jedna taka pestúnskej rodina si dokonca 2 z tých detí aj adoptovala, neboli schopní dieťatko dat iným, milovali ich.
To musíš byť fakt nastavený uplne inak.
Autorka,
nikto tu nehovorí, že adopcia je zla. Ale ty si vo svojej realite a nedokážeš ani len pripustiť možnosť, že môžeš padnúť na hubu a nezvladnes to. Ja ti na milión percent dôverujem, ze to myslíš vážne! Že chceš prijať dieta také aké je.
Ale ty nemáš ani predstavu ake zle to môže byť.
Ja ani ostatné zeny ti tu nepíšu v zlom, len sme objektivne a nezainteresovane. Aj my s muzom sme sa bavili o adopcii, keby náhodou. Stretli sme sa, mala som po 30tke. A ze sme s adopciu iplne v pohode. Nebolo Bohu dik treba. Keďže sme deti mali už starsi, životom skúsení, vedeli sme, že to môže byť o drzku, únava atd. Na kecoch ako dieta "upevni" vztah sme sa smiali, lebo blud!
A poviem ti, prvé 4 mesiace boli masaker, so zdravým dokonalým vlastnam dietatom. Mal len koliky prvé 3 mesiace. Nevedel dobre pit (kojenie) Takze som kazde 3 hodiny odsavala, davala hneď fľašu. Medzi tým som ho samozrejme mala stále na rukach koli plaču, neodolateľný. Vtipy ako domácnosť, varenie išli uplne stranou. Keď sa podarili a zaspal, veľmi som rozmýšľala ci jesť, späť alebo si dat sprchu. Mala som na to tak 20 minut, kým sa znova zobudi v krcoch.
Muž chodil do prace, potom robil co mohol.
A to sme v porovnaní s vážnymi dg mali orechadzku ružovým sadom a perfektne bábätko.
Teraz ma 4, druhy 1 rok a mame co robiť- zdrave deti.
Ja ti fakt rozumiem, aj ja som chcela adopciu, dokonca aj postihnutého dietata. To pre moju naivitu.
Pred mm som mala ex priatela. Ten mi povedal, že to sním nezvládnem. Vedela som o tých fyzických dg a s placom som sa pytala ako to môže povedať. Ja som s nim chcela ostat do konca života. Nooo, "zabudol" alebo nespomenul inú vazdlnu dg, takú menšiu psychicku poruchu. Dá sa s nou žiť... Ale pre partnera he to nebo aj peklo zároveň. A mal pravdu - nezvladla som to. Trpel hroznymi bolestami, nedokázal cadto áno vstať z postele. Ja som ho mohla max drzat za ruku, dat lik, ci pichnut injekciu perom.
To všetko ny som zvládla.
Ale psychicke poruchy sú sviňa. To ti radsrj želám, nech si celý život smutná z neadopcie, ako zažiť si zo na vlastnej koži, v dobrom.
Véd skús ist do toho detského domova pracovať a uvidíš sama. S tvojim nastavením pomôcť a ľúbiť sa tam zbláznil. Zistíš, že tie dg sú neliecitelne. A ty nemáš tým detom ako pomôcť, celý ich život bude o trápení sa a v dospelosti musia prebitia životom. Bez základnej výbavy...
Ešte raz, ja ti rozumiem uplne aj ta chapem ❤️ Ale realita nepustí. Skus si pozrieť zopar reportáž o konkrétnych postihnutiach. Reportáž s tým FAS som nedokázala na raz dopozerať, až na 3 x. Plakala som ako mala. A to tam hovorila o tej dg zrovna ta postihnutá mlada žena - adoptovala. Potrebujem celoživotnú opateru a pritom jej mozog funguje natoľko dobre, aby si uvedomovala, ako veľmi zle je na tom.
Nevid tu v ženách mrchy s brutálnym tvrdými komentármi. Len sa ti snažia otvoriť oči. Lebo jedna vec je myslieť si a veriť, že zvládnem neznámu ťažkú situaciu. A druha je prebudenie, keď už vieš o co ide a niet nádeje na zlepšenie.
@svetlonos Fuha to čo mi píšeš za blud, želať mi nech som cely život radšej smutná z neadopcie, no ďakujem pekne. A čo ty vieš o mojich skúsenostiach s chorými ľudmi. No masaker dievčatá, kus podporu som chcela, ale teda vidím že tu nehrozí. Možno práve z toho dôvodu som si chcela adoptovať, aby sa tým životom nemuselo pretĺkať samo.
Ty to chápeš cele zle. Ja ti práve nič hrozneho neprajem. Viem co je život pri človeku s "ľahkou" psychickou poruchou, prežila som si svoje. Tým som chcela povedať, že radsej to co som ti priala ako zažiť psycho stavy milovaného človeka.
Ty vidíš neadopcou ahoj hroznú. Ja som si niečo "uzila" a hovorím ti o skúsenosti, nie jpp.
Ty nie si schopna vidieť adopciu aj z iného pohľadu ako tvojho jedineho správneho. Ak si chcela len pozitívne ohlasy, tak sa pozri články- adopcia a happy and. Tebe niet pomoci. Adoptuj si pokojne dieťatko. Mozno aj s iným partnerom. Ja ti želám všetko šťastie, ktoré ťa vie stretnúť. Ale ty zial vidíš len to svoje. Tvoje skusenosti s chorými ľuďmi? Vies aje je to byť priputana celý život k človeku, bez naroku a času na oddych, dovolenku, a strach co s nim bude ak sa ty pominies?
Nemáš dovolenku, po rokoch vyhoris, a aj tak musíš fungovať ďalej.
Ja uplne rozumiem, že toto si čítať nechcela ale pravda nie je vždy pekná ani milá.
Ja by som tiež nechcela adoptované dieťa, nie je to tak, že väčšina mužov to nechce. Skôr si myslím, že to nechce väčšina populácie, pretože mame v sebe tisíce rokov zakódované, že sa chceme množiť a vytvárať vlastné potomstvo. Celý proces zamilovania sa do muža je z veľkej časti o tom, že k nám ten človek geneticky pasuje, čo vycítime (myslím, že čuchom) a na základe toho sa nám začnú vypracovať všetky tie hormóny vzrušenia, šťastia a vášne, ktoré vnímame ako zamilovanosť. A toto celé sa deje pre to, aby sme sa rozmnožovali. Tak isto po narodení dieťaťa cítime, že ten potomok k nám patrí a preto rodičia k svojim deťom cítia nekonečnú lásku. A teda sa oň chceme starať aby raz malo to dieťa vlastné deti. Keď sa na to pozrieš z evolučného hľadiska, dáva to perfektný zmysel. Síce teraz už nežijeme v jaskyni a našim cieľom nie je prežiť, ale udržať si miesto v korporátne, ale náš mozog nemal šancu prispôsobiť sa tomuto svetu, ktorý sa tu stal vlastne z ničoho nič. Tie vzorce správania sa nijak nezmenili, stale mame tie isté hormóny, ktoré nás nútia podvedome konať tak, aby sme splodili potomstvo. Len teraz sa to volá láska.
Mne príde až zarážajúce, že by sa niekto pohoršoval nad tým, že chce vlastné a nie cudzie dieťa. Veľa párov, čo deti mať nemôže si adoptuje a nakoniec zistia, že to nedávajú, nie su schopní dať tomu dieťaťu tú lásku, ktorú by potrebovalo, pretože to chce veľkú dávku sebazapretia. Je to svojim spôsobom proti prírode.Ty si to teraz možno hovoríš, že by si to vedela, ale v skutočnosti to nemôžeš vedieť.
@anonym_autor ahoj , ak sa smiem spýtať, adoptovali ste??
@mofa ona by si momentálne trúfla. Lebo nevie, čo obnáša vychovávať dieťa. Naivné,skreslené predstavy.