Prečo ukončiť kontakt s vlastnou rodinou?
Ake boli u vas dovody, pre ktore ste uťali kontakt s rodicom a nikdy ste to neolutovali?
Ja som cely zivot zila akoby v iluzii, zvyknuta na ublizovanie, nezaujem, vzdy som bola ta menejcenna, neschopna, skareda, nesikovna, stale ta zla (neustale ponizovanie, aj na verejnosti, pred ludmi)... a trva to dodnes hoci mam uz skoro 40 rokov. Pritom zivot mi skor otvara oci, ze to tak nemusi byt uplne pravda. Ked sa pozriem spatne a skusim to hodnotit triezvym pohladom, vzdy som zila slusne (ziaden alkohol, cigarety, drogy, podivni ludia okolo mna), od malicka samostatna, ticha, vystudovala som na cerveny diplom, ziskala par oceneni, v praci rychlo napredovala, postarala som sa sama o seba, zabezpecila sa, vsetko, co mi zivot priniesol, vyriesila sama. Mala som dlhorocne vztahy (8 a 3r) ale ukoncila som ich pretoze ma tahali skor nadol, nez hore, pritom to neboli uplne zli muzi, len pohodlni a nedozreti, ale tak to som mala do 30r, cize ti muzi nemali este moznost dozriet a ja som zase musela dozriet o dost skor. Po 30tke sa mi uz dobreho partnera nepodarilo najst, jeden vztah ma dokonca extremne vycerpal odisla som a zijem sama, uz relativne spokojne, mam rada svoju pracu, konicky, najblizsich priatelov. Ale mama mi neustale dava pocit ze som nic, vzduch, netrapi ju ked som mala zdravotne problemy, sama od seba nezavola aj pol rok ako sa mam, cokolvek som urobila, nic jej nebolo dobre, ale ked mala vazny problem a potrebovala odbornu pomoc, vtedy som jej bola dobra, z poslednych sil pol roka som jej denne pomahala, aj ked som mala vtedy svoje vlastne problemy... akosi nadobudam pocit, ze tento vztah naozaj nieje funkcny a v podstate vycerpava to len mna, ona ked chce, vzdy som jej k dispozicii - ale je to len vynimocne, pritom ja jedine co som od nej cely zivot chcela bol iba respekt, ucta a zdravy zaujem. V podstate len zdravy funkcny vztah. Otca som bohuzial nemala. Vzdy som cely zivot hadzala toto pasivne ublizovanie za hlavu, lebo som v tom vyrastala a povazovala som za fakt, ze rodic moze vsetko a ma vzdy pravdu, ale aj ked sa mi dnes tie oci postupne otvaraju, stale sa vyskytne situacia, kedy sa zachova danym sposobom a mna to zase rani. Napr.ponukla som, ze ci sa jej nechce urobit vylet a prist ma pozriet v priebehu 3mes., byvam par stoviek km dalej, ze jej kupim listok na vlak (lebo dostala som bonus z banky a ja to nevyuzijem, ja mam auto) na co odpovedala, ze ona nema cas a ze oni planuju ist k nejakej kamoske. Okrem toho ona nikdy za tie roky nenaplanovala sama iniciativne cestu k nam, jej detom, ale 2x tolko kilometrov dalej, chodi kazdy rok k detom jej priatela. Na vianoce ma nezavola domov, hoci vie ze som sama...ked raz za uhorsky rok sa objavim u nej, tak skor mi dava najavo, ze som na pritaz, ani ma slusne nepohosti (jej a chlapovi nalozi a ja si mam sama - niezeby som nevedela, ja tym gestom vnimam jej vztah ku mne), za to, ked raz bola u mna, obskakovala som ju aby sa dobre citila... neviem ci ma vyznam udrziavat vztah, ktory ublizuje,...len je to mama a akosi mam blok, ze sa to nesmie....len, obavam sa ci vsetky zdravotne problemy, kt.sa na mna zosypali, nemam aj z toho neustaleho trapenia. Proste zamyslam sa ci by som si v zivote nemala urobit poriadok aj s tym pokrvne najblizsim clovekom...Alebo zmenit seba, ale ako sa to da ked je clovek vysoko senzitivny, uz som tolko toho nastudovala, chodila aj k psychologovi, ktory ma len utvrdil, ze spravne zmyslam, nemusel ma v nicom korigovat, ale vysledok nie je ziaden, proste ma boli ten vztah nadalej...
Ako si chces urobiť poriadok s ňou, nechápem
Ze sa jej neozveš?ved to nemusíš ani teraz
Alebo si povies, že už ťa to nebude trapit?to nemusí ani teraz
Ukoncis snou úplne kontakt a už to bude pre teba uzavreté?
Neviem no....
@anonym_autor hoci je to mama...naco ti je taky nefunkcny vztah v ktorom zase len ty trpis, lebo si tak bola naucena od mala? Si dost velka, aby si zila taky zivot, aky chces.
Ja som tiez zila v podobnej iluzii, ale o otcovi. Ale presne, rokmi a vekom som bola schopna pripustit pred sebou samou , ako velmi mi v detstve ublizil. Uz minimalne 8r s nim nie som v kontakte a tak to bude aj nadalej. Mam vlastnu rodinu a svoj tazky zivot kvoli dosledkom jeho konania. Ani na pohreb mu nepojdem, nech si rodina hovori co chce. Nespraval sa ako otec, pre mna otcom uz nie je.
S otcom nie som v kontakte asi 5 rokov. S mamou sa bavím len vrámci slušnosti - o nič ju nežiadam, nezaujímam sa, na návštevu idem 2-3x ročne… dlho som samú seba trápila, že je chyba asi na mojej strane. Až som si zratala 2 a 2 a pochopila som, že prvý nezáujem prišiel od nich, v detstve a teraz im to len opätujem.. jasné, že mi je ľúto, keď vidím, aké majú skvelé vzťahy iní so svojimi rodičmi, jasné, že človek by občas chcel počuť slová obdivu z ich úst. Ale na tom svoju hodnotu už nestaviam a v konečnom dôsledku sa cítim slobodnejšie a lepšie, než kedykoľvek predtým. Rodičov si človek nevyberá ale počas života sa môže rozhodnúť, či ich chce mať pri sebe alebo ten jednostranný vzťah radšej vzdá.
Vymazat tekefonne cislo a uz sa neozvat. Ved si cely zivot bola na vsetko sama, nepotrebujes ju 😊 si silna osobnost, nenechaj sa stiahnut... Pokracuj v ziti. Uvidis, sama sa ozve. Ale ak to bude hned ziadost (ratam, ze neprosi) o nejaku pomoc, povedz, ze rada by si, ale nemas cas. Ano bude to taZke, ale spomen si, bola tu ona pre Teba? Nebola. Casom to uz riesit nebudes, uvidis. Ja takto odstrihavam.ludi, vratane mojich oboch bratov. Nemam uz zaujem. Zi pre ludi, ktori o Teba zaijem maju 🙂 zijeme len raz a nik nevie, kolko toho casu ma... ja tych ludi nekontaktujem, a ani oni mna, pochopili 🙂
S otcom nie som v kontakte asi 5 rokov. S mamou sa bavím len vrámci slušnosti - o nič ju nežiadam, nezaujímam sa, na návštevu idem 2-3x ročne… dlho som samú seba trápila, že je chyba asi na mojej strane. Až som si zratala 2 a 2 a pochopila som, že prvý nezáujem prišiel od nich, v detstve a teraz im to len opätujem.. jasné, že mi je ľúto, keď vidím, aké majú skvelé vzťahy iní so svojimi rodičmi, jasné, že človek by občas chcel počuť slová obdivu z ich úst. Ale na tom svoju hodnotu už nestaviam a v konečnom dôsledku sa cítim slobodnejšie a lepšie, než kedykoľvek predtým. Rodičov si človek nevyberá ale počas života sa môže rozhodnúť, či ich chce mať pri sebe alebo ten jednostranný vzťah radšej vzdá.
@anonym_09d9a3 Presne toto čo píšeš...mne aj teraz príde ľúto keď vidím dieťa s rodičom ako spolu cvičia vo fitku napríklad, ja toto proste nedávam pre mna je to iný svet... a ešte som chcel doplniť, že u mňa to skončilo tak, že som si nastavil hranice nepribehnem vždy keď na mňa písknu keď im dačo treba, rešpektujem svoj čas, vyjadrím svoj názor a keď im je dačo proti srsti alebo blbé poznámky tak sa zoberiem a odídem a neriešim nič. Jasné že mi ten zdravý vzťah chýba ale beriem to tak, že mám čo jesť, čo piť, mám kde bývať a mám priateľov(dvoch dokonca takých, ktorí sčasti plnia funkciu náhradných rodičov, no keby toto poviem našim tak by to asi nestrávili no nevadí 😀).
@anonym_09d9a3 Presne toto čo píšeš...mne aj teraz príde ľúto keď vidím dieťa s rodičom ako spolu cvičia vo fitku napríklad, ja toto proste nedávam pre mna je to iný svet... a ešte som chcel doplniť, že u mňa to skončilo tak, že som si nastavil hranice nepribehnem vždy keď na mňa písknu keď im dačo treba, rešpektujem svoj čas, vyjadrím svoj názor a keď im je dačo proti srsti alebo blbé poznámky tak sa zoberiem a odídem a neriešim nič. Jasné že mi ten zdravý vzťah chýba ale beriem to tak, že mám čo jesť, čo piť, mám kde bývať a mám priateľov(dvoch dokonca takých, ktorí sčasti plnia funkciu náhradných rodičov, no keby toto poviem našim tak by to asi nestrávili no nevadí 😀).
@anonym_be70aa ja mám 2 deti, a dáva to sakra zabrať byť im lepším rodičom, než boli moji. Našťastie moje deti vedia, že ich rodičia sú tí super rodičia, na ktorých sa môžu obrátiť vždy, aj s blbosťou, aj s obrovským problémom.
ja som brata neodstrihla, ale keď má manickú fázu, vtedy sa snažím nereagovať, to je zbytočné… ak by bol taký celý čas, už dávno sa s ním nebavím…
mama je niečo iné ako súrodenec, to by musel mať človek srdce z kameňa aby ho to netrápilo… ale už by som ju na návštevu asi nevolala a ani sama by som na návštevy nechodila … minimálne toto, ak nie viac, by som pre seba urobila…
Samozrejme, že máš blok vykašlať sa na ňu keď ťa naučila, že keď ona dačo potrebuje tak si jej dobrá ale ináč si bezcenná. Ja som tiež bol poslušný naučený robiť všetko podľa mojich rodičov, pretože som bol naučený od mala, že oni 1.miesto a ja až nakoniec a mal som potrebu so všetkým sa pýtať na ich názor aj keď mi bolo jasné, že ma nepodporia v lepšom prípade v horšom potopia ale proste to boli naučené veci z detstva...a čo sa týka tvojich zdravotných problémov tak to asi aj z toho bude, ja napríklad som mal problém s imunitou niečo mi bolo každý štvrťrok a aha, ako som sa odsťahoval preč tak už som aj zdravý 😀 . Klobúk dole pred tebou, že si sa tak dobre v živote o seba postarala napriek tomuto, toto ja napríklad ešte len musím urobiť. A podľa mňa nemusíš ju hneď vystrihnúť zo života ale oznám jej, že ty máš tiež svoje hranice, ako to cítiš ty a keď ich prekročí tak s ňou končíš. Však ja si myslím, že ty vieš dobre čo urobiť.🙂