Problém s citovým vydieraním mamky
Ahojte, som uz na pokraji nervoveho zrutenia a preto sa obraciam na Vas, tych, ktory ste presli podobnymi situaciami v zivote alebo aj nie, budem vdacna za kazdy nazor. Moja mama ma 58 rokov, je to invalidny dochodca, stara sa o svoju 65 rocnu sestru - leziacu (pomaham jej kazdy den, ako sa len da, prabalujem, kupem, utieram, striham)Zijeme len my tri, nakolko otec mi zombrel pred 5 a pol rokmi
Cely problem nastal, ked som si nasla priatela, bolo to este v roku 2010 v lete. Boli sme spolu 8 mesiacov, stalo sa to, ze som otehotnela.
Uz od zaciatku sa mame nepacilo, ze sme spolu chodili vonku, do prirody, z prace sme sa stretli a sli niekam na kavu alebo len tak sa poprechadzat.
Na to, som jej oznamila, ze som tehotna, vsetko bolo ok, tesila sa vsetko. Prisiel vsak bod zlomu, ked sme s priatelom zacali planovat buducnost, byvanie vsetko. Mala som ist na isty cas byvat k nim do domu, comu som sa ja nejako nebranila, malo to byt docasne riesenie, zial mojej mame sa to prestalo pacit, elbo ako jej to ja mozem spravit, mala som vtedy 25 rokov. Vela krat mi vynadala aj skaredymi slovami ja som sa neubranila teiz som vybuchla, bola som k tomu tehotna. Mama mi nemohla odpustit to ze by som mala odist prec. Jeden krat sa vysopila aj na mojho priatela, lebo je skupi a nezalezi mu na mna ani na stasti. A vtedy sa to aj priatela dotklo, pretoze to nieje pravda, rozdal by sa pre mna cely, neraz mi zaplatil nakup aj pre nas vsetkych domov, nielen pre mna. Ked prislo nalamanie chleba, nieco sa stalo u nich doma, nejake nedorozumenie, doteraz poriadne neviem co, priatel pisal,ze nech nejdem k nim, lebo jednoducho sa nepohodli. Tak som sla pre neho a doniesla ho k nam, na isty cas. Doma bolo strasne napatie, dalo sa krajat, ja som bola nervozna kvoli tym mojim rozburanym hormonom, priznavam sa k tomu, mama bola zla lebo nevedela co sa deje a moj priatel tiez, lebo to napatie jednoducho nepridavalo. Prezila som vtedy hrozne dva tyzdne ale k priatelovi som sa uz potom odmietla prestahovat, lebo u nich doma neboo nieco v poriadku a ja som si vzala do hlavy, ze jednoducho asi sa im nepaci ze som tam mala ist. Neviem do teraz a ani sa k tomu vracat nebudem. Mama sa potesila ze sme boli tam, a myslela si ze tam aj ostaneme. Ja smo vsak nechcela, nakolko sme namli sukromie, porozpravat sa dohodnut sa co a ako, do vsetkeho sa astarala, do izby nam vliezla bez zaklopania, to uz su take veci,ktore by sa podla m na nemali stavat. Nakoniec sme sa s priatelom nepohodli my, lebo mama do mna hucala nechod tam, priatel ze chod, tak som ostala doma, chcela som ist osamote niekam len ja s priatelom aby sme mali nejake to hniezdo pre nas, a on nechcel. Tak som ho nechala, prosto som nechcela ist k nim a tak sme sa rozisli, dalej to rozpitvavat nebudem. Mama mi len hucala to bude dobre, on ti za to nestoji, nechaj ho tak, je to skupat atd atd. Misko sa narodil, mama plakavala s nim, mal strasne koliky ale snazila sa mi pomahat, to neberiem a uznavam je pravda. Ale zrazuz som bola ja navine, ze Misko plakal a ze to je mnou, leboja som bola nervozna, lebo ja som robila peklo doma.... Nejako presiel cas, mama sa ukludnila, kazdodenne hadky na poriadku, ty sa nevies postarat lebo stle place, nedobre ho vychovavam, lebo ho treba pritulit (tulim sa s nim doteraz), nekricat (kricim, ked si to zasluzi, a aj to nie ze by cely blok spadol). Som slusne povedane, krkavcia matka a tyranka, pretoze ho nezoberiem na ruky a on place ze chce ist... Tieto veci boli na dennom poriadku, to nehovorim o tom, ze mi bolo povedane aj inak, kde som sla raz na narodeniny vonku, tak som sa sla k....t... Cas presiel, moj ex priatel chodieval za MIskom stale ja som proti nemala nic, mama z toho bola na nervy lebo naco tu chodi, a preto musi chodit stale a bla bla bla... Po dva a pol roku som prisla na to, ze ja ho vlasnte stale lubim a ze cely tento pribeh, ktory sa stal bol preto, lebo som svoju mamu pocuvla a neodstahovala sa vtedy ked som mala, uz by sme davno mali svoje bydielko a sami. S priatelom sme sa dali dokopy po dva apol roku, ja som si priznala chybu, olutovoala ze som bola aka som bola aon taktiez, Misko je nastastnejsi na svete, pretoze ma nas oboch akurat zas prislo na lamanie chleba - stahovanie sa. Chceme si najst byt spolocny pre nas troch, aby sme mohli tvorit rodinu so vsetkym ako sa patri, sukromim len my traja. Mame sa to vsak opat nepaci, od kedy sme spolu, krici na mna, ze som nenormalna, : "ved ste spolu velmi kratko na to aby ste sli byvat a to sa musite hned stahovat? a co ja mna kedy prestahujes?mne nema kto pomoct? ja sa zmarnit, toto chces aby si ma nasla na zemi lezat a zmarnit ma?" presne toto sa deje az do teraz ja uz toto nevladzem, stale som len ja ta zla, ktora robi peklo v rodine, lebo chcem ist za svojim stastim a cakam len na "smrt mamy" ako mi je kazdy den predostrete. Najprv bolo ok, hned prvy tyzden: " ano budte spolu ale neopovaz sa ist byvat k jeho rodicom lebo sa zblaznim, ja budem stastna ked pojdete spolu traja niekam prec, to budem spokojna" teraz ked si to takto riesime, tak je zas zle, lebo nerobim dobre, lebo sa nestaram o matku, a ze som jej slubila ze ju necham dozit v tomto byte... ved ju nechavam, ja jej ho nechavam a pocase som chcela aby sme jej pomohli s prestahovanim sa blizsie do KE ku nam. Ma vodicky preukaz, nesoferovala sice dlho ale ja si myslim, ze aj tak by mohla skusit, chcela som jej nechat auto aby mohla mat aspon taku alternativu dostat sa k nam, ved nemame s tym problem aby k nam prisla a tiez prideme aj my, to je jasne. Prosim Vas robim ja ozaj nejaku chybu, som zla dcera ked si chcem ist za svojim stastim a mat vlastnu rodinu? Ma vztah takto zmysel ked sa vidime len dvakrat do tyzdna? ako dlho by nam to zas vydrzalo? Dakujem za akukolvek radu alebo odpoved, aj ti z vas, ktori s tym nemaju skusenost.
@vevejova333 ahoj, síce som si nečítala, čo ti odporučili ostatné, ale nie si ty tá zlá, jednoducho tvoja mama sa ťa nechce vzdať a povedala by som, že ťa psychicky vydiera... Máš krásneho chlapca, s priateľom ste sa dali do kopy a patríte k sebe a váš vzťah si zaslúži, aby ste boli všetci spolu a šťastní = vlastné hniezdočko a každý deň spolu. 2x do týždňa - to som ja bola, keď sme s manželom ešte len chodii aj to sme občas boli častejšie.... a neviem si predstaviť mať dieťa a muža ktorého ľúbim a je ocinkom môjho dieťaťa vidieť len 2x do týždňa... Poriešte spoločné bývanie, maminka to bude musieť prijať... veď nie si malá a odkázaná na ňu. Skôr podľa toho čo píšeš je ona odkázaná na teba.
@aadulik2110 ahoj 🙂 presne ako pises, moja mama je odkazana na pomoc, prave preto mi robia vrasky jej vycitky aj ked viem, ze mam co mam a nechcem sa toho vzdat, casto mi tymi jej recami doslova vsugeruje to, ze chybu robim ja, ked som nervozna, ked vybuchnem, pokricim, poviem aj to co nechcem, ale zial, inak to nejde, moj zivot plynie rychlo a ja nechcem zostat otrokom mojej mamy ... Dakujem za podporu este raz a aj ostatnym 😉
@vevejova333 neurovnáš to nijako ,je to povaha aká je a viem ,že je to veľké sklamanie pre teba a duplovane si to uvedomuješ lebo ty si matka ....či si s ňou pohovoríš ,či jej dokola budeš vysvetlovať ,že naďalej budeš pri nej a blízko jej pomáhať ,nedocieliš tým nič ,vždy budeš ty tá zlá ,kto takúto osobu nezažil v živote to nepochopí ,ale ja som takú osobu zažila a bolo to peklo a ako stárla to nebolo peklo ,ale samotný šéf pekla a užili sme si všetci a pritom moji rodičia pre jej spokojnosť urobili maximum a vieš akú chybu moji rodičia urobili ,že sa k nej a s nami deťmi nasťahovali ..od takýchto ľudí ,aj keď je veľmi smutné ,že sú to najbližší treba utekať čo najďalej a preto už nad tým neuvažuj ,mysli na svetlú budúcnosť a tú radosť si nenechaj pokaziť ženou ,ktorá si neváži svoju dcéru......
@vevejova333 moja nečítali som všetky príspevky.....chcem len reagovať za seba, pretože zažívam niečo veľmi podobné.....moja mama ma citovo vydiera cely život a ten kto to nezažil, nikdy to nepochopí ..... Na vine som si aj sama, no bohužiaľ nedokážem s tým nič urobiť a každá jej výčitka ma vie silno zasiahnúť.... Akoby som ja mohla za jej spackaný život.....vieš, veľa záleží aj od povahy človeka , niekto sa citovo vydierat nenechá.... Jednoducho preruší vzťahy a hotovo.... Ja som to niekoľkokrát skúsila no potom som mala zase neuveriteľné výčitky, že čo ak sa niečo stane.... Takže to nie je v pohode ani tak ani onak.....ak máš takú blbú povahu ako ja, tak pokoj budeme mať vieš kedy.... Moja mama mi 20 rokov vykrikovala načo ma priniesla na svet a dalších 20 počúvam, že už tu dlho nebude a každý deň umiera....nemala ľahký zivot, tažké detstvo, 6 detí, z toho 2 už pochovala a ani nám nevedela poriadne prejaviť lásku .... Vlastne nás komplet rozhádala a na mňa hrá divadlo, lebo vie že ju ľutujem a preto ma zneužíva.... Neviem ti poradiť , všetko záleží od Teba nakoľko si ju pripustíš k telu a budeš niesť zodpovednosť za jej život..... Ale mysli na to, že Ty máš rodinu a tú bez výčitiek musíš uprednostniť ...... Držím Ti silno palce aby si mala viac síl ako ja a hlavne žiadne výčitky 🙂
ja mam tez velky problem s matkou, a vobec som nevedela ako sa jej branit . mam uz dost rokov a doslo to dost daleko. je par rokov co som uz bola donutena sa voci nej branit a musela som siahnut po extzremnych veciach. jej cit. vydieranie,vsetko kazde slovo snaha byt sama sebou aôlebo vyjadrit svoju individualitu spajala so zlom s Bohom s jeho potrestanim a s nocnym vykrykovanim ake sme zle deti a za vsetko mozeme aj za to ze sme nepritiahli otca naspat . dokazala plakat do 3 rana a vykrykovat s hysterickymi reakciami to jest placom a buchanim si hlavu o stenu ci buchnatovanim si vlastnej hlavy. bola som este malaa strasne som sa lakala nicomu som nerozumela , utahovala som sa viac a viac, nemala som ziadne kamaratky. ona si nic nevsimla stale som sa len potlacovala , vyrastla nasla si muza, mala deti . zili sme pri nej, nedokazala som ju opustit , bala som sa o nu. ale vydieranie pokracovao, nemala som v podstate ziadny sukromny zivot, moj zivot spocival len v splneni jej prikazov cela jej domacnost vratane nakupova a vareni a upratovani bola na mne a to som uz mala na starosti muza a dieta a pracu. v nicom mi nepomohla ani prispievanim financne na domacnost ani spolupracou, prisla na hotove a este ma zdrbala. anis om to nereagovala az som zacala mavat neskor stavy max. vycerpanosti a ja som nevedela preco. Liecila som sa z depresie a myslela som nadalej ze problem je vo mne. no ale to vlatsne pokracovalo, odstahovali sme sa od matky ale len o poschodie vyssie, takze nadalej pokracovali jej vypady je manipulovanie s mojou rodinou a s jej poziadavkami o pomoc a malo to byt normalne,. ja som sa ani nevedela branit ani som nevedela ze mozema ze jej nemozem vsetko dovolit. bola som tak naucena ze to tak ma byt. Az prislo to ze manzel zacat pit a zacal v podstate na mna vyzadovat naroky mojej matky uz som mala druhe a absolutne som nestihala , potrebovala som uz pomoc a nie byt stale ok a vsetko zvladat, vobec sa nestazovat a byt stale ochotna, padala som vycerpanostou , Manzel zacal pit viac a viac a zacal mat extremne chovanie , typu rozbijania a vydierania, zacalo sa to opakovat a slo to az tak daleko ze si dorezal ruky . vtedy som odpadla. a zacala som hladat a konecne uz rozpravat co sa v nasej rodine deje( bo aj o tom sme od mala mali mlcat, bo tym strasne urazim matku a boha, bala somsa ) prve osoby ktore ma upozornili na cit. vydieranie a o tom co sa u nas deje boli kamaratky a aj som vhladala psycholog. pomoc . absolutne nevedomky som sa s nou rozpravala o vseob. veciach a ked sa zacala pytat na sukromie len som zlakla a s takou nezaujatostou povedala o mame a muzovi a ta na mna vyvalila oci . ja som absolutne nevedela ze moje problemy ktore som mala som mala vdaka tymto dvom ludom . zacala mi pomahat a vdaka jej pomoci a pomoci kriz. centra som sa rozviedla . umoznili mi aj byvanie nich v najh. obdobi, bo matka vobec za mnou nestala. nechala ma samu, a po rozvode som sa aj sama mala o seba postarat aj napriek tomu ze mi dali v praci vypoved a ja som mala v penazenke 20 eur. zavrela predo mnou dvere. tolko som si uvedomila, co som ja vsetko pre nu urobila , bo som sa o nu bala a ked som potrebovala pomoc ja vykaslala sa na mna s pripomienkou ze ked som sa chcela rozvadzat nech sa o seba postaram. po rozvode som si precitala vela knih o manipulacii a problemoch , kt. mozu mat ludia ktory s takymi ludmi vyrastaju ake su ich priznaky a absolutne som sa nasla , navstevovala som aj psychologicku, s ktorou sme jemne detaily rozoberali. Zacala som sa vtedy prvy krat pytat, co v podstate chcem , co mam rada a co sa mi paci a co citim? ja som ani nevedle ze ja mozem citit a city su vlastne kormidlo mojho zivota. vsetko vsetky detaily naozaj velmi malicke som hladala a rooberala a tolko automatizmov som v hlave prepisovala a to aj 24 hodin, ked mi automatizmus krical ze som zla , neschopna matka ze nic neviem nicomu nerozumiem ze som debil a za vsetko a absolutne vsetko mozem ja. hrozostrasny pocit viny , ktory ma neustale sprevadzal . riesila som to aj vypisovanim sa na papier, robenim si terapie kognitivnou terapiou vsuvanim si novych automatizmov. tazke, myslela som ze to ani nedam, je to praca ktoru na sebe robim 6 rokov, je to urcite lepsie a aj sa lepsie citim, len spomienky byvaju strasne desive, mavam niekedy muky, ale asi toho sa uplne nezbavim. S matkou som v min. kontakte a naozaj este ma tendenciu vydierat a aj pretocit nieco ked jej poviem z coho mi byva este zle. musim , ale teda nechcela som ukoncit s nou akykolvek vztah , myslela som ze to bude lepsie , ze si ju naucim, urcim jej hranice, ale ona ina nebude, a ja neam silu niekoho ucit......... urcite si preto myslim, ze mlady clovek ma si zit svoj zivot, nemusi sa to rodicom a aj mne pacit kedze som tiez matka, ale myslim si ze napriek tomu ze dieta vecne nezostane so mnou, je lepsie ho vidiet stastneho ako na kolenach......
nerozmyslaj a netrap sa stale nad tym,nezahod si svoje stastie opät lebo treti krat sa uz nemusite dat do kopy,zivot ti dal dalsiu sancu tak ju nezahod,tvoja mama sa s tym zmieri a pochopi to 🙂