Priznať zvýšenie platu manželovi alebo nie?

Mame dve deti, a kedze manzel odmieta byt na OCR v pripade choroby, ako sa ani velmi nepodiela na starostlivosti o deti po skole a na domacnosti, tak je to skoro cele na mne. Z toho dovodu som na skratenom uväzku. Takze zarobim menej. A vycita mi to. Pritom podla mna, mame spolu dobry prijem. Pred detmi sme boli na tom financne rovnako, dokonca som mala prislubenu veducu poziciu po navrate z rodicaku, no muz ma uz vtedy nepodrzal, hoci to predtym prislubil, a tak som sa nemohla vratit a pocas dalsieho rodicaku vznikol v platoch priepastny rozdiel. Ja som mala taktiez pred detmi vela nasetreneho a asi 4 roky na rodicaku som vsetko hradila len zo svojho, az potom mi zacal manzel davat. Mne to proste nevadilo, ved raz taha jeden, potom druhy a brala som to ako spolocne peniaze. Lenze jemu sa to teraz nepaci, ze je akosi rada na nom, ked treba. Nechape, ze to je docasne riesenie. Ked sa o tom bavime, tak sa pohadame, lebo ja samozrejme argumentujem, ze nech teda ostane on doma, ked su deti chore, a ja idem robit karieru, ako som mala rozbehnute. Ked uz nevie co povedat, povie, ze mam odist byvat prec, ked sa mi nepaci. A to ma dostalo. Aj vystrasilo. Byvame totiz unho, kedze on zdedil dom, odmietol ist do nejakeho spolocneho byvania, co som akceptovala. Niekto musel ustupit. Davam do domacnosti vsetko co zarobim. Ja mam 500 eur mesacne, on ma 1800 eur, vsetko v cistom, spolu je to podla mna v pohode. Moje vydaje za vsetko pre vsetkych (jedlo, drogeria, lieky, skola, jedalne, SKD, oblecenie hlavne detom, atd) su 1600 eur, muz plati mesacne najom, energie, vodu a ojedinele platby za jednorazove veci, ako nejaka oprava JEHO domu. Ja muza chapem, ze ho to stve a je frustrovany, ale on zas zjavne nechape mna, ze som to predtym nejaky cas tahala sama a naozaj sa neviem roztrhnut. Kolko obmedzeni som musela aj ja prijat. A stale viac som nastvana na jeho nazory a tie reci o vyhadzovani z domu. Stale viac sa citim ukrivdena, najradsej by som vsetko spätne vycislila, aby si nebolo co vycitat, ale to je absurdne. Viem, ze najlepsie by bolo asi spocitat sucasne realne naklady a rozdelit na polovicu. T.z. ze by som mu mala davat povedzme 1000 mesacne. Teraz ich ale nemam. Ked som isla mat deti, bolo mi jasne, ze tam bude vela obmedzeni a pocitala som s nimi, on zjavne nie. Teraz mi maju v praci zvysit a ja mam taky vnutorny pocit, ze mu to nechcem povedat. Radsej si odlozit. Akurat neviem, co budem robit, az bude chciet vidiet vyplatnu pasku (hoci ja som tu jeho tiez nevidela aspon 2 roky, tiez mu urcite pridali, a nepovedal, ale to nic nemeni na tom, aku pasku budem mat ja.) Este podotknem, ze sme pred par rokmi, ked sme zili z tych mojich nasetrenych, cize aj vdaka mne mohol on viac setrit, kupili nove auto, na jeho firmu, lebo to bolo tak vyhojdejsie, a vyuziva ho hlavne on. Doslo mi, ze takto dalej nie. Ved to auto je technicky iba jeho. Jasne ze by som tiez rada zarobila 2000 Eur, dala do domacnosti 1000 a zvysok si nechala. Ale asi to teda nejde. Ako to zvladaju druhe rodiny, z mensim prijmom? Co by ste robili, priznali by ste zvysenie, ked sa opyta? A co robit, ked vypyta vyplatnu pasku? Ja viem, ze spravne je priznat, ale moj vnutorny hlas mi sepka ine.