Príliš dobrý muž
Dobre čítate aj taký môže mať niekto problém.
Môj muž je dobrý chlap sme spolu 15 r nemá kamarátov s ktorými by sa stretával, nemá žiadne hobby, chodí do roboty a domov.Aj nakúpi, aj porobi🙂Má veľa známych no každý svoje rodiny, pracu..Môj muž je veľmi poddajny a bez názoru.Vo veľa situáciách si pripadám ako jeho mama.Myslim si, že aj v práci kvôli svojej povahe stagnuje či pozíciou, alebo platom, lebo si nevie povedať svoje.Pracuje 7 r na jednom mieste má 45 r a nemá žiadnu ambíciu čokoľvek zmenit.On je spokojný, pokorný a ja presný opak zmenila som prácu, studovala ďalšiu školu chcem napredovať mám krízu stredného veku a pocit, že kedy, ak nie teraz.Dostal 2 ponuky stať sa konateľom spoločnosti spolumajitelom všetko odmietol.
odmietol.Cele roky
Ja ta chapem, teraz nedavno som spoznala takeho muza, kolegu a ten je taky dobrak tichy, na vsetko ano spravim atd. Vzdy poviem ze boze ja by som nemohla mat takeho chlapa doma, aj ked je dobracisko vsetko ale nie je to ten chlap v tom pravom slova zmysle ako sa hovorí. No vzdy lepsie ako manipulator, alkoholik, narkoman ,tyran, atd... moj je tiez dobrak, ale ma svoj nazor ,nedava si servitku pred usta a nie vzdy dá na mna. Kamoska ma muza ktory totalne na nu kasle a on je najmudrejsi a dalsia kamoska musi vsetko robit tak aby bol muz spokojny a aby ju nenazyval neschopnou.
Ty mas vyhodu ze sa nemusis snazit byt pre svojho muza naj, zatial co oni dve ano, jedna sa snazi aby si ju vsimol a dal aspon kus na nu a druha aby bol konecne spokojny a nehladal na nej len chyby . Je to pre nich velmi velmi vycerpavajuce.
Neviem co ti poradit ,mozno proste nechávať nejake rozhodnutia na neho, take co velmi nesuria ak sa nevie rozhodovat rychlo, a vydrzat pockat kym on rozhodne a postupne opakovat a skracovat casove intervaly a cas na rozmyslanie. A napokon, vie ze ti to vadi? Co povedal on?
a preco si ho pri tom konatelstve nepodporila ? kazdy je nejaky a ma nejaku povahu a temperament aj moj je nehadavy mily dobry laskavy zboznuje zem po ktorej chodim ano v niektorych veciach caka na mna ja som ho podporila aj pracovne a chytil sa sefuje oddeleniu pre zahranicie v bankovom sektore
u teba to moze skoncit dvomi smermi bud ho nebudes pred synom zhadzovat a zajdete mozno na nejake terapeuticke pobyty kde vam pomozu sa zaroven pochopit alebo urobis nejaku blbost najdes si ineho a prides o bezpecie istoty a syna
@koniarova máš pravdu, takže je lepšie spraviť mŕtveho chrobáka a nechať si kydať na hlavu.Taky dáva príklad svojmu synovi.Ja som bola svedkom ako sa s ním rozprával kolega a hanbila som sa.Neviem ako by sa Vám páčilo, keby ste počuli, že niekto o 2 pozície nižšie rozkazuje môjmu mužovi čo má robiť a on nič nepovie.Kazdy druhý príspevok o asertivite...ja nepotrebujem, aby trieskal do stola a bol hulvát, ale aby aspoň vedel vyjadriť názor a chránil si svoj priestor.
Ale jemu to vyhovuje-Ty si sa hanbila, ale on asi nie, takze si vyries najskor seba.
a co chces pocut? ze mas od neho odist? ked sa za 15rokov nezmenil, tak ani dalsich 15 nemozes cakat ze to bude ine...jedna vec je ista: syn vnima vas nesulad a cim viac budes na muza zla, tym vacsi chlapec bude mat zmatok v hlave a srdci...a nebude to chyba tvojho muza, ten je aky je
Ja si neviem predstavit, ze by som si takeho submisivneho muza vzala, ale toto si clovek musi ujasnit pred svadbou-nie, ze vtedy mi nieco nevadi a zrazu vadi. Proste ma taku povahu, mala si si vziat chlapa s uplne inou povahou, ale je kludne mozne, ze keby si si vzala chlapa s povahou aku mas Ty, tak by ste sa pobili.
a ako si mu stym pomohla ? tak ho prihlas na nejaky kurz trening asertivity alebo proste sa vysporiadat sa s tym co to sposobuje mozno je to z detstva
nema mamu s psychiatrickou diagnozou ? to velmi deti poznaci
Tak načo si si ho brala? Myslím že je to povaha takže taky bol od začiatku. Len ty si prišla do určitého veku, rozhadzalo ta to, chceš začať žiť inak a to isté očakávas aj od neho. Ale to chceš ty a nie on
@loginexistuje po týždni som sa ho spýtala ako sa rozhodol a povedal, že to by bol veľký risk.Ja som mu povedala, že to bol jeho veľký omyl a, že som dúfala, ze to prijme.Presli 2 roky Covid a priznal, že spravil chybu.
@mabenn nie, neodídem ani sa neplánujem rozvadzat.Moja otázka je ako si na takého chlapa zvyknúť a prečo to robí?Nemá sa rád, boji sa, je to výchovou, je lenivý prejsť do protiútoku?
@dskjhfdlkdjhl áno, hanbila som sa aj za neho.Chyba mu v sebe akákoľvek muzskost a ešte, keď vie, že som to počula.Nie je mi príjemné zistiť, že môjho muža má každý za boxovci pytel.
Môj manžel je tiež dobrák, koľko krát si tiež necha "srat" na hlavu, ale u nás je ten rozdiel, ze ja ho podporím, ja mu dodávam sebavedomie, ktoré nemá. Podporujem ho v názoroch a aj v práci, počúvam ho a snažím sa ho pochopiť. Aj vďaka mne sa z utiahnuteho a tichého muža stal človek, ktorý túži po tom aby nás zabezpečil a dal nám všetko co môže. Nikdy som po ňom nekricala ci zosmiesnovala ho alebo sa za neho nebodaj hanbila. Aj keď boli ludia ku ktorým ja by som sa u, dávno zachovala inak, ale nikdy som to manzelovi nevycitala. Vzdy som vedela, ze nemá rád konflikty a problémy. Ja si ho práveže veľmi vážim a vážila som si ho za to aký je. Som na neho veľmi hrdá. Ano aj ja som veľa veci vybavovala sama, ale veľa veci vybavil on a ako vybavil, tak aj bolo vybavené. Bola som spokojná s tým co urobil, nikdy som to nenapravovala alebo nemenila. Bola som spokojná s tým co on urobil a aj vďaka tomu sa naučil veci viac riešiť a viac vybavovať. Ty máš na neho asi opačný vplyv a skôr jeho sebavedomie nicis ako budujes.
aku ma hladinu testosteronu ? ho vysli skontrolovat k doktorovi alebo rovno daj napr macu
Tebe vadí, že sa k Tvojmu mužovi syn chová drzo a že sa k nemu kolega správa bez rešpektu a zároveň píšeš, že si mužovi po tom incidente so synom vynadala. Robíš to isté, čo Ti vadí na synovi a kolegovi. A ešte za to dávaš vinu mužovi, že si to nechá.
Ja si myslím, že ak niekomu začne na partnerovi vadiť niečo, čo mu predtým nevadilo, znamená to, že ho prestáva milovať. Lebo on bol taký vždy, len si to z lásky tolerovala.
bud mu to vyhovuje, nema rad konflikty, su taki ludia..ak je len bojazlivy a zakriknuty, tak pravy opak ako robis - chvalit, povzbudzovat, naladit sa prv na jeho vlnu a potom postupne po malych krokoch...ty od neho chces naraz vela
@mabenn takže, ak tu píšu ženy, že sú doma zhulakane od muža je to ich chyba, lebo im chýba sebaucta, keď tu je opačný príklad mám problém ja a nie môj muž.
@777januska777 nie, samozrejme, že tu vypichnem to negatívne, ale nemá to doma otrieskavane o hlavu pravdaže ho podporujem, ale mňa to mrzí a boli aj za neho.
@h2 nemohla som to nechať bez povšimnutia.Tebe, ak by dieťa vyhodilo muža z izby čo spravíš?Vynadala ako vynadala povedala som mu, že prečo odišiel a nič mu nepovedal mávol rukou, že puberta.Tri dni mu hovoril, že má v izbe poháre kedy ich dá do umývačky a nakoniec ich zobral a spravil to on🙂
a este napr ze byt vzorom...co uz asi si, resp urcite jemu tvoja povaha vyhovuje...pri dlhorocnych vztahoch sa stava, ze si partneri navzajom "vymenia" nejake vlastnosti, ak vnutorne chcu...otazka je, ci chce...a co vlastne u teba znamena ta kriza stredneho veku a ako to s tymto suvisi ked sa nechces oddelit?
nie, vzdy je to "chyba" oboch, ide o to, komu to vadi a aky to ma vplyv na dieta/deti
Teraz čítam Tvoj príspevok z 21:07. Prosím Ťa, prečo si to urobila? Žiadal Ťa o radu, či má to miesto prijať. Keď už si sa rozhodla mu v tom neporadiť, mala si pri tom zostať a nehovoriť mu dodatočne, že urobil chybu a ešte Ťa tým aj sklamal. Ja toto proste nechápem. Máte si byť navzájom oporou. Môj muž nie je submisívny. Ale keď menil miesto, konzultoval to so mnou. A aj ja s ním, keď som bola v rovnakej situácii. A keď si bola svedkom, ako sa k nemu kolega správa, tiež si mohla zakročiť.
Vybavila by som si to so synom. Určite by som nešla nadávať mužovi.
Autorka, akí boli k nemu jeho rodičia. Musel poslúchať? Asi to pramení z detstva....
Veď skús ísť sama k psychologicke, poradí ti ako zmeniť svoj postoj k nemu. A možno ty by si mu mohla pomôcť získať sebaúctu a vieru vo svoje schopnosti.
Nič v zlom, ale chceš "prerobiť" 45 ročného muža?Nezmeníš povahu, to sa nedá. Proste je, aký je. Aj keď sa potrhas, aj keď budeš mu dávať ultimata, nútiť ho do samostatnych rozhodnutí, alebo budeš kričať, vrieskat, nič nespravíš. Proste nedá sa to.
Máš dve možnosti. Akceptovať jo, aký je a jednoducho naďalej rozhodovať sama. Alebo odísť.
Iné sa nedá.
Tak mu to nevypichuj, ale skus ho pochopiť. Skus ho podporiť a povedať, nevadí ja viem, ze máš strach alebo neviem co, to ale neznamená, ze si niečo menej si oveľa viac ako to co ten kolega vidi. Ja si vážim to aký si. Som na teba hrdá, nevadí, že si sa neozval, nevadí, že si nič nepovedal, to predsa nie je koniec sveta. Niekedy povieš, keď budes chcieť. Ked on bude mať podporu u svojej ženy, tak bude mať odvahu aj mimo rodiny. Moj manžel vďaka mojej podpore a môjmu obdivu v jeho, zmenil prácu a naučil sa povedať si co si mysli. Stále sú ale veci pri ktorých je ticho ci sa necíti konfortne a ludia sa k nemu vtedy chovajú zle, lenže ak som v tej situácii aj ja. Vzdy sa svojho muža zastanem a nikdy nedovolím nikomu, aby tvrdil o mojom mužovi niečo zle. Kedysi som to robila často, dnes už iba občas.
Narovinu. Asi by ma porazilo z takého chlapa. Ako keby mu poviem že povysávaj a on bez slova to hneď urobí...to by bolo super. Ale to nie je o tom. Ja síce takého manžela nemám ale úplne ťa chápem. Lebo mať doma ovečku bez názoru, že kde ma postavia tam stojím...nuž to nie je dobrý vzor pre deti a ani opora manželke. Ale ja som rebel a mm tak isto...Čiže my horlivo diskutujeme či horlivo riešime veci aj vtedy keď netreba 😉
To si si až teraz všimla?
Ci sa len nakopilo.
Véd tak funguje té už 13 rokov aspoň.
Prečo to bolo predtým dobre a teraz už nie?
Inak ja mam doma kópiu a poviem ti, je to beh na dlhú trať.
Mega dlhú.
U môjho muža je to povahu plus výchova.
Otcovsky vzor má aký?
Jeho mama tiež velila velí jeho otcovi?
V niečom mi to vyhovuje, ved predsa sme manželia a tušila som asi do čoho idem.
Skôr časom a s príchodom deti sa to komplikuje.
Určite by som nevolil útok, len logické argumenty a povzbudenia, pripadne vysvetlovanie do nemoty (aj napríklad ze na to ma..)
A mužovi rodičia sú akí? Mi príde, že to ma naučený vzorec správania, možno aj nejaký blok z detstva. Buď kvôli rodine, výchove, alebo možno zažil v živote dlhodobú šikanu alebo niečo podobné. Ak sa to stalo v rodine, tak možno nikdy nemohol mať svoj vlastný názor, nedovolili mu presadiť sa a muselo byť vždy po ich, nič čo urobil alebo povedal nebolo pre nich dosť dobré, možno si ho aj málo všímali a preto sa utiahol do seba a všetko ako sa správa je jeho naučený obranný mechanizmus, lebo ho do toho dotlačili okolnosti. Bojí sa asi prejaviť, pretože vždy keď sa prejavil tak od okolia dostal na to negatívne reakcie. Prípadne jeho otec je rovnaký ako on takže on jeho vzorec správania odpozoroval ako dieťa a zobral ho za svoj model správania v živote, možno sa to aj vlečie v ich rodinnej línii a predávajú si to z rodiča na dieťa dookola, kým niekto ten začarovaný kruh nepretne, ak to nedokáže tvoj muž, tak možno tvoj syn áno, len ho treba pozitívne podporovať v zmene.
@h2 lebo som konečne chcela, aby sa raz rozhodol sám.Ved nakoniec priznal, že to bola chyba.Muz spravil chybu ja by som tam tie poháre nechala týždeň.Sam nadáva, že syn je lajdák a spraví to.
@karmen118 pochopila si ma asi najviac.On sa nevie zastať ani vlastného syna.Dnes boli u babky a ta spravila vnukovi prednášku ako môže mať takú drahu bundu a mobil a muž sedel a nič nepovedal.Syn sa mi sťažoval a na mňa to celé doľahlo.Muz bol vychovávaný, že mama sa poslúcha.
@777januska777 nemalo by to byť naopak?nemám aj ja právo mať oporu v mužovi a počúvať tieto slová povzbudzovania a istoty?Veď on je chlap, či nie je chlap?Prečo mám to bremeno ťahať sama?
@mareka49 áno, mama velí svokrovi a chcela by aj jeho 2 bratom, ale tí sa vzopreli, keď sa oženili.Ked sme sa rozprávali o detstve muž je najmladší a vždy bol poslušný🙂Rozumiem, že to nezmením je to asi výchovou, ale aj tak ma to mrzí.
No len ty si si ho vybrala za muža sama, nikto ťa nenútil. Takže jeho nezmenis, on je tak naučený z domu. Sama píšeš, že musel mamu poslúchať. Ja som mala podobného otca a z môjho pohľadu to bol ten najlepší ocko na svete. Venoval sa nám, nikdy nekrical, bola u nás pohoda. Kričala len mama, tiež ju občas išlo poraziť. Ja chápem, že to musí byť občas náročné, ale fakt si uvedom, že nemôžete byť dominantní obaja, lebo by ste sa zožrali. My s mužom občas takto bojujeme, lebo obaja chceme mať pravdu a tiež to nie je jednoduché.

vies, ale ty si si ho vybrala...teraz je celkom nefer, mu to vycitat nehovoriac o synovi, ze je po nom...