Priateľ je závislý na hre

Už neviem, čo mám robiť. Mali sme krásny vzťah. Potom objavil tú sprostú online strieľačku. Od januára nerobí nič iné, iba sedí za počítačom niekoľko hodín denne. Keď nie som doma aj celý deň. Skúšala som uz všetko, hádky, prosby, aby aspoň doma niečo okolo seba spravil, pretože je všetko na mne, aby sa hral iba max štyri hodiny denne. O tom, že sa mi nevenuje a nemáme ani sex, ani nehovorím. Všetky hádky končia rovnako, rozčúli sa, ziape po mne, potom sa ospravedlní, sľubuje hory doly ale všetko je zas po pár dňoch rovnako. Je schopný celý deň neísť do sprchy, nejesť, iba si sadne a sedí tam aj 16 hodín a je*e do tej klávesnice (ospravedlňujem sa, ale musím to dať zo seba von). Trieska do nej, aj keď ja už chcem spať, máme jednoizbák, to trieskanie počujem, do toho ešte volá s ďalšími hráčmi. Keď spravím cirkus, na veľa to vypne, lebo sa hanbí (už mi je jedno, že to počujú). Ale boli aj obdobia, kedy som spávala kvôli nemu iba štyri hodiny denne. V práci som bola nesústredená, nedarilo sa mi, potom som musela opäť spraviť cirkus, že mi sľúbil, že sa nebude hrať, keď pôjdem spať a znova to robí. Spravím cirkus, uvedomí si, rozprávame sa, ospravedlní sa, nasľubuje a o týždeň je to znova tak, ako bolo. Celá domácnosť je na mne, celý deň je doma a ja unavená po práci musím ešte variť a umývať riad, keď nechcem byť v bordeli. Nepustí ani práčku, lebo by ho to rušilo v hre. Najhoršie je, že on tú hru už ani neberie ako oddych a zábavu, trieska do stola ako nepríčetný, keď mu to nejde, stokrát som mu povedala, že to nemá robiť, ak nejaký jeho spoluhráč nevie hrať, bliaka po ňom, nadáva mu. Už ma nebaví ani spraviť ďalší cirkus. Nikam to nevedie. Som z neho strašne sklamaná, unavená, plánovali sme svadbu, rodinu, ale ja sa v tomto vzťahu cítim sama, aj keď je pár metrov odo mňa. Jeho svet je iba tá hra, nechce sa toho vzdať, povedal už niekoľkokrát, že sa so mnou radšej rozíde. Najradšej by som sa bez slova jedného dňa zbalila a odišla a už mu nikdy nezodvihla telefón…