Problém so svokrou. Chceme kľud a pokoj

Ahojte dievcence. Idem si po radu nazor postoj. Viem ze Pan Bozko Nas nikto nestvoril dokonaleho aby som niekoho sudila. Ide o to ze som spoznala uz teraz manzela. Ked malo prist k prvemu stretnutiu s jeho rodinou. Muz mi povedal ze jeho mama je anjel. A casto mi posielal aj jej fotky spolocne rodinne. Na fotkach vyzerala velmi prijemne usmievava teta. Prve stretnutie. Dopadlo nie podla mojich predstav a slov mojho manzela. Citila som ze ma neprijala. Nijako nejavila zaujem sa somnou rozpravat. A ako viete ked pridete do novej rodiny a nepoznate ich ani ich zvyky. Trva kym sa zaclenite. Co bol aj moj problem. Najskor som si myslela ze snad je to v poriadku. A kazdy sme ini. A dalsie stretko bude lepsie. Zial nebolo kedze som mala vtedy moznost spoznat muzovu sestru. Na ktoru ma sice upozornil ze je specificka povahou. To som pocitila velmi rychlo. Neprijemny pohlad. Sedeli sme za stolom. Bavili sa s muzom smiali. A ja som sa len prizerala. A premyslala preco tak skaredo na mna pozrela. Presiel nejaky cas. Este som par nastev absolvovala. Ale zacali byt cim dalej tym viac neprijemne. Pretoze som si bola uz ista tym ze ma neprijali. Muzova mama je rozvedena. A jeho tatina mam velmi rada. Sadli sme si od prvej chvile aj s jeho zenou. Mojou druhou svokrou. Vzala ma za ruku pokecala somnou a zaclenila si ma. A ked sa ma spytala na Muzovu mamu ze ako sa mi paci tam. Povedala som jen ze citim ze ma nemaju radi. Ona mi povedala. Uprimne pravdu. Snazila sa mi ukazat a priucit co robit aby si ma oblubila. Ze ju mam chvalit aka je uzasna. Ako dobre navarila a pod... aj som tak robila ale zial neuspesne. Potom mi povedala. Ze mam byt opatrnna pretoze muzova mama ublizila nejakej jeho priatelke. Dovod a co sa stalo sme si nestihli povedat. Ale snazila som sa to brat s velkoj rezervou. A dala som si odstup a zacala viac vnimat muzovu mamu. A citila som coraz viac ze asi nieco na tom bude. Presiel nejaky cas... a rozhodli sme sa s muzom mat dietatko. Pretoze sme to citili. Aj muz mal uz svoje roky. A povedali sme si ze na jeho 35 bude tatino. Aj sa tak stalo... prve snazenie a tehotenstvo nam zaklopalo na dvere. Neverili sme ze to pride tak rychlo. Testy tehotenske nam ukazovali pozitivny vysledok uz 2 tyzdne pred menzesom... prisli ale bolesti a ako kazda buduca maminka sa zlakne a bezi na pohotovost. Vsetko bolo v poriadku. Ale lekarka nam oznamila ze vidi 2 vacky. Dvojicky... v jednej chvili sok more myslienok pocit kedy nevies ci sa mas tesit alebo plakat ... ale po malej chvili sme sa nesmierne radovali. Ved sj hovorime budu 2ja budu si oporou a nemusime neskor sa snazit o surodenca... prisiel den oznamenia jeho rodine. Ze jehi mama sa stane babkou a on bude otec. Reakcia jeho mami nebola az taka ako som si myslela ze bude kedze nema ani jedno vnuca. Skor posobila ze dobre a snazila sa pretvarovat ze ju to tesi. Ked to oznamil tatovi. Nesmierne sa tesil aj s jeho xienkou. Boli velmi stastni. Ked sa dozvedela jeho sestra ze som tehotna. Reakcia ako jeho mami. A zavist. Pretoze ona deti nema. Ze to budu dvojicky sme oznamili neskor pretoze sme si chceli byt 100% isty... prisla prva rana. Nase srdiecka sme oslovovali fazulky. Jedneho dna prisla sprava od muzovej sestry. Ako sa maju fazule? Strasne hnusne sa to citalo. A dalsia rana. Ked to budu dievcatka neprezije ked budu paradnice. Pretoze pre nu je kazda zena paradnica ktora sa ocesie ked je strapata a dokresli si obocie. Pretoze skoro ziadne nema. Rozdychavala som to. A na jej spravy som reagovala. A dost prcho co som neskor olutovala ze som mohla reagovat aj kludnejsie. Ale hormony.. a neznesiem ked niekto zle pise o detoch alebo sa sprava. Kedze jeho sestra nemala problem predomnou a muzom ohovarat deti ich sestranice ze su tucne a pod.. A citila som z tych sprav zavist. Ale preslo ma to. Muzova mama nejavila zaujem o tehotenstvo. Az neskor. Prisiel den svadby kvoli detickam sme chceli byt kompletna rodina. Jeho mama bola velmi odmerana a citila som ze ju ide roztrhat ze sa berieme. Den pred svadbou mi stihla este pekne nalozit. Za muzovu sestru. Psychicke natlaky aby som sa ospravedlnila ich dcere lebo ona je citlive dievca.a deti velmi lubi. A deti lubia ju. Mne to zial tak neprislo. Ale brala som to jednym uchom dnu druhym von. Zobrali sme sa. Bolo po svadbe ani mi nezablahozelala. Nevadi. Odratavala som doslovne sekundy aby sme sa kazdy pobrali domov a zabudla som. Pretoze som sa musela sanovat kvoli detickam... v skratke uz len. Bolo este vela zleho a vela som sa trapila. Do toho este nejake problemy s rodinou. Total ma to psychicky polozilo. Prestala som jest. Tyzden som nejedla nrspala. Isla som zenskemu na kontrolu a odtial na kliniku kvoli sonu na vyvojove vady. Vysledky krvi zle. Nedostatok vytaminov. Chudokrvnost. Lekar sa ma pytal co sa deje? Ze vsetko bolo v poriadku a nieje mozne aby behom tyzdna som prisla v takom stave. Na sone mi povedali. Ze ma domov nepustia. Ze musim zostat pretoze to nevyzera dobre s dcerkou. Nasledovalo 12 hodin merania. Srdiecok. Rano prisiel lekar. A povedal ze musim ist rodit. Sekciou. V tej chvili sa mi zrutil svet. Plakala som tak ze to neslo zastavit. Kazde slovo. Potok slz. Strach co bide s detmi. Ze sa nieco zle stane. Nechcem spominat je to stale cerstve. Presiel mesiac od vtedy a mna to stalr boli lebo deticky nemam doma. Vsetko co sa nam stalo som pripisala muzovej rodine ktora do mna rypala vysmievala sa mi a ublizovala. Jeho mama a sestra. Taky hnev co som mala v sebe.. ale musela som byt silna kvoli detom. Ked som po 2 dnoch konecne videla deti. Ten pohlad bol strasny. Male telicka. Masky na tvarickach. Trcali im kosticky. Vinila som aj seba. Ze som nebola silna aby som ich uchranila. Dnes je to uz lepsie... deticky sa maju den co den lepsie. A musim nahlas zaklopat ze su zdrave!!!!! Ale moj hnev neustal. S manzelom sme utrapeni skrz jeho mami a jeho sestry. Moj manzel konecne pochopil ze ma nemaju radi. Ze mi ublizovali. A neprijali nam to. Ja s nimi uz nekomunikujem. A odmietam im ukazat deti a tak ako mi muzova mama povedala do oci ze ma nechcela prijat do ich rodiny pre moj tazky zivot. Som urobila to iste. Muz sa velmi trapi. Lebo nemame od nich pokoj. Ja by som chcela pocut vas nazor. Ako by ste reagovali. Vy. Ja chcem mat klud a pokoj pre deti. Pretoze som strtila aj mlieko. Som psychycky znicena ako aj moj muz. Muz ma rad svoju mamu co je pochopitelne. Ale sam nevie ako to riesit. Aby jej asi neublizil... tazko povedat dakujem za precitanie