Prečo ukončiť kontakt s vlastnou rodinou?
Ake boli u vas dovody, pre ktore ste uťali kontakt s rodicom a nikdy ste to neolutovali?
Ja som cely zivot zila akoby v iluzii, zvyknuta na ublizovanie, nezaujem, vzdy som bola ta menejcenna, neschopna, skareda, nesikovna, stale ta zla (neustale ponizovanie, aj na verejnosti, pred ludmi)... a trva to dodnes hoci mam uz skoro 40 rokov. Pritom zivot mi skor otvara oci, ze to tak nemusi byt uplne pravda. Ked sa pozriem spatne a skusim to hodnotit triezvym pohladom, vzdy som zila slusne (ziaden alkohol, cigarety, drogy, podivni ludia okolo mna), od malicka samostatna, ticha, vystudovala som na cerveny diplom, ziskala par oceneni, v praci rychlo napredovala, postarala som sa sama o seba, zabezpecila sa, vsetko, co mi zivot priniesol, vyriesila sama. Mala som dlhorocne vztahy (8 a 3r) ale ukoncila som ich pretoze ma tahali skor nadol, nez hore, pritom to neboli uplne zli muzi, len pohodlni a nedozreti, ale tak to som mala do 30r, cize ti muzi nemali este moznost dozriet a ja som zase musela dozriet o dost skor. Po 30tke sa mi uz dobreho partnera nepodarilo najst, jeden vztah ma dokonca extremne vycerpal odisla som a zijem sama, uz relativne spokojne, mam rada svoju pracu, konicky, najblizsich priatelov. Ale mama mi neustale dava pocit ze som nic, vzduch, netrapi ju ked som mala zdravotne problemy, sama od seba nezavola aj pol rok ako sa mam, cokolvek som urobila, nic jej nebolo dobre, ale ked mala vazny problem a potrebovala odbornu pomoc, vtedy som jej bola dobra, z poslednych sil pol roka som jej denne pomahala, aj ked som mala vtedy svoje vlastne problemy... akosi nadobudam pocit, ze tento vztah naozaj nieje funkcny a v podstate vycerpava to len mna, ona ked chce, vzdy som jej k dispozicii - ale je to len vynimocne, pritom ja jedine co som od nej cely zivot chcela bol iba respekt, ucta a zdravy zaujem. V podstate len zdravy funkcny vztah. Otca som bohuzial nemala. Vzdy som cely zivot hadzala toto pasivne ublizovanie za hlavu, lebo som v tom vyrastala a povazovala som za fakt, ze rodic moze vsetko a ma vzdy pravdu, ale aj ked sa mi dnes tie oci postupne otvaraju, stale sa vyskytne situacia, kedy sa zachova danym sposobom a mna to zase rani. Napr.ponukla som, ze ci sa jej nechce urobit vylet a prist ma pozriet v priebehu 3mes., byvam par stoviek km dalej, ze jej kupim listok na vlak (lebo dostala som bonus z banky a ja to nevyuzijem, ja mam auto) na co odpovedala, ze ona nema cas a ze oni planuju ist k nejakej kamoske. Okrem toho ona nikdy za tie roky nenaplanovala sama iniciativne cestu k nam, jej detom, ale 2x tolko kilometrov dalej, chodi kazdy rok k detom jej priatela. Na vianoce ma nezavola domov, hoci vie ze som sama...ked raz za uhorsky rok sa objavim u nej, tak skor mi dava najavo, ze som na pritaz, ani ma slusne nepohosti (jej a chlapovi nalozi a ja si mam sama - niezeby som nevedela, ja tym gestom vnimam jej vztah ku mne), za to, ked raz bola u mna, obskakovala som ju aby sa dobre citila... neviem ci ma vyznam udrziavat vztah, ktory ublizuje,...len je to mama a akosi mam blok, ze sa to nesmie....len, obavam sa ci vsetky zdravotne problemy, kt.sa na mna zosypali, nemam aj z toho neustaleho trapenia. Proste zamyslam sa ci by som si v zivote nemala urobit poriadok aj s tym pokrvne najblizsim clovekom...Alebo zmenit seba, ale ako sa to da ked je clovek vysoko senzitivny, uz som tolko toho nastudovala, chodila aj k psychologovi, ktory ma len utvrdil, ze spravne zmyslam, nemusel ma v nicom korigovat, ale vysledok nie je ziaden, proste ma boli ten vztah nadalej...
To čo opisujes je dôvod na to ukončiť vzťah ktorý ťa bolí a ťahá dolu. Je to žena ktorá ťa porodila. Ale nie je to skutočná mama. Mame povinnost sami voči sebe nenechať cez seba ďalej šíriť zlo neúctu bolesť a strach. Teda aj ukončiť vzťahy ktoré nám toto spôsobujú. V okolí si môžeš nájsť staršiu ženu kamarátku niekoho s kým sa budeš cítiť dobre a vnímať ako mamu ju. Ja som s otcom nebola v kontakte 15 r nemala som na neho ani čislo mobilu. Nebola som na pohrebe. Prečo by som mala ísť na pohreb magorovi? A necítim výčitky ani nemám pocit že by niečo ostalo nevypovedané. Môžeš chodiť k xy psychologkm brat lieky. Ak si neustále v kontakte napojená na niečo čo ti kradne silu bude to zbytočne. Mama nie je Boh. Mama nie je to co si ty zažila. Sama sa pripravila o vzťah s tebou. Lásku teraz musíš dať sama sebe. Aj silu a energiu. Tu ju vylievas do kanála. Stále čakáš na potvrdenie povolenie odist veríš že keď ešte vydržíš a skúsis ona ťa začne vnímať. Dá ti lásku. Nedá. Je to ilúzia. Skús keď budeš sama v kľude si sadnúť na stoličku pred seba si daj druhu stoličku a na ňu niečo čo ti pripomína mamu alebo si ju predstav ako tam sedí. Povedz jej všetko čo sa neodvazis vykric jej čo ťa trápi povedz jej čo si od nej vždy potrebovala. Povedz jej že tuto vasu závislosť končíš. Že chceš žiť zdravši život a sama sebe dovoľ ho taký mať. Ona je energetický upír možno má nejakú poruchu traumu ale s tým neurobíš nič. Postarať sa môžeš len o seba. Alebo jej dovoliť aby ťa zničila. Ale ta voľba je na tebe a okolie do toho nič. Nežijú tvoj život
@aurelia2000 Naozaj si si z jej textu len toto vybrala a takto pochopila? Ja je kvitujem- autorka vyzerá byť inteligentná žena to, aby si zavesila na krk hocijakého debila, ktory ju dáva psychicky dolu. Kvitujem, že sa s tými mužmi rozišla. Nepotrebujem mať nasilu chlapa, len preto aby dokázala, že sa s ňou dá existovať. Z jej textu nemám pocit, že by si pripadala dokonalá a nikto jej nie je dosť dobrý. Keby vedelo vyhodnotiť patologický vzťah mnoho žien, tak by sem nevypisovali aké majú zničené životy. Autorka to stopla hneď v zárodku.
@sova7 výborne napísané
@aurelia2000 Naozaj si si z jej textu len toto vybrala a takto pochopila? Ja je kvitujem- autorka vyzerá byť inteligentná žena to, aby si zavesila na krk hocijakého debila, ktory ju dáva psychicky dolu. Kvitujem, že sa s tými mužmi rozišla. Nepotrebujem mať nasilu chlapa, len preto aby dokázala, že sa s ňou dá existovať. Z jej textu nemám pocit, že by si pripadala dokonalá a nikto jej nie je dosť dobrý. Keby vedelo vyhodnotiť patologický vzťah mnoho žien, tak by sem nevypisovali aké majú zničené životy. Autorka to stopla hneď v zárodku.
@sova7 výborne napísané
@katkazatka ale áno, aj ja ju považujem za veľmi schopnú, šikovnú a pracovitu. No má svoju povahu, a nejako ešte nenašla kompatibilné jedince.
@sova7 skvely prispevok, dakujem 🍀 prave mna aj okolie povzbudzovalo, najma byvali priatelia, ked videli ako sa ku mne chova, ved neda sa to pred svetom utajit, ze na taku matku by sa uz davno vykaslali, ze to nie je normalne. A ano, isto ma aj ona traumy, vsak neustale poukazovala na to, ze rodicia mali radsej jej brata nez ju, jemu kupovali veci, jej nie. Jemu isli pomoct, jej nie. Kazdemu vsetci pomahali, ked sa narodili male deti, ale jej vlastna mama nepomohla, ani svokra. Moj otec bol alkoholik, on vraj vsetko znicil. Tiez vsetko zvalovala na druhu stranu, ale s odstupom casu, ved co to som zazila aj babku s dedom, aj otca, neverim uz mame uplne, akoby vykonstruovavala a zvelicovala veci. Ad 1., nikdy som nevidela aby sa babka k nej zle spravala, babka mala uroven a s kazdym jednala s uctou, ked bola mama mlada, dedo sa jej venoval, trenoval ju, braval lyzovat, ucil ju, chodil s nou az do prahy aby sa dostala na dobru skolu, proste venoval sa jej na maximum, ale ona sa nakoniec aj tak rozhodla ist svojim smerom, nestudovat, vydat sa tj klasika. Nemala som pocit zeby jej nekupovali veci, na kazdej fotke z tych cias vyzerala brutalne dobre, stylova, az som sama neverila, lebo dnes sa extremne zanedbava, nestara o seba. A ze jej mama neprisla pomoct ked sme sa narodili, nuz nasa babka mala tazku formu epilept.zachvatov casto skoncila na are, ja si neviem predstavit vobec pytat pomoc od takeho cloveka, ale moja mama ano. A ze musela vsetko doma robit, lebo babka chora, ano ale hadam to nie je povinnost ked mas mamu choru, ale ohladuplnost. No proste na vsetko nadavala ze jej nikto nic a ona vsetko musela sama...ale ked si to porovnam s nami, co sme akoze tiez museli vsetko sami, je to daleko horsie, my sme nemali ani tu minimalnu podporu rodica, ani financne zabezpecenie, zakladnu starostlivost nic. A ze otec zacal pit, casom som zistila ze ludia ho poznali ako citliveho dobraka, pre ktoreho rodila bola vsetko, necudujem sa ak by zacal pit kvoli povahe mojej mamy. Ved ona sama povedala ze zacal pit ked sa odstahovali od svokrovcov, tj ked uz zili sami. Z toho co poznam moju mamu aka je a ako tvrdi okolie, ze ja som cely otec, tak sa necudujem, ak to pri nej zrejme nezvladol a podlahol alkoholu. Ale to je len moja domnienka z toho vsetkeho co som za cely zivot navnimala...
@anonym_autor citlivý človek ako tvoj otec a človek s poruchou osobnosti ktoru má zrejme tvoja mama často skončia vo vztahu. Empaticky človek je zdrojom energie nastroj hromozvod. Ak máš povahu ako otec tak to preniesla na teba. A od tohto všetkého, analyzovania minulosti sa musíš naučiť odstrihnúť a pustiť to von a neriesit aby bol priestor na teba a tvoj život
Je to veľmi smutné čítanie. Som prekvapená, že je to dosť časté v rodinách. Je to presne ako píšeš a hlavne staršia generácia si myslí, že rodičia sa majú velebit, ctiť, poslúchať na slovo. Ci sú dobri a či sú zlí. Zabúdame, že rodičia sú tiež len ľudia so svojimi chybami. Môžu to byť totálne zlí ľudia, môžu dokonca nenávidieť vlastné deti, alebo viniť ich za svojej chyby. A spoločnosť sa tvári, že ich máme bezvýhradne milovať a ctiť. Ja si myslím, že to tak nie je. Proste keď ti niekto berie energiu, vysava z teba život, cítiš sa v ich spoločnosti zle, ničia ti život, tak treba výrazne obmedziť kontakty. Ak ti negativne zasahujú do života a ovplyvňuje to aj tvoje fungovanie a existenciu, tak sa nehanbím povedať, že treba ich aj zrušiť-odstrihnut. Aj napriek tomu, že sú to tvoji rodičia. Nikto na svete nemá právo ti nicit život, vyvolávať v tebe pocity zla a pocity viny. Treba to poriešiť so psychológom. Nájdi si kamarátky, koníčky, musíš byť v pohode sama so sebou a príde aj priateľ. Máš celý život ešte pred sebou, čaká ta veľmi veľa pekného. Držím palce.
@katkazatka presne tak. Teraz je tato tema dost pretriasana ale myslim si,ze preto lebo konecne sme ako populacia pochopili ze nie je povinnostou udrziavat kontakt s ludmi ktori nas nicia aj ked su to rodicia. Verim ze v minulosti to bolo rovnako caste ale vladol mytus,ze rodicia su nedotknutelni
@anonym_autor uz to nie je tvoja matka, je to len geneticky pribuzny, vyuzije ta a zahodi, ja to volam symptom zije si svoj zivot na ukor tvojho zivota, nepotrebujes ju, v zivote si sa presadila sama, co by ti vyrazne pomohlo je partner a zalozenie rodiny, a kludne sa moze stat ze partnerova rodina bude taka dobra ze v nej najdes aj novu mamu.
Vysoka senzitivita ma svoje prednosti ale aj negativa a tieto spiny to dobre vedia, zmaz cislo na mobile a uz neries, poviem ti tak ze nakoniec budes prekvapena, ked ti pride list od notara ze vsetko po nej si zdedila iba ty sama🙂
A muži co si ťa nasli boli v niecom ako tvoja mama. Podvedome ako by si cez tieto zastupne osoby skúšala vyliečiť dať dokopy vzťah s mamou dostat od nich co ti ona nedala. Lenže s podobnymi osobnosťami to nejde. Láska nemusí byť za zásluhy keď budeš dokonalá keď ty budeš úplne v poriadku. Možno keď sa zbavis tohto zavazia na nohe a zlodeja energie uzavries v sebe vzťah s mamou prestanes od nej čokoľvek čakať a v niečo dúfať stretneš ešte niekoho s kým prezijes pekný vzťah. Že má niekto okolo 40 neznamená že pre vzťahy umrel. Len ta vnútorne brzdí a zaťažuje mama.
@sova7 praveze nie vsetci boli ako ona. Do 30tky som mala len 2, prvy citlivy, myslim, ze sme si rozumeli, ved sme boli takmer 8r spolu, ale akonahle zacal zivot po vyske, ukazal sa ako nevyzrety, stacil mu polovicny uvazok, fin.podpora od rodicov a zacal sa venovat pokru, do 1r som sa rychlo prebrala. Druhy bol super ako clovek, spravny charakter, srandista, menej citlivy, ale nevadilo mi to az tak, vzdy som mala 100% doveru a spolah nanho a to bolo pre mna dolezitejsie ako priame prejavy lasky, no nastala kriza, ked sa chcel vratit z velkomesta tam, odkial pochadzame a tam zit, jeho to tahalo k svojej rodine, mna zase ohanal strach vratit sa tam, kde sa mi udiali najbolestivejsie chvile, ja rozbehnuta kariera, on bez predstavy o tom, co tam chce robit, kedze tam je minimum prace, rok mi nedaval konstruktivne riesenie, ako a z coho tam budeme zit, plus mierne rozdiely pri potenc.vychove deti, stratila som pocit stability a odisla. Samozrejme casom zmenil nazor a skusal to obnovit, ale uz bolo neskoro, moje city vychladli. Tento vztah ma aj mrzi, lebo ako ludia sme si velmi sadli a vraj som v tom case bola aj navonok viditelne stastna. A potom po 3rokoch som skusila si niekoho najst - ten treti bol najhorsi, ten ma stiahol realne a hlboko - tam bol ten obraz mojej mamy, ako píses, akoby moja mama v tele muza, vratilo sa mi vsetko ako bumerang do mojich jaziev, nezaujem, ponizovanie, ziadne emocie, iba chlad, denno denná kritika, pre blbosti, napr. preco nenosim znackove veci, ved zarabam dobre, nemozem mat 52kg, musim drzat 50., po byte som musela chodit po spickach, vadil mu aj jemny šuchot, vsetko muselo byt tip top, o vsetko som sa mu starala, byt, stravu, investicie, rekonstrukciu bytu, pracu - odborny support, dovolenky, zdravie, vsetko, on mne nedal nic iba to ponizovanie. 3x som od neho odchadzala, co ale nechcel dovolit, prehovaral ma, nasluboval, az som sa rozhodla finalne odist, ked uz som zistila, ze som realne na dne sil a nedavam to... Totiz v tom case som prisla aj o babku a deda ako jedinu oporu v zivote-zomreli, ani tam nestal pri mne, v praci som toho mala tiez najviac,pomahala som sestre a este ta vycerpavajuca pomoc pre mamu ten polrok. Musela som jeden balvan pustit a to bol ten frajer. Po 1-2r. dna totalneho vycerpania som si povedala, ze toto uz nikdy nechcem zazit, zacala som si nastavovat hranice, ucit sa nebyt tu pre kazdeho, ked si pípnu a co sa muzov tyka, odvtedy uz nikoho nehladam a ani prilezitosti nevyuzivam, proste tam som si povedala, ze uz nikomu nedovolim, aby ma stiahol dole, bojim sa akehokolvek rizika a nestability. Za 4r som sa ale opat dala dokopy, nabrala silu, nasla pracu, ktora ma bavi a nevycerpava, mam par dobrych priatelov, z kazdej prace aj kamosky s ktorymi sa pravidelne stretavame, mam svoje konicky sport a cestovanie, ktorym sa venujem a taky celkovy pokoj a spokojnost v zivote...no az na tie udery od mamy, ktore opakovane zabolia a to je asi posledny krok ktory musim urobit na tej mojej zivotnej ceste, no je zaroven aj najtazsi...ale verim ze to dam...ako vsetko doteraz...
Je to veľmi smutné čítanie. Som prekvapená, že je to dosť časté v rodinách. Je to presne ako píšeš a hlavne staršia generácia si myslí, že rodičia sa majú velebit, ctiť, poslúchať na slovo. Ci sú dobri a či sú zlí. Zabúdame, že rodičia sú tiež len ľudia so svojimi chybami. Môžu to byť totálne zlí ľudia, môžu dokonca nenávidieť vlastné deti, alebo viniť ich za svojej chyby. A spoločnosť sa tvári, že ich máme bezvýhradne milovať a ctiť. Ja si myslím, že to tak nie je. Proste keď ti niekto berie energiu, vysava z teba život, cítiš sa v ich spoločnosti zle, ničia ti život, tak treba výrazne obmedziť kontakty. Ak ti negativne zasahujú do života a ovplyvňuje to aj tvoje fungovanie a existenciu, tak sa nehanbím povedať, že treba ich aj zrušiť-odstrihnut. Aj napriek tomu, že sú to tvoji rodičia. Nikto na svete nemá právo ti nicit život, vyvolávať v tebe pocity zla a pocity viny. Treba to poriešiť so psychológom. Nájdi si kamarátky, koníčky, musíš byť v pohode sama so sebou a príde aj priateľ. Máš celý život ešte pred sebou, čaká ta veľmi veľa pekného. Držím palce.
@katkazatka ja uz vsetko toto mam, ako som uz pisala, jedine posledne co ma v zivote trapi je postoj mojej mamy, ze nema zmysel pre rodinu, byt tu pre rodinu, pomahat si, zdielat zivot, stretavat sa a proste len tak normalne fungovat ako v zdravych rodinach... ona to naozaj v sebe nema... mna uz zaskocilo aj to ako sa raz vyjadrila, ze "ked s nou raz bude zle, ona nechce aby sme sa o nu ako rodina starali, ona si radsej nieco urobi aby to urychlila" toto normalny clovek nemoze povedat, ja proste jej nastaveniu nerozumiem, ze chceme jej pomahat a ona nechce... naposledy ma poslala tiez doprdele ked som navnimala ze ma dlho vysoky tlak a povedala som jej zeby s tym mala ist k lekarovi, ze ved to mame v rodine geneticke a ona uz ma svoj vek, vraj sa nemam do nej starat... a clovek chcel len dobre. Proste nic tu nefunguje normalne..
Chyba nastavenia spolocnosti - sme uceni vazit si vraj autority len preto, ze maju postavenie autorit. A potom tu mame presne toto - rozpor medzi tym, co realne citime, a tym, co sa od nas ocakava. Ja mam zasadu, ze si vazim len tych ludi, ktori si to zasluzia. A ucim to aj dceru. Ak je rodic ci ucitel, ci ktokolvek iny debil, nasu uctu si nezasluzi.
@katkazatka
@mandzula
Inak obe ste dali velmi pekne prispevky, rozumne, trefné, uprimne a priame. Uplne s vami suhlasim, asi je to tema o ktorej sa naozaj nikdy nehovorilo. Ale dnesna doba na to vytvara priestor. A tiez dakujem ze mame v dnesnej dobe aj uvedomelych a vyzretych rodicov, ako ste vy, ktori spravne ale najma zdravo vychovavaju deti - je to neskutocny dar, ktory detom viete dat, aby sa vedeli v zivote vedeli lahsie obracat..🍀 uprimne to prajem vsetkym detom, aby boli takto vychovavane...v laske, bezpeci a so zdravym nastavenim hranic vo vztahoch
@anonym_autor uz to nie je tvoja matka, je to len geneticky pribuzny, vyuzije ta a zahodi, ja to volam symptom zije si svoj zivot na ukor tvojho zivota, nepotrebujes ju, v zivote si sa presadila sama, co by ti vyrazne pomohlo je partner a zalozenie rodiny, a kludne sa moze stat ze partnerova rodina bude taka dobra ze v nej najdes aj novu mamu.
Vysoka senzitivita ma svoje prednosti ale aj negativa a tieto spiny to dobre vedia, zmaz cislo na mobile a uz neries, poviem ti tak ze nakoniec budes prekvapena, ked ti pride list od notara ze vsetko po nej si zdedila iba ty sama🙂
@anonym_2ff3b0 suhlasim vo vsetkom. A dakujem.
@anonym_e42c5e a ako sa k nej chovas ty? Pripadne ako si sa chovala., Snazis sa to nejako vyriesit aby ta to tak velmi nebolelo? Bolest doverne poznam, viem o com hovoris, a je mi luto kazdeho co toto musi prezivat, ved my sme sa nenarodili preto ze sme chceli my, ale chceli nas nasi rodicia. Samozrejme beriem, ze tiez im nemozeme visiet na krku donekonecna a musime sa vediet osamostatnit, to je vsetko v poriadku, ale zdravy obojstranny zaujem je urcite na mieste bez ohladu na vek!
Konfrontuj ju s jej tvrdeniami a s jej pravdou. Nech ide za cudzými deťmi pýtať pomoc, presne za tými s ktorými bola aj na Vianoce, namiesto vás. Pripomeň, že ty si bola zatiaľ sama.
Konfrontuj ju zakaždým, nastavuj jej zrkadlo, zabávaj sa, usmievaj sa nad tým čo hovorí jej do očí, buď nad vecou a neukazuj jej svoju zraniteľnosť, lebo ak je narcistka a robí jej dobre ubližovať, zneužije to.
Keď ťa poprosi o starostlivosť v chorobe, povedz že tiež si bola chorá a nezavolala ti, nebola ťa pozrieť ani v nemocnici. Povedz, že si mala kvôli chorobe veľký výpadok v plate a môžeš jej prísť pomôcť, ale musí zaplatiť tvoju cestu k nej a naspäť a tiež náklady - bývanie, strava…uvidis ako rýchlo otočí.
Ja som moju prekukla cez to, ako sa správala keď mala pocit, že je na koni v práci a ešte ku jednej osobe. Tam som videla ako fungoval celý ten mechanizmus, že ma dokázala od všetkých v rodine izolovať a všade ohovoriť
@anonym_5df454 plne s tebou suhlasim. A z akeho dovodu, v akej situacii si sa ty 2x vratila? To by ma zaujimalo. Lebo aj ja som sa od leta min.roku pokusala o tento krok- odstrihnut, lebo tam sa stala taka vec, ze mi uz ublizila aj na zdravi, ked som prisla k nej domov, na co som opat skoncila v nemocnici a davala sa dokopy 6mes.,ani sa neozyvala ako sa mam, samozrejme, ale po pol roku sa to akoby opat vratilo do starych kolaji, tiez z mojej strany, nie z jej. Musela som ist domov pre nieco co som tam mala odlozene..A bolo mi divne sa s nou nerozpravat, stale akoby mam v hlave ze mama je boh...Toho sa potrebujem zbavit.
@anonym_autor podľa príspevkov vyzeráš ako žena, čo si vie v živote poradiť, rozumná. Potrebuješ sa odstrihnúťaj vo svojej hlave, prestať byť malým dievčatkom, mama - nemama. Keby to bol niekto iný, tak by si toľko vydržala? Nemyslím. Ten "vzťah-nevzťah" s mamou tam bude vždy. Vidím to aj na sebe. Trvalo mi niekoľko rokov urovnať to v sebe a pevne verím, že to neprenesiem na svoje deti.
Ja som sa vrátila raz na nátlak rodiny, druhýkrát kvôli deťom. Nakoniec som kvôli deťom odišla.
Konfrontuj ju s jej tvrdeniami a s jej pravdou. Nech ide za cudzými deťmi pýtať pomoc, presne za tými s ktorými bola aj na Vianoce, namiesto vás. Pripomeň, že ty si bola zatiaľ sama.
Konfrontuj ju zakaždým, nastavuj jej zrkadlo, zabávaj sa, usmievaj sa nad tým čo hovorí jej do očí, buď nad vecou a neukazuj jej svoju zraniteľnosť, lebo ak je narcistka a robí jej dobre ubližovať, zneužije to.
Keď ťa poprosi o starostlivosť v chorobe, povedz že tiež si bola chorá a nezavolala ti, nebola ťa pozrieť ani v nemocnici. Povedz, že si mala kvôli chorobe veľký výpadok v plate a môžeš jej prísť pomôcť, ale musí zaplatiť tvoju cestu k nej a naspäť a tiež náklady - bývanie, strava…uvidis ako rýchlo otočí.
Ja som moju prekukla cez to, ako sa správala keď mala pocit, že je na koni v práci a ešte ku jednej osobe. Tam som videla ako fungoval celý ten mechanizmus, že ma dokázala od všetkých v rodine izolovať a všade ohovoriť
@anonym_e42c5e toto som praveze nedavno skusila, skusila ju takto konfrontovat, nastavit zrkadlo. Nastala presne taka situacia ako opisujes, ze som mala prilezitost jej to vratit, ved som pouzila cisto len jej slova, povedala mi na to, ze som krutá, a tvarila sa ublizene. No a ja som potom mala vycitky, ze ci som neprestrelila 😑 ja take "hry" neviem velmi hrat, aj tak sa mi to vrati ako bumerang a potom sa zamyslam, ze ci som jej ja naozaj neublizila ...lebo ona vtedy zahra taku obeť..ci ako to nazvat.
@anonym_autor podľa príspevkov vyzeráš ako žena, čo si vie v živote poradiť, rozumná. Potrebuješ sa odstrihnúťaj vo svojej hlave, prestať byť malým dievčatkom, mama - nemama. Keby to bol niekto iný, tak by si toľko vydržala? Nemyslím. Ten "vzťah-nevzťah" s mamou tam bude vždy. Vidím to aj na sebe. Trvalo mi niekoľko rokov urovnať to v sebe a pevne verím, že to neprenesiem na svoje deti.
Ja som sa vrátila raz na nátlak rodiny, druhýkrát kvôli deťom. Nakoniec som kvôli deťom odišla.
@anonym_5df454 ano, tieto veci neprichadzaju lusknutim prsta, clovek sa k takemu rozhodnutiu dopracuje naozaj po mnohych rokoch. U teba to bolo kedy?
@anonym_e42c5e toto som praveze nedavno skusila, skusila ju takto konfrontovat, nastavit zrkadlo. Nastala presne taka situacia ako opisujes, ze som mala prilezitost jej to vratit, ved som pouzila cisto len jej slova, povedala mi na to, ze som krutá, a tvarila sa ublizene. No a ja som potom mala vycitky, ze ci som neprestrelila 😑 ja take "hry" neviem velmi hrat, aj tak sa mi to vrati ako bumerang a potom sa zamyslam, ze ci som jej ja naozaj neublizila ...lebo ona vtedy zahra taku obeť..ci ako to nazvat.
@anonym_autor ty si vtedy mala pokračovať a spýtať sa jej, či ona nebola krutá že jej hovoríš to čo ona tebe. A vidíš dala ti aj návod ako zareaguješ ty na ňu nabudúce👉 tváriš sa ublížene a povieš jej, že je znova veľmi krutá.
@anonym_e42c5e toto som praveze nedavno skusila, skusila ju takto konfrontovat, nastavit zrkadlo. Nastala presne taka situacia ako opisujes, ze som mala prilezitost jej to vratit, ved som pouzila cisto len jej slova, povedala mi na to, ze som krutá, a tvarila sa ublizene. No a ja som potom mala vycitky, ze ci som neprestrelila 😑 ja take "hry" neviem velmi hrat, aj tak sa mi to vrati ako bumerang a potom sa zamyslam, ze ci som jej ja naozaj neublizila ...lebo ona vtedy zahra taku obeť..ci ako to nazvat.
@anonym_autor u takýchto ľudí je nastavovanie zrkadla strata času a energie. Vidim že chceš aby si uvedomila čo ti robí možno sa snažis aby sa začala správať inak. Dúfas že sa zrazu otočí a bude k tebe milá a úplne iná ako doteraz. Že si uvedomí čo stvara. Ona ale na toto nemá v mozgu zariadenie. Úplne zbytočne stracas cas a energiu ktoru môžeš využiť pre seba. Prečítaj si niečo o poruchách osobnosti. Takýto človek ubližuje zámerne jemu to robí dobre ak mu povieš že ti ubližuje je to pre neho pochvala dôkaz že to co robí robí správne a že zasiahol tvoje boľavé miesto presne. Nabudúce už vie kam kopnúť. Komunikácia skončí ako nekonečná psycho debata s ktorej budeš vypluta a vyjdes nej ako hysterka. Povieš čo ťa trápi pre nu je to navod čo ešte ti urobiť. Je mi jasné že to skúšas tak aj inak lebo úplne mamu odstrihnúť je pre teba ťažké a nechceš jej ublizit chces to vyriešiť bez toho aby si ju musela vyškrtnúť zo života a nebola si ťa zlá ale takto jej len umoznujes ti ublizovat. Naozaj sa nezmení neuvedomi nezbada nebude ina a kým jej to ty umoznis kontaktom s ňou bude ťa s chuťou dávať dole. Pomôcť jej nemôžeš.
Konfrontuj ju s jej tvrdeniami a s jej pravdou. Nech ide za cudzými deťmi pýtať pomoc, presne za tými s ktorými bola aj na Vianoce, namiesto vás. Pripomeň, že ty si bola zatiaľ sama.
Konfrontuj ju zakaždým, nastavuj jej zrkadlo, zabávaj sa, usmievaj sa nad tým čo hovorí jej do očí, buď nad vecou a neukazuj jej svoju zraniteľnosť, lebo ak je narcistka a robí jej dobre ubližovať, zneužije to.
Keď ťa poprosi o starostlivosť v chorobe, povedz že tiež si bola chorá a nezavolala ti, nebola ťa pozrieť ani v nemocnici. Povedz, že si mala kvôli chorobe veľký výpadok v plate a môžeš jej prísť pomôcť, ale musí zaplatiť tvoju cestu k nej a naspäť a tiež náklady - bývanie, strava…uvidis ako rýchlo otočí.
Ja som moju prekukla cez to, ako sa správala keď mala pocit, že je na koni v práci a ešte ku jednej osobe. Tam som videla ako fungoval celý ten mechanizmus, že ma dokázala od všetkých v rodine izolovať a všade ohovoriť
@anonym_e42c5e toto je úplne zbytočna strata času a energie. Načo to robiť? Jediná užitočná cesta je úplne sa od toho človeka odstrihnúť lebo týmto mu len dávaš energiu na to aby ďalej škodil ničil ta. On si nikdy nič neuvedomi ani sa nezmení nemá na to v mozgu zariadenie
@anonym_e42c5e a ako sa k nej chovas ty? Pripadne ako si sa chovala., Snazis sa to nejako vyriesit aby ta to tak velmi nebolelo? Bolest doverne poznam, viem o com hovoris, a je mi luto kazdeho co toto musi prezivat, ved my sme sa nenarodili preto ze sme chceli my, ale chceli nas nasi rodicia. Samozrejme beriem, ze tiez im nemozeme visiet na krku donekonecna a musime sa vediet osamostatnit, to je vsetko v poriadku, ale zdravy obojstranny zaujem je urcite na mieste bez ohladu na vek!
@anonym_autor od psychopata zdravý záujem necakaj ani ho nedostanes to čo píšeš v tomto prípade neplati. Tu máš záujem iba ty a je to skôr zavislost ako nieco zdravé a naozaj jediná možnosť je úplne to uzavrieť v sebe a odstrihnúť sa čím dlhšie to ešte bude trvať tým viac moznosti jej dávaš aby ťa ničila
@sova7 mas neskutocne objektivny a priamy pohlad na vec, asi zrejme mas nejake vlastne skusenosti, pripadne sa tej teme venujes. Uplne s tebou suhlasim, v podstate som si to nedavno zacala aj ja uvedomovat, ze jednoducho jej asi chybaju niektore bunky, ktore bezny zdravy clovek ma, nedokaze ist nad uroven svojich biologickych kapacit. To je ako ked chcem od nevidiaceho cloveka aby mi povedal akej farby je nejaky objekt. Presne tak to zacinam poslednu dobu vnimat u mojej mamy, len mi to trvalo dlho... Tak ako jej cely zivot nevedeli pomoct a usmernit ju rodicia, brat, tak jej vlastne ani ja nedokazem pomoct, hoci som mala dojem, ze ked tu pre nu budem, a pre nu vsetko urobim, bude to v poriadku a najdeme ten pokoj. No nie, neda sa, a ako pises, je aj zbytocne nastavovat jej zrkadlo, "ani ten nevidiaci uz nikdy farby neuvidi, ak na to nema biologicke predispozicie", rovnako moja mama nikdy nepochopi a nezacne si vazit a byt vdacna za svoje deti...
Ako som si za tie roky vsimla, u nej jedinym zmyslom zivota je len chlap, nic ine (ked ho 1-2r. nemala, bola z nej troska, sla sa otravit liekmi, kedy som musela volat starych rodicov a ti ju vzdy ratovali, alebo chodila domov na mol opitá). Ten chlap jej vlastne dava vsetko, co ona, so svojim nastavenim, k zivotu potrebuje. Vsetko ostatne je pre nu zataz, aj vlastne deti. Preto nas kvoli chlapovi dokazala vzdy odsotit, nedovolila nam jest, co prenho navarila, ci kupila, vyhadzovala z bytu. Ono tazko sa to chape ale je to fakt, a trva to aj dodnes, ze chlap jej urcuje vsetko. Len uplne najhorsie na tom celom je, ze vsetkych muzov co mala, boli alkoholici, s ktorymi zacala tiez pit. A posledny, s ktorym je dlho - detto. A tym, ze mama mu dava prioritu a slovo, tak nema zabrany nas tiez vyhadzovat, ci obmedzovat (mna / sestru) v nasom dome po babke, dat zaterasy na nasu zahradu, len aby sme tam nemohli ist so sestrinymi psami (100% vychované, zvyknuté na záhradu), stalo sa aj to, ze umyselne kopol do sestrineho psa, lebo lezal tam, kde on chcel ist. Vtedy bola sestra posledny krat doma, ked toto uvidela. Navyse mamu nuti aby si ho vzala, neviem preco, ci sa boji o svoj zadok, lebo on ma len chatku kde nie je voda (tak zil predtym, nez sa s mamou spoznali) a mama ma 2 nehnutelnosti. Netusim, a neviem ako to cele dopadne. Akoby som aj mala strach o to, ako mama dopadne, tak sa snazim udrziavat kontakt (hoci mi ublizuje jej nezaujem a chlad), neraz som zazila ako on zakrocil ked sme spolu telefonovali a musela rychlo skoncit, celkovo pred nim nemoze telefonovat, alebo som pocula v pozadi, ako na nu hrubo vyskocil, ze co este nema nalozene na tanieri, ze je hladny... nemam z toho vobec dobry pocit, mozno aj preto vaham ci sa uplne odstrihnut a nechat ju v tom samu...tj nechat ju zit tak, aky zivot si vybrala, nech uz to dopadne akokolvek...koniec koncov, asi aj tak by som ju zachranit nevedela, ked to nedokazali ani jej rodicia...
@anonym_5df454 ano, tieto veci neprichadzaju lusknutim prsta, clovek sa k takemu rozhodnutiu dopracuje naozaj po mnohych rokoch. U teba to bolo kedy?
@anonym_autor no, bolo to postupne a ako som spomínala, odišla som viackrát. Prvýkrát na VŠ, potom tak na striedačku. "Doma" som nebola už viac ako 10 rokov. Niekto by si povedal, že je to na hlavu, ale je to tak 🤷♀️ Totiž, po generácie mamina rodina zastáva názor, že partner/manžel je "stvoriteľ detí" a that's it 🤦♀️ Proste cudzí človek, ktorý do "rodiny" nepatrí. Plus iné pikošky. Ja som povedala dosť. Čierna ovca rodiny, nerozpráva sa o mne 😃
niektori ludia budu žit v omyle cely život, zaslepení, nevidia si dalej od nosa, nevedia prekročit svoj tieň, zavrhnut dcery šikovne empaticke kvôli alkoholikovi bezdomovcovi, na to treba veĺkú guráž...on je nejaka socka či normalny chlap? samozrejme, že kvôli majetkom, este ked mu zobe z ruky tak to mu hrá do karát...keby sa vzali a tvoja mama zomrie prv, on zdedi vsetko? na vas sa už neujde? neviem ako je to podla zakona
@anonym_autor no, bolo to postupne a ako som spomínala, odišla som viackrát. Prvýkrát na VŠ, potom tak na striedačku. "Doma" som nebola už viac ako 10 rokov. Niekto by si povedal, že je to na hlavu, ale je to tak 🤷♀️ Totiž, po generácie mamina rodina zastáva názor, že partner/manžel je "stvoriteľ detí" a that's it 🤦♀️ Proste cudzí človek, ktorý do "rodiny" nepatrí. Plus iné pikošky. Ja som povedala dosť. Čierna ovca rodiny, nerozpráva sa o mne 😃
@anonym_5df454 ale snad ti to prinieslo ten pokoj, ci? Lebo vlastne to by malo byt cielom takeho rozhodnutia, ochranit seba a upokojit svoju dusu
niektori ludia budu žit v omyle cely život, zaslepení, nevidia si dalej od nosa, nevedia prekročit svoj tieň, zavrhnut dcery šikovne empaticke kvôli alkoholikovi bezdomovcovi, na to treba veĺkú guráž...on je nejaka socka či normalny chlap? samozrejme, že kvôli majetkom, este ked mu zobe z ruky tak to mu hrá do karát...keby sa vzali a tvoja mama zomrie prv, on zdedi vsetko? na vas sa už neujde? neviem ako je to podla zakona
@karolinakr vies, podla toho, co si clovek pod pojmom socka predstavuje,... pre niekoho je socka len ten, kto nema urcite hmotne zabezpecenie (co vlastne vtedy ani nemal, nemal pitnu vodu, ziadnu kupelnu, wc, kym si ho mama k sebe nenastahovala, cize v tomto zmysle uz dnes socka nie je a mama mu perie, vari, stara sa onho, navonok je normalny). No ja sa malokedy pozeram na to cim ludia hmotne disponuju, ako skor na to, kym v skutocnosti su. Okrem toho aky ma mizerny charakter, nulovu ohladuplnost a silnu zavislost na alkohole a cigaretach (tj kazdych 15min cigareta a poldecak), sa s nim ani neda normalne rozpravat, jeho vety nedavaju zmysel, napriek tomu si v spolocnosti vydobija pozornost a ked som sa aj mamy pytala ci jej to nevadi, a ci sa v spolocnosti zanho nehanbi, ze "nie, ze aspon je s nim sranda, ked splieta hluposti"🤦♀️
Co sa majetkov tyka, som zastanca nazoru, ze manzelstvo je v plnom rozsahu len pravny zvazok, (ziadne alibi "lebo ved mame sa radi"), z coho samozrejme vyplyvaju urcite povinnosti a naroky, ale ake presne zo zakona, tak to netusim, nezistovala som si. Mama mi len vravela, ze ved ked niekto umrie aby druhy mal zanho peniaze, na co jej vravim, ale ake ty peniaze zanho potrebujes, mas 2 nehnutelnosti, t.j.dostatocny zdroj dalsieho prijmu, keby si ostala sama, ty to nepotrebujes a ak tu je niekto kto nema nic svoje, tak je to on. A dalej som tu temu neriesila, ved aj tak to neovplyvnim, ako sa rozhodne.
Chyba nastavenia spolocnosti - sme uceni vazit si vraj autority len preto, ze maju postavenie autorit. A potom tu mame presne toto - rozpor medzi tym, co realne citime, a tym, co sa od nas ocakava. Ja mam zasadu, ze si vazim len tych ludi, ktori si to zasluzia. A ucim to aj dceru. Ak je rodic ci ucitel, ci ktokolvek iny debil, nasu uctu si nezasluzi.