Problém so svokrou.

Druh svokry si nasiel milenku a viac-menej svokru už len trpi doma a chce, aby opustila jeho byt aj s ich spoločnou dcerou, aby si tam mohol nasťahovať milenku. Svokre bola medzičasom diagnostikovana depresia a zmeny fungovania mozgu(napr si ide zapnut bundu a nevie, ako si ju má zapnut), psychiatricka povedala, že sa zamestnať už nemôže kvôli tejto diagnóze a že sa to časom bude len zhoršovať, že má brat lieky a vybaviť si ID, ktorý podľa mna bude mat viac ako biedny, keďže min. 15 rokov nepracuje(živil ju druh a ona bola žena v domacnosti).
Čo sa týka môjho muža a vztahu k jeho mame, nechcela ho, tak aby nesla na potrat, jej rodičia ju presvedčili, aby ho porodila a oni si ho vzali aj úradne do opatery, veľmi sa nestykali, nezavolala mu nikdy k sviatku, ani o vnuka sa nezaujima(videla ho 2x a to len preto, že som ho mužovi nabalila, nech jej ho ide ukazat), teraz však muž s nou lieta po doktoroch, ale mám pocit, že si z neho skôr robi taxikára a vyhovuje jej, že jej všade výstoji cislo na vysetrenie (dnes mala ist sama na krv k obvodnej a ani to nesla, vraj je osprostena, že sa sama nezobudi a pod.). Počas života starých rodicov bola dohoda, že keď ich muž doopatruje, mama mu byt po nich necha(boli na tom zle, trebalo ich prebalovat, kŕmiť, kúpať a tento tazky stupen odkázania trval niekoľko rokov), po smrti starých rodicov(ktorí sa dožili cez 90 rokov), jeho mama sa nevzdala bytu v prospech muza pri dedičskom konaní, čiže vlastni podiel na ňom, aj keď v ňom bývame. Muž sa samozrejme netrhal doopatrovat svojich starých rodicov, ale bral to ako svoju psiu povinnosť, keďže mama sa o nich nebola ochotna starat, ani mu ich postrážiť nikdy neprisla, aj keď nepracovala, nepomohla mu s nicim, muž musel kvôli ich opatrovaniu nechat aj skolu. Uvedomujeme si, že muž si tieto majetkové pomery nedal do poriadku za života, ale aj keď hlúpy nie je, proste uveril svojej mame.
V podstate sme z tejto situácie nešťastní a nevieme, čo robit, keďže bývame v 2izbovom byte, v ktorom vlastni podiel. Mame jedno 14 mesačne dieťa a druhé sa má narodiť v januári, muž vstáva do prace okolo 4:30, musí byt vyspaty, proste nepripadá do úvahy, aby sme si svokru zobrali k sebe, ked s touto diagnózou môže zit dalších 30 rokov a môže byt nebezpečná pre moje deti a navyse mám s tým morálny problem, keďže si nemyslím, že sa jedna o dobrého cloveka(vykaslala sa na syna, rodicov, v podstate muza oklamala o byt a dlhé roky nepracovala podľa mna z lenivosti a vzdy sa len na niekom vozila a prizivovala, celé dni sa len hrala na pocitaci a len tak sa plavila životom). Rekonštrukcia tohto bytu nás stala 20tisic, začali sme stavat dom, ale keďže mužov pôvodný zamestnávateľ skrachoval a musel brat to, čo bolo a ja som na rodicaku, najbližších 5 rokov nehrozi ani dom dokončiť, pretože už teraz platíme 700eur Hypo na pozemok a hrubú stavbu, takze nemame dalších 400eur platiť niekde svokre podnájom, aj keď jej muž nejaké peniaze už teraz dáva(na jedlo, lieky, či vysetrenia). Mužova sestra vyprava, ako si vezme hypotéku a mamu k sebe, ale keďže sa jedna o fluktuantku, ktorá v žiadnej praci nevydrzi dlhsie ako 3 mesiace, tak sú to len prázdne reci a spolieha sa, že jej otec raz umrie a dostane byt po ňom. Ako by ste riešili tuto situaciu vy?