Prečo som pre každého hromozvod?

Čaute, už ma začína slušne hnevať, že kopa ludi z môjho okolia sa na mne vybíja. Uvedomila som si to až teraz, ako som 35 ročnému kamošovi povedala svoj názor, že nech sa už prekoná a nerozoberá príliš každý detail. už 2 mesiace fňuká, ako nevie pobozkať kolegyňu, ktorá sa mu už pomaly hádže k nohám. Bola som k nemu max slušná a snažila som sa mu poradiť a nie hladkať ho po pleci, aký ťažký život on má. Nahneval sa na mňa, že mu vraj všetko znegujem a nepomáham. A potom som si uvedomila. Švagrova priateľka proti mne brojí, lebo švagor nechce dieťa a my s mužom máme. Moja sestra sa 15rokov nevedela s mužom pohnúť a postaviť si dom, teraz sa tlačia v 1 izbovom byte s vlčiakom a dieťaťom, je úplne v kaši a pri každej príležitosti na mňa kričí lebo je nervózna. V práci za mnou kolegyne vždy chodili s každým osobným problémom a odchádzali spokojne a mne išla vybuchnúť hlava. Ďalšia kamarátka sa už so mnou nai len nebaví, lebo jej priateľ si ju nechce zobrat lebo nechodí do kostola a jeho rodina to neprežije. Keď som jej povedala, že ja by som také správanie od priateľa netolerovala, nahnevala sa. Prakticky každý človek s ktorým trávim viac času si zo mňa robí hromozvod, vybíja si frustrácie zo svojho života, s ktorým nie sú spokojní. Najradšej sa už zatváram doma s dieťaťom, lebo keď sa s niekym stretnem, cítim sa akoby ma vydal upír. Mne ostane na vykecanie sa akurát tak MK 😁