Príliš dobrý muž

@kittykat22 a si spokojná?ja nemám zajačie úmysly len mám pocit, že nežijem s mužom, ktorý sa ma vie zastať a dokáže sa postaviť za rodinu.

Podporu mate mat obaja k sebe, lenže ty čakáš od neho niečo co ti on dat nevie, keďže to nemá. Tlačiš na neho a on sa radšej uzavrel do seba a ma strach čokoľvek spraviť. Ty si tiež spôsobila, že je taký aký je a svojim správaním to zhoršuješ. Ty máš byť jeho podpora jeho bezpečný prístav, ak mu to nedokážeš dat ty, tak on ti to nemá dat odkiaľ. U nás sa to rokmi tie role menili, manžel bol utiahnutejsi a ja ta sebavedomejsia, ale ta ktorá ho milovala takého aký je aj keď ho ini pokladali za cudaka ci blbca. Dnes je z môjho manžela šikovný muž, ktorého si ludia vážia. Ano nikdy nebude populárny alebo muž, ktorého budú všetci brat ako dokonalého muža. Vzdy budu ludia pre ktorých bude čudný, keďže je to v ňom, ale má svoj názor, vie sa sám seba ci kohokoľvek casto zastať a vie veľmi veľa veci vybaviť. A ja osobne sa práveže od neho teraz veľa učím. Učím sa byt mierna a menej konfliktna. Pre mňa je môj manžel úžasný muž v pravom slova zmysle, to ze pre iných je cudak, tak to už je len ich vlastná predpojatost a hlúposť. Mužnosť je v každom mužovi, už to len závisí od samotnej ženy, či tumuznost chce nájsť.

Píšeš: "Moja otázka je ako si na takého chlapa zvyknúť a prečo to robí?Nemá sa rád, boji sa, je to výchovou, je lenivý prejsť do protiútoku?"

Ale Ty si s ním 15 rokov, on sa nezmenil. Píšeš, že svokra je dominantná. Mne príde, z toho, ako tu komunikuješ, že jej môžeš byť v niečom veľmi podobná a vo vašom vzťahu si bola 15 rokov dominantná práve Ty. Pravdepodobne Ti to asi aj vyhovovalo, obom vám to vyhovovalo a teraz sa to prelomilo a vidíš vinu len na jeho strane.

Môj prvý manžel detto, akurát sa mu okolo domu nechcelo robiť a bol chorý z myšlienky míňania peňazí na výlety atď... V práci položil manažérsku funkciu a šiel doslova skoro k lopate s červeným diplomom a dvoma štátnicami z jazykov....Ok, brala som , no on ma ťahal k sebe dolu, vadilo mu, že študujem zas niečo iné, že mením prácu. Konfliktné situácie som všetky riešila ja, on za mnou jak ustráchaný psík....berie to energiu....na manželskej poradni nám jasne pani psychologička povedala, on už svoj životný vrchol dosiahol,je spokojný, buď ja pôjdem späť k nemu dole, ale on sa ku mne vyššie nikdy nebude chcieť dostať. Teraz som šťastná, rozvedená a opäť vydatá za tak isto bláznivého muža plného energie ako ja ;) dcéra prežila rozvod a dýcha sa jej lepšie, lebo žijeme 🙂 ale ak tvojmu nevadí tvoj sebarozvoj, nemysli aj za neho, mysli na seba, staraj sa o svoje záujmy, ventiluj sa, inak ťa úplne chápem ;)

🙂 Tvoj príspevok je ten typický - "nemám problém? Tak si ho vyrobím"
Pýtaš sa, ako na takého chlapa? Starého psa novým kúskom nenaučíš.... Predpokladám, že keď ste si spolu začali pred 15r, tak to nebol "king", ktorý všade všetkých ohúril svojou prítomnosťou, výrečnosťou, že nechŕlil na verejnosti vtipy jeden za druhým, že nebol tak rozhodný a impulzívny, že by v momente vrazil "pol majetku" do kryptomeny. Chápeš čo tým chcem povedať, hejže? Že asi on sa nezmenil rapídne z večera do rána... Je to asi +/- ten istý chlap, ktorému si povedala svoje "áno".
Myslím, že odpoveď na tvoj "problém" si si napísala - a hneď vo svojom úvodnom príspevku..... A to: "mám krízu stredného veku" 😉

Môžem ti priblížiť, čo asi tvojmu mužovi šrotuje v hlave, keď sa deje nejaká situácia, že by sa mal ozvať, ale neurobí to, pretože bohužiaľ ja mám podobný problém ako on, ale zase tiež mám určité hranice, za ktoré ak niekto zájde, tak už aj ja si poviem svoje, ale mám tie hranice značne nezdravo posunuté a nie je to príjemné -pretože ja vždy viem presne kedy nastane ten bod, keď niekto prekročí tie hranice, že sa už treba ozvať, ale za niektorých okolností toho nie som schopná a vtedy sa mi deje v hlave asi toto: "sakra už by som sa mala ozvať toto už je cez" - už idem otvoriť ústa ale odrazu mám blok...takže ten druhý si melie svoje ja sa cítim čoraz horšie a horšie, vo svojom vnútri, v hlave buď doslova nastane prázdno (asi ako keď si sa učila na písomku, ale smola dostaneš okno), že neviem vôbec čo povedať na svoju či niekoho obranu príp. len argumentovať alebo povedať svoj názor, alebo presne viem čo chcem povedať aj sa o to snažím, ale tak mi zovrie v krku, normálne cítim tú guču a nedokážem vydať ani hláska, nejde mi otvoriť ústa - telo ma zradí, vnútorne s tým bojujem ako viem, ale prehrávam...navonok to vyzerá že stojím ako blb a nechám si srať na hlavu a mlčím, ale vo vnútri sa práve odohráva boj a poviem ti cítim sa vtedy hrozne, aj si to dlho vyčítam aj si za to vynadám a neznášam sa za to a keď som bola mladšia až som sa nenávidela za to, že som sa nedokázala za seba postaviť, alebo za niekoho iného, príp. len odpovedať, že som nezvládala tie situácie. Nie je to sranda a je to dosť zlé na psychiku. Ver tomu, že ak tvoj muž nie je úplný salámista, tak vo svojom vnútri kvôli tomuto, že sa nevie presadiť, trpí.
Čo sa týka rozhodovania, alebo povedania si svojho názoru už ho povedať nahlas viem, aj si niečo presadiť, ale hlavne v prostredí, kde sa cítim bezpečne a v kruhu ľudí ktorých poznám, ktorý ma berú takú aká som, ale pred cudzími to ide horšie, hľadanie práce a pohovory pre mňa boli vždy horor, celkovo práca s ľuďmi ma desí, ako zvládnem keď musím, ale neprimerane ma to stresuje, v jeden moment v živote som si uvedomila, že ma stresujú samotní ľudia a je to dosť nepríjemné zistenie 🙈

tak do istej miery ti aj rozumiem, tiez by mi vadilo mat partnera bez nazoru. ale to je nieco, co vies po 3 mesiacoch. tak nechapem tych dalsich 15 rokov. asi si sa zmenila ty, nie?

Ja mám takého muža, s tým rozdielom že v práci priebojný je.. je blizenec tak to je asi jeho jedina rozdvojena vlastnosť.. chápem čo chces povedať, niekedy ma vie naštvať že všetko rozhodujem ja čo sa týka detí so všetkým súhlasí, mám občas pocit obrovskej zodpovednosti za každé zásadne rozhodnutie.. on všetku silu na zasadne rozhodnutia minie v práci.. ALE ja som rada že je taký aký je, nechcela by som aby bol iný.. vždy keď ma niečo naštve tak si predstavím všetky moje chyby s ktorými sa musí vyrovnávať on.. a vtedy radšej sklapnem.. myslím že je omnoho silnejší ako sa javí keď ma má rád.. 🤣🤣

autorka, nečítam celú diskusiu, len mi ešte napadli otázky: keď roky rokúce bol taký, ako si k tomu pristupovala ty? bola si z toho nervózna, vytkla si mu, že je nemožný, že všetko musíš riešiť ty, že pánaboha, zase si nič nepovedal? prečo si bol ticho? atď, atď...? alebo si sa ho snažila aspoň 3-4 roky podporovať a dodať mu trošku sebavedomia, že to zvládne, nech to skúsi, že ťa to mrzí, že je všetko na tvojich pleciach? skúsiť mu to dohovoriť s láskou a pochopením pre jeho povahu? lebo aj to je rozdiel. ak si doňho sústavne skákala, tak on sa ešte viac zrejme utiahol. ja sa len pýtam, ja nekonštatujem 🙂

@karmen118 výborne si to opísala, presne toto ma podľa mňa môj muz.. kým som pochopila že on mi proste v nepríjemnej situácii neodpovie, resp.nevie odpovedat tak to dlho trvalo.. odkedy od neho nechcem riešenia keď som.nastvana tak je nám omnoho lepšie..

Napríklad dlho mi vadilo že keď sa na nás valí nejaký konflikt napr.v obchode alebo na ulici od cudzieho človeka on sa nikdy nezastane, nikdy nič nepovie.. vlastne vyzerá že sa chce prepadnúť pod zem aj keď som napr.v práve.. napr. Keď mi nejaký muž pred nasim domom nadával do p.. bez dovodu. Ja som človek čo keď sa nasere tak ticho nie je.. môj muž nevydá ani hlaska.. dlho ma to hnevalo lebo sa môžem len sama za seba postaviť.. ale nejako som pochopila že on ma proste blok a iný nebude..

Ale napr.minulu zimu keď kovid už všetkým kvapkal na mozog na naše deti vybehol nejaký pes.. prvý krát v živote som ho videla vybuchnúť na chlapa.. bola som nesmierne hrdá, lebo všetci sa stiahli ešte aj ten pes 😅 ale bolo to len raz..

Nechceš vymeniť tvojho za môjho ?

Ci som spokojna? Spokojna celkovo som. Co mi vadi, je ta jeho vlastnost. A vytaca ma to. Fakt ma to vytaca. Ale pravda je, ze nikdy mi nikto nebude na 100% vyhovovat. Rozchodom by som o viac prisla ako by som ziskala. A smutny fakt urcite bude, ja mam tiez vlastnosti ktore su na nevydrzanie. Su obdobia kedy som rezignovana z toho spravania a je mi to jedno. Potom su take ako mas ty teraz - ze som schopna zakladat anonymne diskusie na konika 😅😅 Zistila som po tych rokoch ze muza nezmenim - bez sance. Svoj postoj k tomu tiez nezmenim. Ale mozem niekam ist, byt sama, nieco vytvorit a vtedy ma to nehneva. Preto som vymyslela ten jazykovy pobyt v zahranici. Aj ty by si mala nieco vymysliet 😀

Mám doma niečo podobné. Ale mňa to ešte nevytáča tak ako teba. Teda vôbec. Ja som naučená sa celý život starať sama o seba, takže som nečakala nejaké veľké zmeny po vydaji.
Žiaľ je to výchovou ktorú už nezmeníme. Len škoda že si to rodičia neuvedomujú, čo takým spôsobom z deti vychovajú. Možno by sa prebrali, keby odrazu ostali sami, alebo zložili.

S tym konatelom firmy...ani ja by som do toho nesla, ja som rada v praci na svojom.miestecku, kde mam pokoj a klud, odrobima idem domov. Taky konatel, majitel firmy stale musi nad tym rozmyslat, vybavovat, telefonovat, riadit....uprimne by mi ten stres za tie peniaze nestal.
A ano, suhlasim, ze on je taka pokojna povaha, nevytoci sa hned, nebude zbytocne riesit kraviny...podla mna dobra vlastnost, vaz si takeho chlapa

Poviem ti to takto, dominantná žena si hľadá submisívneho muža, či už vedome či podvedome, ty si voľbu urobila, ale ked maš vyššie sebavedomie, časom ti to začne vadiť..Prečo sa tak muž chova, to je jednoduche, rodičia a vychova. Mal prísnych rodičov, direktívnych, ktorí jeho názor nebrali do úvahy, musel posluchať, ked nie nasledoval trest, Ak ma jemnu povahu, stiahol sa do seba a vyrastol z neho slaboch, ktorý chce každému ulahodiť. Poznám takych ludi, to nie je nič vynimočne. Ty by si chcela, aby ti imponoval, on nie je na to naučeny z domu a zas si podvedome hľadal dominantnu ženu, a to si ty, lebo v tom vyrastal a taketo vzorce chovania pozná. Ja ti možem poradiť len jedno . neviem, ako sa k nemu chováš, nepoznam vas, ale ! Zhadzovaním to jeho sebavedomie ešte viac udupeš, ale povzbudzovaním môžeš z neho sebavedomie vydolovať. Ak ti to je ťažko najdi si nejake knihy ako byť asertivny, muž to asi čitať nebude ale snaž sa nejake rady naňho aplikovať, aby sa citil hodnotný a robil sebavedome kroky smerom k synovi, podriadenemu, predavačke v obchode...Dá sa to naučiť, ja na tom pracujem od 18, ja som nevedela vyreklamovať, ked mi hnilu mandarinku predali až som pisala sťažnosť prezidentke, dostala som aj odpoved. Takže ano, može jeho sebavedomie rasť, len asi ideš na to opačnym smerom, že ho skor kritizuješ ako motivuješ. Tiež by som synovi vypucovala žaludok, tiež by som podriadenemu povedala, čo si dovoluje. Mňa teraz doktor vyhodil z ordinacie a takto malo stačilo a počul by, čo sa mu ani nesnivalo. Zastaň sa muža, ked treba a nakopni ho...ak ťa ľúbi, bude nad tvojimi slovami uvažovať

Na porazenie taký chlap .Však on ti v ničom neporadí ,žiaden názor od neho a to človek potrebuje aj iný názor počuť niekedy .On je ako taká kvetinka ženská ,kde ho dáš ,tam bude 😁Nemá vlastné záujmy ,visí len na tebe,mne by aj toto vadilo .Necudujem sa ponorke ktorú máš a že to vrie v tebe .Začína ti na ňom veľa veci vadiť ...aj tak ťa obdivujem ,že si to toľko rokov s ním vydržala.
Prajem PEVNÉ nervy .

A pokiaľ strečkuje a je odmietavý k tvojim navrhom, možno si ho zranila a je v duši urazený, to sa stava v dlhodobom vzťahu, nahlas to nepovie, lebo keby bol ok, tak nad tvojimi slovami aspoň uvažuje, a ked ani to nepomôže, je to stratený prípad. ..bohužiaľ, ja verím na sebarozvoj, tiež som dlho na veciach pracovala, všetko sa da, ked sa chce. Naša suseda tiež mala submisivneho muža, ty hajzel smradlavy, takto ho titulovala a on jej na to nič neodpovedal, iny chlap by jej dal facku minimalne..a bolo mi ho ľúto a čo som mala robiť,,,

Ja som podobná ako tvoj muž , a moj muž je zase presný opak mna - podnikateľ , ktorý vlastni a vedie úspešnú firmu , spoločensky . Ale nemSlim , že toto by mal byt dôvod na rozchod. Ja to jeho života vnášam pokoru a mierne držanie sa pri zemi a on mne do mojho života odvahu , priebojnost a nebojacnoat . Učíme sa jeden od druhého a podľa mna je to krásne .

Mala som takého muža ,čudáka,ťahal má dole,nemal záujmy,kamošov,neskutočne pasívny typ chlapa ,akoby mal 70+ ,nemal DRIVE.Ženu sebavedomú,cieľavedomú to začne ťahať dole .Take tiež submisívnejšie typy žien možno sú ok s takýmito mužmi .Nevedel naplánovať nič,vybaviť,ako ďalšie decko bol a ja v rolí mamky.Nikdy si má nezastal ,pred nikým,asi aj keby mi niekto facku dal,on by stal ako stĺp a kukal .Nemala som nervy na neho .Tersz mam rovnocenného muža s ktorým sa dopĺňame a mame oboja tu správnu dravosť v sebe a fiči to ako má v živote .

Kurz asertivity.
Inšie nepomôže.

Poslem ti svojho muza 😁🤪

Ja som nestretla vela submisivnych mužov, takže neviem, tento Peťo, čo tu vyplakaval a zakladal diskusie a hodinove litanie, ten mi pripadal submisívny, ešte aj bitku od partnerky dostaval, on bol asi masochista, sa dostaval do raže, ked mu naložili 🙂

@karolinakr 😀

Skús mu povedať pravdu. Že už nevládzeš všetko ťahať sama a bola by si rada, ak by začal niečo riešiť on. Nech napríklad každú nedeľu pre vás vymyslí program, alebo nech rieši so synom školu len on. Ale potom to rešpektuj, pochváľ ho. Možno to bude nejaký čas aj sabotovať, ale keď zistí, že jeho nápady (aj keď nemusia byť podľa tvojho gusta) majú rešpekt, zmení sa.

A koľko má krpcek? Lebo mne sa tiež muž pri deťoch začal ozývať azteraz ako malej začína puberta... On malé deti vníma tak inak...

To, že sa nevie podľa teba zastať vlastného syna ,že neprotireci svojej mame a neobhajuje prečo ma vás syn dráhu bundu je podľa mňa v poriadku....Nie každý má potrebu obhajovať svoje rozhodnutie pred inými....Mňa to tiež niekedy hnevalo keď svokra hustila do syna ,že chodí v potrhanych rifliach a pritom sú teraz moderné....Ale načo budeš babku presviedčať keď ona musí mať svoju pravdu...Jedným uchom dnu druhým von a robím si podľa seba....