Problém s dospelým synom. Viete mi poradiť?
Ahojte. som zufala...moj problem sa taha uz viac rokov so synom...uz skoro tri roky zije v Anglicku, musel tam ist, doma boli s nim problemy...odvtedy sa to s nim tahalo raz lepsie, raz horsie...momentalne zas nema pracu, ani peniaze, a hovoril mi, ze ked nebude mat pracu, o mesiac sa dostane na ulicu. Chcel by prist domov, ale manzel s tym nesuhlasi..neviem co mam robit...mam to velmi tazke...viete mi poradit????
casy som rada, ze si tu....ano mas pravdu, problem nie je v tom, ze nema pracu....
ano stale verim tomu, ze keby prisiel domov, tak by sa vsetko vyriesilo, a stale mu verim...
este ma napadla jeho priatelka, ktora je o 15 rokov starsia, ze by som sa s nou porozpravala...ale ta je tirz cudna...
Majacska,ked ma taku priatelku, preco mu ona nepomoze?To im mas pomoct obidvom?
No,u nas s tym otec nesuhlasil ale brat proste prisiel a otec asi preto na neho zvolil velmi tvrdu taktiku...To nehovorim ze nemal ani mobil atd....Ale stalo to vela sil mamina sa pri nom uplne zmenila,velmi zostarla a otec ako bol zle s nervami a teraz je uz velmi zle....a pritom by to do nasej rodiny nikto nepovedal otec je obchodny riaditel jednej znamej firmy,mamka je ucitelka,zili sme si velmi dobre.
chantal podobne to vyzerá aj u nás.....je to neuveriteľná tragédia pre celú rodinu a dopad na ňu to má strašný...
majacska a nemože to byť práve tá jeho priateľka,ktorá ho v tomto životnom šýle podporuje a vyhovuje jej to? Čo je to za ženu, ktorá sa v tomto veku vláči s 24 ročným žabiakom?
Ani nejde o to ze sa vlaci s 24 rocnym ale ved ona musi mat teda 39 rokov nie?A to mu nevie pomoct?Jasne ja nehovorim ze ak je velky problem netreba ist za rodicmi,prave naopak ale ak by som mala pri sebe niekoho s kym zijem svoj zivot,skusila by som to najprv prebrat s nim....
Len, či aj oná nemá zásluhu na tom, že chlapec je tak mimo...majacska napísala, že je čudná...ale v čom majacska?
Majacska, nepísala si raz o nej že pije? Nie som istá či si to bola ty
ahojte, vsetky Vas moc zdravim, a mam pre Vas novu spravu o synovi, zevraj si nasiel nejaku pracu....je mimo mesta, ale aspon nejaka praca...
dnes, ked som sa s nim rozpravala cez skype, bol celkom v pohode...tentokrat som sa ja stazovala jemu na svoje zdravie, a bolo vidiet, ze sa bal o mna... 😨 hm...
darinka ano, to som bola ja, je to ta zenska, ktora ma rada alkohol, ale zevraj v poslednom case nepije, len prilezitostne?! 😅 ...v lete sme ich boli v Londyne navstivit, boli sme tam 10 dni, vtedy som z nej mala taky cudny pocit, ako keby nieco zatajovala z minulosti, ale viete, nechcela som do toho vztahu zasahovat, je to na nich dvoch, ci chcu byt spolu alebo nie.
casy neviem co ta baba zamysla, ale zevraj vzdy mala mladsich. no je to patova situacia. Ale ze teraz pozicala synovi peniaze, a kupila stare auto...
vsetkym Vam prajem stastny Novy rok!!!! a este raz dakujem za Vase nazory a rady....
majacska,našla som čánok od odborníkov na závislosti a ako reagovať,v podstate píšu to,čo ja....dúfam,že to pojde rozkliknúť.
Frisbee fantastický článok....každé slovo v ňom je svatá pravda...Ono pre rodičov je to strašne ťažké...ale keby som vedela, že vyhodením svojho dieťaťa na ulicu v prípade brania drog mu zachránim život, tak to urobím, to mi verte..
frisbee dakujem, je to dobry clanok...
no zatial cakam, co bude, uvidim ako to dopadne s tou novou pracou....
ahojky majacska!
je mi luto, ze mas taketo trapenie ☹ . nejdem ti davat rady, ani nazory, co robit, lebo kym to clovek nezazije na vlastnej kozi, nema ani paru, ze o com to je. my sme mali v rodine tiez podobne problemy - s mojim bratom. neslo sice o drogy, ale o alkohol... bolo to strasne obdobie, dlhe, dlhe roky... nikdy som nechapala mamu, preco sa ho zastava, preco ho neposle kade lahsie... (aj ked on zil sam), s odstupom casu mnohe veci lutujem, brat uz nie je medzi nami, moze si za to sam, samozrejme, ale aj tak...stale rozmyslam, ci sme nemohli nieco spravit inak a vsetko mohlo byt mozno ine...mozno... najtazsie je konfrontovat sa s vlastnym svedomim. aj ked prakticky viem, ze si za to moze sam, aj to potvrdi cele okolie, ale predsa len v kutiku duse sa clovek muci otazkami, ci naozaj spravil vsetko, aby mu pomohol
ale teraz, ked mam vlastne deti, uz ju chapem, a chapem aj teba a tvoje pocity... je to predsa tvoje dieta a ty a ziadna matka svoje vlastne decko nehodi cez palubu... nemoze...
drzim ti moc palce, aby sa vsetko otocilo a aby sa tvoj syn vedel vratit na tu spravnu cestu 🙂
nana 77 ide o to, čo si myslíš pod pojmom hodiť cez palubu....pretože ako som už písala, žiadny alkoholik ani narkoman sa nejde liečiť z teplého domova...poznám veľa rodičov, čo závislé deti vyhodili na ulicu a vlastne im tým zachránili život...Aj včeŕa som stretla známeho, ktoré obe deti aj syn aj dcéra boli závislé na heroine...skončili na ulici, pretože z domu všetkko povynášali a na drogách boli viac menej stále....na ulici vydržali obaja rok a potom šup na liečenie...jeho dcéra dokonca šľapala na kraji maesta...rozprával mi, že tak raz, dva krát za mesiac ich naložili do auta, doma vysprchovali, obliekli do čistého potom putovali znovu na ulicu...Dnes, vďaka pánu bohu majú obaja rodinu, každý má jedno dieťa a majú sa fajn...ale obaja rodičom poďakovali za to, že ich vyhodili..len to bola šanca vrátiť sa z drogového pekla...možno, keby toto urobil každý rodič, nebolo by toľko mŕtvych závislých ľudí...
casy má pravdu,nejde o žiadne hodenie cez palubu,v tom článku je to výborne popísané,je to motivácia k tomu,aby to dotyčného vyburcovalo k akcii.Nedá sa spoliehať na to,že tu bude vždy niekto,kto im bude stáť za zadkom,do maléru sa tiež dostali sami,nik im to nekázal,k tomu rodičov nepotrebovali,musia mať nejakú zodpovednosť.
Kolegyňa toto zažila so svojou krásnou dcérou,stala sa z nej troska a keď sa u nich doma začali objavovať mafiáni a vymáhali dlhy za drogy a vyhrážali sa únosom jej druhej 15 ročnej dcéry,nezaváhala a domov ju už nepustila.Jediné čo vedela,že je v Prahe na ulici,polícia jej nepomohla...dopadlo to tak,že kočka si uvedomila to dno,kam sa dostala,išla na liečenie,pracuje,má partnera,ale bohužiaľ aj zdravotné následky...ale žije.
ja viem kocky, mate aj pravdu v istom zmysle. je to ako hovorite - komu nie je rady, tomu nie je pomoci. lenze ja, bohuzial, zo svojho velmi blizkeho, ale aj sirsieho okolia, mam len tie horsie skusenosti ☹ a to take, ze ludia, kotri si siahli na samotne dno, sa z neho nedokazali odrazit... niektori su po smrti, niektori su na tom velmi zle.. a o niektorych sa ani nevie.
ja som len chcela napisat majke, ze chapem jej pocity ako matky. ze viem pochopit, ze nedokaze to svoje dieta vyhodit na ulicu, aj ked velmi dobre vie, ze si za tie problemy moze jej syn sam..
kazdopadne, majke zelam, aby sa z toho dostali s co najmensimi stratami a nam vsetkym ostatnym zase, aby sme nikdy nemuseli riesit podobne problemy nasich deti 🙂
pekny vecer vsetkym 🙂
ono to vyhodenie na ulicu, je niekedy naozaj jedine riesenie. ja mam v svojom okoli dva pripady a jeden dopadol velmi dobre a druhy sa ubera najhorsim smerom akym moze.
moj manzel bol alkoholik, rozviedol sa a robil somariny a az ked mu jeho rodicia zbalili kufre tak sa spamatal, isiel na liecenie a zmenil sa, teraz normalne funguje, mame rodinu, ma pracu, ktora ho bavi a zatial sa uz 8 rokov drzi, este aj fajcit prestal.
na druhej strane moj bratranec, ktory prepadol drogam, stihol rozkradnut co sa dalo u rodicov, bol v base, rodicia za neho velakrat doplatili dlhy, nasli mu pracu, 3x bol na lieceni, a aj tak je tam kde je a jedine co jeho rodicia mohli spravit je ze ho odhlasili z trvaleho pobytu, aby nedosli aj oni od strechu nad hlavou. proste ak sa nedokaze spamatat sam (v co uz nikto ani nedufa) tak je snim koniec, ma 30 rokov a uplne pokaslany zivot.
dufam, ze tvoj syn nema ziadne taketo problemy, zavislosti su svina,tazko sa z nich dostat.
ahojte, som rada ze pisete...nana si velmi zlata, ze mi chces pomoct, aj vsetky ostatne...
momentalne nic neviem o synovi, lebo mu nechcem stale volat, nech sa stara o seba, ale ked si nasiel pracu, tak uz nebude chciet prist domov. Z toho co mi pisete usudzujem, ze nie som sama s takymito problemami. Tazko sa mi o tych veciach pise, lebo dlho som si nechcela priznat, ze mame problem. My sme na vyriesenie situacie nevybrali to, ze sme ho vyhodili na ulicu, ale sme ho posadili na lietadlo....nemal to tiez lahke, tak uvidime...
ano, mate pravdu v tom, ze hocico spravia nase deti, vzdy ostanu nasimi detmi, a bolí to...lebo aj moj syn bol este na zakladnej najlepsim ziakom z triedy, isiel na osemrocne gymnazium, kde ho prijali ako najlepsieho uchadzaca, spotoval, hral na klaviri, potom este par rokov to fungovalo dobre, a prave v tejto skole stretol kamaratov, ktori ho naviedli na zlu cestu....
Majacska, vidíš, s mojím bráškom to tiež začalo presne tak isto...hrával hokej, dobre sa učil, ale keď mal 19, tak sa mu stal na zápase vážny úraz nohy, vďaka ktorému musel s hokejom definitívne skončiť...A zrazu bolo kopec voľného času, kztorý mal predtým vyplnený 2 fázovými tréningami ,samozrejme prišiel smútok za milovaným športom, následne "dobrá partia" a bolo...A ešte myslím zavážilo jedo, ale to som mamine nikdy nevyčítala...Moj ocino chodieval na týždňovky, teda mamina bola na nás vlastne sama...Medzi mnou a bratom je rozdiel necelé 2 roky, takže si viete predtasviť ako sa musela obracať.Ja som bola od malička taká samostatná jednotka...a brat moj pravý opak.....vyžadoval si oveľa iac pozornosti a starostlivosti a moja mamina, tak ako každá sa mu to snažila dávať...až to prešlo do stavu, že mojmu 22 ročnému bračekovi musela urobiť aj raňajky, inak by sa mladý pán nenajedol...veľakrát som jej za to nadávala, ale ona by bola za neho aj dýchala....keď to tak spatne rozoberám, možno prapodstata veci bola v tom, že keď mal brat 10 rokov, mal taký úraz, že skoro zomrel... no a všetko, čo prišlo potom viedlo už len k jeho nesamostatnosti a neschopnosti čeliťproblémom, ktoré prináša život....bolo jednoduchšie šupnúť niečo do seba a cítiť sa aspoň chvíľu dobre ako sa postaviť čelom k problému a riešiť ho....tak asi tak...teraz mám malého synčeka a viem, že aj ked ho milujem viac ako svoj život, budem ho viesť k samostatnosti a zodpovednosti...každá iná cesta totiž končí veľmi zle.......teda, ale som sa rozpísala 🙂 majte peknú nedeľu, dievčatá... 😉
casy vidim ani tvoja mamka to nemala lahke. ked som mala syna doma, aj ja som mu vsetko spravila, dokonca ked zmeskal zo skoly, tak povedal ucitelke, ze ja som zaspala, a neskoro som mu priniesla ranajky 😕
ked odisiel do Anglicka, musel na seba prat, zehlit, varit....atd. A ja som ho samozrejme lutovala, ze mu nemozem pomoct. Ked som prisla do Birminghamu, kde prvykrat byval, bol na nocne smene, isla som sa mu pozriet do izby, no to ste mali vidiet, ako mu vyzerali saty!!! bolo to hrozne, vsetko som mu musela vyprat v rukach,same flaky, cierne, niektore veci som radsej vyhodila, a kupila nove...povedala som mu, ze som zvykla kvoli nemu plakat, a on na to mi hovori, ze aj on zvykol plakat.
teraz byva v Lutone pri Londyne, v peknom domceku u mojho brata, ktpry je ten najlepsi clovek na svete, jemu mozem dakovat, ze som so synom aspon o jeden krocik dalej k lepsiemu...ako Vladimir Schwandtner..
asi pred pol hodinou mi volal syn, vsetko je v poriadku, zajtra nastupuje do novej prace, tak mi drzte prosim palce, aby mu to vyslo....vsetkych Vas zdravim, a dakujem Vam za rady....
majacska...no tak si nemusíš robiť starosti,ja som myslela,že je tam sám..to je dobre,že býva u tvojeho brata.Ty sa už nestresuj,kopu nervov si si urobila sama 😉 ....v tomto veku sa dospelý chlap predsa musí cítiť trápne,keď ho matka musí obskakovať,myslela si niekedy na to,že raz bude mať manželku,ktorá ti veľmi nepoďakuje,keď bude na všetko sama,lebo on bude vyžadovať servis ako od mamičky?
V tomto si ako moja mama,ja som mala vojnu ako remeň a od trinástich sa starám sama o seba,mojeho brata rozmaznala tak,že sedel pri stole a nebol si schopný ani sám vziať soľ,choval sa k nej hnusne,stal sa z neho sebec ako sviňa a nakoniec obral matku i mňa o všetko po babičke,ani okom nemihol... ☹
Nechcem ťa kritizovať,ale proste je treba deti vypustiť v určitý moment z hniezda,už musia žiť život sami .Teraz ma napadlo,že takto skrachovalo aj moje prvé manželstvo,svokra mala doma dvoch tridsaťročných synov,ktorí s nikým ani nechodili,keď sa o nich mamička starala...a dopadlo to tak,že moj ex nebol schopný konať ako zodpovedný muž,čo má rodinu,v práci síce schopný bol,ale doma to nefungovalo,ja som bola uštvaná a vyčerpaná a jemu to bolo smiešne.No a úplne rovnako dopadol aj jeho brat 😒
Takže ešte raz,daj tomu čas,nech sa chlapec prejaví a ukáže,čo v ňom je,a uvidíš,že na neho budeš dvakrát tak hrdá.....a tú riťku už si fakt musí utierať sám 🙂 🙂 🙂 🙂
frisbee uplne mas pravdu vo vsetkom, co pises....
syn je u brata len rok, predtym bol sam, dokonca asi tri mesiace sme ani jeho adresu nevedeli, len cislo mobilneho telefonu..no ale to najhorsie uz asi mame za sebou...ja viem, ze ked pisem o sebe, o svojich problemoch, tak mi napisete aj svoje kriticke poznamky, ale ja sa vobec neurazim, naopak,beriem to, aspon mi otvorite oci....l
v podstate ale moj problem spocival v tom, ze ked syn oznamil, ze chce prist domov, lebo nema vonku pracu, manzel s tym nesuhlasil...preto som pytala od vas rady...
majacska...no a už bude dobre,nechaj mu priestor,nech sa prejaví,práce je tam dosť,uvidíš,všetko bude dobré 🙂 🙂 🙂
majacska a veľmi dobre urobil, ten tvoj muž, to si buď istá....niet ťa za čo kritizovať...správaš sa tak ako by sme sa správali všetky....ešte že tých chlapov máme 😀 tí jediní dokážu v takýchto situáciách používať rozum 🙂 my sme tie, ktorým káže najma srdce. A niektoré situácie, hlavne tie, kedy sa dieťa ocitne na šikmej ploche treba skutočne riešiť hlavne rozumom... 😉
majacska prisiel novy rok, tak vidis, ze aj u Vas uz svita na lepsie casy. Dufaj, ze vsetko zle ostalo uz minulostou. Cas je najlepsi lekar na vsetke bolesti aj vsetko vyriesi. Casy Ti napisala velmi dobre z vlastnej skusenosti, ze niekedy aj maminy sa musime riadit hlavou a nielen srdcom, co je samozrejmä velmi tazke.
majacska,
chapem, ze ti je syna luto, tazko posudzovat takto cez internet, ked vas nepoznam, ale najhorsia je lutost. Podla mojej skusenosti najlepsia vychova nie je ta, urobit z dietata cloveka odkazaneho na pomoc, ale cloveka samostatneho schopneho stat na vlastnych nohach. Preto aj chapem tvojho manzela - hoci sa moze jeho pristup zdat tvrdy - ze chce nechat pocitit synovi dosledky jeho spravania. Nemyslim si, ze matka by 24-rocnemu synovi mala prat veci a podobne... ked si tam bola, mala si mu dohovorit a mozno nechat tie spinave veci tak, ci on sa pred tebou nehanbi. Lenze ked ho lutujes, tak on to zneuziva...
Naopak si myslim, ze slovne dohovorenie je potrebne, napr. ohladom tej partnerky - nechces sa do toho miesat, ale svoj nazor predsa mozes povedat. Zjavne ho totiz v jeho problemoch len podporuje. Tu je potrebny podla mna tvoj zasah - jednoznacne stanovisko. Prave jednoznacnost - povedat jasne ANO a NIE v zivote - pomaha ukazovat spravnu cestu.
To je moj nazor.
emilyz dik za nazor...neviem co si mam mysliet o tej kamaratke...neviem ako to myslis, ze ho v jeho problemoch podporuje...., neviem naco myslis, no minule ked sme sa rozpravali so synom cez skype, tak presla pred obrazovkou, a nic, akokeby sa nechcela s nami rozpravat, no mozno, ze si len namyslam, mala pracu...byva na private spolu so synom, parkrat mi syn naznacil, ze ju ma len preto, lebo ina nie je...ale fakt sa do toho uz nechcem miesat...
manzel mi hovoril, ze sa mozeme tesit, ze syn si vobec niekoho nasiel, lebo ze kto by ho chcel, s tym spravanim sa? 😕 casy asi vies o com hovorim.... 😔
milocka 🙂
majacska tu podporu tej priatelky som myslela tak, ze ty si niekde spominala, ze ona asi pije a tak... proste zrejme nie je zena, ktora ho navedie na lepsiu cestu a podpori ho v nej, ale skor ta, kt. ho mozno navedie na tu horsiu cestu, to len dedukujem z toho, co si napisala... Mozno Tvoj syn potrebuje prave tu pomoc - poradit - a nie fyzicku pomoc, aby ste ho prichylili k sebe, ale aby ste mu dohovorili a nechali ho, aby si poradil sam, len tak moze zistit, ako to je v tom zivote.
mozno ked mu povies, ze to nie je partnerka pre jeho zivot, zacne nad tym rozmyslat...aby nebolo potom neskoro, ked sa zapletie viac.
emiliz, vieš čo je najhoršie...že človek, ktorý takto sklzne nechce počúvať a ani nebude, to mi ver...možeš sa snažiť akokoľvek, on ťa počúvať nebude...a to nehovorím o radách do života...tieto deti, keď im začneš radiť sú až agresívne...oni síce vedia, niekde v hlbke duši, že tí rodičia majú pravdu, ale keby si to priznali, bolo by to ešte horšie.. asi by hneď museli utekať po fľašku alebo drogy...takže to, že nepočúvajú a nechcú počúvať je určitý sposob toho, ako sami seba ochraňujú...a hlavne je to o tom, že oni problém nemajú. sú presvedčení, že problém majú všetci naokolo, ale oni nie....ach jaj...tak je to ☹ majacska, skús mu istú dobu nevolať...nekontaktovať ho....vždy keď pojdeš spať porozprávaj sa s ním akoby bol vedľa tebe a povedz mu, čo máš na srdci..dobre sa vyplač, keď sa ti to žiada..viem, musíš teraz žiť hrozný život..každá myšlienka, všetko čo robíš, smeruje k synovi...ale nezabudaj aj na svoj život...ten je rovnako doležitý ako ten synov...
casy mas pravdu, je to castokrat tak, ze ked su zaslepeni, tak dohovaranie snad nepocuvaju. Len podla majacskinych slov sa mi zdalo, ze teraz komunikuju a snad sa aj zacina zamyslat... tazko to takto na dialku posudit
majacska, obávam sa, že odchod za ním, by nič nevyriešil...on sa potrebuje naučiť, že za všetko, čo sa v jeho živote stane, či už dobré a či zlé, si je sám zodpovedný...mama je mama a vždy bude, ale v 24 rokoch už by mala byť pupočná šnúra prestrihnutá...Ak nenájde prácu v anglicku, tak nech sa vráti na slovensko, a nech skúsi tu..viem, že máš v srdci obrovskú bolesť...ale nevyriešiš nič...vieš, aj sme si písali...pokiaľ bude brať nejaké svinstvo, a nájde si prácu, i tak ho skor či neskor vyhodia...je to začarovaný kruh...uvedom si, že problém nie je to, že nemá prácu..problém je v jeho hlave a je dosť veľký...viem, že pre mojho brata nastal veľký zlom vtedy, ked ho mama začala ignorovat..dovtedy mu stále vyvolávala, zisťovala čo s ním je a keď sa odmlčala, začal brat kontaktovať ju...