Ako zvládnuť svokrovcov a zachovať pokoj domova?
Ahojte,
Chcela by som sa s Vami dievčatá poradiť ohľadne situácie, ktorá ma trápi už skoro rok a ako ste si už mohli všimnúť podľa nadpisu, tým problémom sú svokrovci. Na začiatok uvediem, že som z veľkej miery introvert a mám rada určitý stereotyp, súkromie, rada si veci plánujem vopred a nečakané situácie ma vedia celkom rozchodiť. Uvediem príklad. Návštevy akceptujem, no ideálne by bolo, keby boli plánované a aby som o nich vedela aspoň deň vopred, aby som sa na ne mohla psychicky pripraviť a naplánovať čo treba urobiť, upratať, pripraviť. Pokiaľ sa tu niekto zjaví z ničoho nič je to pre mňa obrovský stres, necítim sa komfortne a neviem si návštevu patrične užiť. Ono v podstate pokiaľ poznáte rozdiel medzi extroverom a introvertom, tak aj tých návštev ja nemusím mať nejak extra veľa na to, aby bola naplnená moja miera socializácie vyplývajúca z môjho extrovertneho ja. 😊
Manžel je na tom cca podobne, ale samozrejme svojich rodičov dokáže o niečo viac tolerovať, resp. ich prítomnosť.
Ono moji svokrovci nie sú zlí, len ich vnímanie sveta je diametrálne odlišné od toho môjho. Oni su v podstate totálni extroverti, tí by boli na návštevách možno aj nonstop, keď majú byť sami doma, tak to je pre nich zbytočný čas. V jednom kuse k niekomu/niekam chodia, prípadne chcú aby ste chodili Vy k nim. Detí majú viacero a myslia si, že všetky sviatky, oslavy, nedele by sa mali tráviť u nich. Takto to funguje už dlhé roky a čo sa týka osláv a sviatkov mi prídu návštevy v poriadku, ale tie nedele ma trápili od jak živa a boli predmetom mnohých nezhôd s manželom, lebo venovať každú jednu nedelu návšteve u nich bolo pre mňa nepredstaviteľné, vyslovene sa mi to už priečilo. No našťastie sa to zmenilo, respektíve zmiernilo akonáhle sme sa odsťahovali zo spoločného mesta.
Kameň úrazu, ale nastal, keď sa nám narodilo bábätko, to by chceli svokrovci byť u nás, prípadne by sme mali k nim chodiť "každý deň". No pre nás je to neúnosné, dieťa dá rodičom celkom slušne zabrať a keď máme chvíľku času pre seba, tak ju chceme stráviť v pokoji, prípadne aj my máme svojich kamarátov s ktorými sa radi navštevujeme, nemáme potrebu byť s nimi stále nonstop. Môjho manžela bez tak dosť obťažuje, že mu mama volá každý deň, ale nemá srdce ju zastaviť. Radšej jej pár dni nedvihne telefón a keď už je to na ňu dlho, tak zavolá mne (ja nie som v priateľskom vzťahu s telefónom, čiže už si za tie roky zvykla, že mne sa dovolať je menej pravdepodobné ako vyhrať sportku 😁, ale to ja mám takto od jakziva). My voláme jeho mamu zo srandy "spam", tá totižto volá každému z jej detí každý boží deň a pýta sa úplné somariny, čo robíte, čo ste robili, čo ste jedli, aktuálne čo robí malá a veď viete ten klasický small talk rozhovor. Príde mi to zvláštne, vyslovene z toho cítim kontrolu, chce mať o všetkom prehľad akokeby sme boli 10 ročné nesvojprávne deti. Ja som toto nikdy nezažila, moji rodičia už nežijú a mali sme perfektný vzťah, ale žeby sme si volavali na dennom poriadku? S bratom nám rodičia dopriali zdravú mieru súkromia, slobody, nikdy som nezažila pocit, že mi niekto dýcha na krk, ako to cítim z nej. Najlepšie je, keď sme niekde na návšteve, hlavne u brata a ona ešte počas nej volá a zisťuje všetky detaily a aby toho málo nebolo, tak sa vždy na záver ešte spýta, či ideme k nim, akokeby sa svet točil len okolo nich a každý musí všetok čas venovať hlavne im. Ono takýchto prípadov je milión a ono sa to prosto deje vždy a od kedy sa narodila malá začínam mať na nich neskutočnú alergiu. Už v pôrodnici boli za nami každý jeden deň, dlhé hodiny a to som mala ťažký pôrod, čiže posledné čo som potrebovala boli nikdy nekončiace návštevy. Šestonedelie detto, každú chvíľu boli tu a to bolo pre mňa nekonečné peklo, človek bol rád, že si vedel sadnúť, boli neskutočné horúčavy, čiže najradšej by som bola len v spodnej bielizni, čo samozrejme možné nebolo, keďze mi tak bolo pred nimi neprijemne, do toho každú chvíľku kojiť + malá chcela veľa spať, ale oni ju len po rukách vláčili, stresovali, ich správanie bolo doslova infantilne a malá ich dlhé mesiace nemala rada a vždy keď ich uvidela začala neskutocne plakať, proste sa ich bála, lebo išli na ňu príliš hrr hrr, čo pri iných napr. vôbec nerobila. Hlavne tí iní vedeli kedy je vhodné ju brať od matky, keď už mali takú potrebu a taktiež vedeli kedy ju matke vrátiť. A toto robia stále a vždy, ešte len sekundu sme u nich, alebo oni u nás a už mi ju trhajú z ruky a keď začne plakať, tak je malá zlá, lebo furt len plače a blaa blaa, pritom my, keď sme doma tak problém s plačom vôbec nemáme, všetko je úplne, že super. A najsmutnejšie na tom je, že keď ju tak zoberú a začne plakať, tak mi ju nechcú vrátiť, lebo si chcú dokázať, že oni ju zvládnu utíšiť, aj keby mala plakať hodinu. To ale už ja nedopustím a po pár minútach ju beriem, pripadne manžel. Mali sme dokonca obdobie, keď v dni, keď bola malá s nimi v kontakte v noci nevedela spať, pripadne spala len chvíľu a budila sa, aj to sme si robili srandu, že má z nich nočný des, lebo už sme boli miestami takí zúfalí, že si potrebujete odľahčiť humorom životom. Hádky o tom, že ako kojaca žena nesmiem jesť 90% potravín ani nekomentujem, keď som im pekne vysvetlila, že je to dávno vyvrátený mýtus, tak si aj tak išli svoje pri každej jednej návšteve až kým som už úplne nevybuchla. Múdre rady typu, že treba dať dieťa vyplakať aby sa naučilo spať samostatne, alebo netreba za ním hneď utekať, keď plače, lebo bude rozmaznané. Lebo aj oni to tak robili, takže to musí byť správne. Proste tých poznámok voči našej výchove je vždy neúrekom, pritom to robíme ako to cítime a ako si myslíme, že je to najlepšie. Kritika je aktuálne nasmerovaná voči spôsobu stravovania, ktorí sme zvolili, lebo oni to inak robili a bábätko by malo jesť len pomixovanu stravu, jesť kúsky by sa malo naučiť asi až v osemnástke a kážu mi napr. bananik popucit vidlickou a keď vidia, ze malá bez problémov pozuje kúsky tak sú šokovaní. A fakt milion toho je a do toho všetkého by chceli každú chvíľu chodiť na návštevu a prijmi takých ľudí, čo ti svojimi poznámkami, nevyžiadanými radami pokazia celý deň, možno aj dva. A to samo o sebe nemám rada návštevy, resp. ako som písala na začiatku, tak ich viem akceptovať len mne primerané množstvo, ale takéto návštevy to je pre mňa smrť. Sú momentálne zredukované, lebo ani manžela to nebaví a mňa už 10 krát viac, kvôli tým bludom čo rozprávajú. MM to nerieši, jedným uchom dnu, druhým von, veď nech si porozprávajú, ale mňa to neskutočne všetko vytáča a čím viac ich budem stretávať a nejak to nevyriešime, tak to bude len horšie. Aktuálne si totižto plánujú, že oni po výletoch budú chodiť s malou, ale pozor bez nás.
Baby ďakujem, keď ste to dočítali až sem, viem, že je to nekonečne dlhé, ale zas mohlo to byť aj dlhšie 😜😀
.. Len mňa už z nich fakt porazí a najviac čo ma mrzí je, že moji rodičia už nežijú a pred nimi by si toto fakt nedovolili ako ich poznám, ocko by im to hneď vysvetlil a urazili by sa na 10 rokov, alebo by to nechal na mamu a ona ako veľký diplomat by to vyriešila ešte lepšie 💞lenže potrebujem to vyriešiť ja a ja neviem ako, aby sme neboli urazení dokonca na 20 rokov
Daj to prečítať mužovi. On sa musí s nimi porozprávať, sú to jeho rodičia.
@alzbetka1620 Velmi velmi dlhe…..To uz tiez o niecom hovori…Ste manzelia.Su to jeho rodicia. Brala si si v podstate JEHO celu rodinu…Pozna ich lepsie ako ty.Mal by im “on” predovsetkym vysvetlit.Samozrejme slusne spolu s tebou.A vzdy.Inak to budes mat horsie ako s nimi aj vo vztahu s manzelom.Pretoze nazorovo by ste mali byt za jedno.Ale pises ze navstevy su uz zredukovane…A ich nezmenis.Jedine tak pohlad od seba.
@alzbetka1620 bola som v podobnej situacii, manzelovi som povedala, ze na dvoch stolickach sa sediet neda. Musi si vybrat. S tym, ze keby si vybral ich, uz by sme neboli spolu, pretoze kvoli nim vznikali hadky, nervozita. Takymto ludom nedohovoris. Pomoze len odstrihnut sa.
@alzbetka1620 to som sa aj ja napočúvali aj od mamy ale vôbec som na to ani nereagovala
Ale viem ako sa cítiš vie to nastvat
Prepáč, ak si nevieš otvoriť ústa, tak potom zostava už len technika ryba. Ide víkend, vypnúť mobil, zamknúť dvere. A hotovo
Ja som exteovert, ale ak by sa mi každý víkend niekto nakvartiroval do bytu, drblo by má.
Tvoj miz toto nevyrieši, jw to pajác, ktorý si v živote netrúfne poslať rodičov do prdele
Veľmi dlhý prispevok. Ale teda nehrozí aby mi niekto vytrhol naše dieťa. Keď plakali,tak som prisla ,,potrebuje mamu,, ... časté návštevy? Priklad-boli sme spolu v sobotu, nedeľu a zrazu ,,však zajtra hádam prídete nie?,, a ja ,,nie dakujeme, mame iné plány,, ... to kedy mate spoločný čas? Mužovi by sa páčilo keby mate takto chodiť za tvojimi (už asi len) surodencami? To vážne dávate aj časovo a aj teda ako vladzete?
Sadnúť s manželom, povedať mu,ze to už nedavas.
A sorry ale tieto neohlasene návštevy, stačí povedať,,nehnevajte sa mame iné plány,, a ísť si po svojom.
Jednu vec som sa naučila v živote-žiť život podľa seba a to ako chce manžel, nie ako chce niekto z rodiny či priateľov. A,že sa niekto urazí? Žiaľ ja nebudem hrať babku a skákať ako druhý určuje. Už máme vek na to aby sme žili podľa seba 😊 mali na to aj naši rodicia právo, mame na to my, budú mať na to právo aj naše deti. Neviem si predstaviť robiť našim deťom 🙈 však budú mať svoj život, potrebujú svoj priestor
@alzbetka1620 vzdy je lepsie zachovat dekorum ako si postvat svokrovcov. Vsetko sa da povedat viacerymi sposobmi. Ja mam nastastie skvelych svokrovcov, paradoxne tieto nevyziadane rady pocuvam niekedy od mami aj po 10tich rokoch, hoci mala jedno dieta a ja mam dve. Ked sa nezhodnem nazorovo so svokrou, bud to necham na muza, ktoremi vysvetlim, vo co go a preco, alebo jej slusnr podakujem za nazor a verim, ze jej to vtedy fungovalo a robi to s najlepsim svedomim, ale ja sa zariadim podla seba. Ona to vacsinou akceptuje, aj nesuhlasi. Mame to musim este 2x zopakovat, kym to pochopi, ze do istych veci si skratka nenecham pindat. Vacsinou ludia zostanu ticho, ked uznas, ze aj oni maju pravdu, ale veci nie su ciernobiele, maju viacero moznosti a Ty sa zariadis podla inej, lebo Tvoje dieta. A ked nie, tak Ty mas ciste svedomie, ze si to aspon skusila diplomaticky. Detto s navstevami. Dakujeme za pozvanie, inokedy urcite radi prideme, ale tuto nedelu mame vlastny program. A ked bude argumentovat, treba to len dookola vklude papagajovat. Ona to pochopi. Ked na Teba vyleti, treba jej slusne povedat, ze neocenujes jej agresivny ton, ked Ty sa jej snazis vysvetlit, ze s muzom ste sa dohodli na inych planoch. Mozno by som jej naopak vysla v ustrety s tymi telefonatmi. To co Ty vnimas ako kontrolu je mozno pre iba potrebu kontaktu. Skratka je to ina generacia a oni boli zvyknuty byt viac v kontakte s rodinami. A hlavne je to stale mama. Mozno keby ste jej castejsie zdvihli telefon a nechali ju chvilu vykecat, nemuseli by ste riesit otravne navstevy. Treba sa stretnut niekde na polceste s poziadavkami. Drzim palce
@alzbetka1620 v takýchto prípadoch by mal zauradovať manžel, su to jeho rodičia, netreba hneď niekoho uražať, ale slušne povedať.. dnes nie, chceme byť sami.. ak by to nepochopili vymyslat si stale nieco dookola by bolo podozrivé, potom už len tá úprimnosť, nie proste dnes vas tu nechceme a sme unavení z vasich navtev a stale keď nieco riesite co sa bas netýka... pred nedávnom tu bolo podobne, ako sa svokra dozadujr vnúčatá a pobytu s nim sama aj na noc, jednoducho treba povedat dieta je vase, vy rozhodujete ci dieta mozu vziat na vylet alebo niekam na dovolenku, oni o tom nerozhoduju a neskor si uz aj dieta povie ci chce travit cas s babkou a dedkom ..
@lily246 my sme s manželom čo sa týka výchovy za jedno a taktiež aj jemu prekážajú časté návštevy, len svojich rodičov akceptuje o niečo viac.. On ich viac krát už odmietol, že teraz nie, že inokedy a blaa blaa, dokonca nechcel ísť k nim ani na vianoce, lebo chcel aby sme mali vlastné, aby malá nemala toľko stresu, ale zas bolo mi ich ľúto, tak sme nakoniec šli.. Ale to som si povedala, že ju z ruky nedám, je štedrý večer a chcem si ju užiť patrične, nie len nakŕmiť, prebaliť, obliecť a to najkrajšie si zlízne niekto druhý..
@pribinak tak ja neviem, tiež to je také, posielať ich do prdele, skôr by som to nejakou slušnou cestou rada vyriešila, predsa len sú to jeho rodičia a nie sú zlí, len im pri narodení vnúčaťa evidentne preplo a nemajú hraníc.. Manžel im už aj povie, v nedeľu neprídeme, teraz nemôžete prísť Vy atď, len do je to už únavné sa takto dookola vyhovárať a keď sa nám podarí mať nejakú dlhšiu odmlku, tak už sú blbé poznámky na začiatku stretnutia aj na konci.. Aby sme to zmenili..
@alzbetka1620 Slušne nechápu, poslať do prdele ich tiež necháš, tak hľadaj niečo medzi tým
Veľa šťastia
Tu pomoze iba jedno, nastavit im hranice, ak ich nebudu akceptovat, zasiahnut by mal manzel. Ak ani to nepomoze, obmedzit kontakt.
Tak ako s mobilom pochopili, ze sa ti nedovolaju, nepochopia casom, ked ich budete slusne odmietat? Urcite ano... mne by to teda doslo. A co tak navrhnut, ze to vy budete urcovat terminy navstev podla vasej situacie.. Toto si tiez vsimam u starsich ludi, ze oni nepovazuju za normalne sa dohodnut na navsteve, ale urobia prepad, to im proste treba vysvetlovat, mne by to tiez vadilo.
@alzbetka1620 vy ste presne ako žena môjho brata. Keď ste s ním chodila tak vám nevadilo akí sú? Či išlo len o to rýchlo sa vydať a mat deti? Závidite manželovi že on ešte rodičov ma a vy nie? Keď sa vydáte do nejakej rodiny tak sa hádam treba trocha prispôsobiť. Či keď svokrovci umrú prví budete stat v rade na dedicske? Nechcete s nimi tráviť čas ale ich syna ste si zobrali. Zaujímavé…
@la_dolce_vita ach takto podobne to vníma aj MM, len ja do vtedy ošediviem, kým im to dôjde, alebo aj keď im to dôjde, tak to budú maximálne ignorovať, lebo vnučka.. Aj s tým telefónom to bolo na dlhé roky a aktuálne som im vysvetlila, že ja mám nonstop vypnuté zvonenia, lebo zákon schválnosti uspím drobca a dakto volá...
@alzbetka1620 urazia sa či povieš ty, alebo muž,sadnite s nimi obaja a treba povedať ,kde sú hranice, buď budú akceptovať a môžte sa stretávať,alebo nebudú akceptovať a nebudete sa stretávať .Teda mne keby niektoré takto narušil súkromie raz,už viac krát by nič nenarušil v mojej blízkosti,rodič nerodic,kamarát,nekamarat,decko,nedecko,viac by sme sa nestretli.A existuje krásne slovíčko NIE
@morgane1975 vždy mi určité veci vadili, vždy sme to riešili... Nie je to žiadna novinka, brali sme sa a mali dieťa po hoooodne dlhej dobe, čiže trefa vedľa..
Áno treba sa určite prispôsobiť, lenže za akú cenu, na úkor vlastného šťastia? Pre mňa je táto situácia obrovský problém a je to až tak zlé, že mi to neskutočne zamestnáva hlavu. + môj manžel toho má tiež dosť, v práci habadej roboty, s malou treba vypomahat a do toho my chceme tiež žiť, vypadnúť vonku na výlet, s kamarátmi, alebo len mať obyčajný pokoj doma..
A ku koncu sa ani nevyjadrujem..
Rady jedným uchom dnu druhým von, dobre, ja to robím takto. Návštevy bez oznámenia nepustím dovnútra. Už v pôrodnici to mal vyriešiť muž, nevidel aká si nespokojná? Že malá potrebuje pokoj? Dohodnite si s mužom ako často budú návštevy a to aj dodržujte aj keby vyplakavali do telefónu.
@morgane1975 wow ako si sa do nej pustila... mne skôr príde že s mužom nie sú schopní si veci vykomunikovať a zastať si samy seba a len to zametajú pod koberec.. chápem, že si frustrovaná zo svojej švagrinej ale predsa nemôžeš len tak niekoho obviňovať, že manželovi závidí rodičov.. a čo sa týka prispôsobovania, majú sa prispôsobovať sebe navzájom a nie nechať si skákať od svokrovcov po hlave a byť ticho...
Och, to mi pripomina v 90%mojich rodicov...pocnuc naletom do porodnice necele 3 hodiny po tazkom kliestovom dramatickom porode nasho prveho syna, bez ohladenia, v case 20:30, pokracujuc vacsinou dennymi nekonecnymi navstevami pocas sestonedelia. Manzel prichadzal z prace kolo 18 a tesil sa, ze si uzijeme v trojici nase dlho ocakavane vytuzene babatko, ale nasiel tam stale svoju svokru, ktora nie a nie odist az do zaverecnej, kym sme nesli maleho uspat a este mu k tomu do vsetkeho ohladne babatka chcela kecat. Taktiez chce mat vo vsetkom kontrolu a vsetko vediet - typu: sla som okolo, bolo pred vasou branou nejake auto, kto bol u vas? Spomenieme s odstupom casu, ze sme niekde boli (totapna somarina, napr. v ZOO) tak hned s vycitkou, ze hmmm, to som ani nevedela. A to, co pises, nema podla mna nic spolocne s tym, ze si introvert...my sme s manzelom extremni extrovertu, ale ten ich styl mavstev nam lezie von krkom, von usami. Keby bolo podla mojej mamy, sme spolu asi 3x tyzdenne aspon 3 hodiny, plus sa 2x este, ako tomu ona vravi, len zastavi, lebo ide okolo (a to jej zastavenie trva 1,5-2 hodiny)...atd.mohla by som pokracovat donekonecna. A tiez si planovala, ako ku nej budeme davat deti na prazdniny a bude ich kade tade brat (co samozrejme nie je nic nenormalne v pripade normalnych starych rodicov, nie ked je babka posadnuta chorobne vnukom). Ale viea co pomohlo nam? Sice sa vztahy s mojimi rodicmi velmi nastrbili (asi je to slabe slovo), ale museli sme vytycit jasne hranice. Ja som dost asertivna a servitku si pred usta nedavam aj ked bybsom mozno mala obcas, ale za to, ze si budem chranit svoje sukromie a svoju rodinu, mi to urcite stoji...najprv sme sa navstevam tak nejak stale pod zamienkou vyhli. Taktne naznacenie nepomohlo, viedlo k ofucaniu sa a urazeniu a citovemu vydieraniu zo strany mojej mamy. Potom sme mali xy rozhovorov, v ktorych sme.im vysvetlili, ze nase predstavy aa nezhoduju s icj a ze zial, je to masa rodina a nase deti, takze to bude podla nasich predstav. Vo vztahu je chlad, odmeranost, ale uz ma to ani netrapi. 2x v tyzdni navstevu berieme s muszom s nechutou ako povinnu jazdu, vacsinou raz tam ideme my (to vieme ovplyvnit, ako dlho tam budeme) a raz sa stacia oni...co uz, uz ma ro ale ani netrapi...uplne ta chapem, moja rada je, nerob nic, co sa ti prieci, len aby si vyhovela svokrovcom, ozvi sa alebo nech sa ozve muz, kedze su to jeho rodicia, chran si rodinu a sukromie, stoji ti to za to
@alzbetka1620 prepadovky vadia takmer každému. Ideálne je dohodnúť s mužom pravidlá navševovania a dodržiavať ich. No a samozrejme ich treba asertívne odkomunikovať aj svokrovcom.
My sme pred rokmi riešili to isté, keď sme mali malé deti. Môj muž každému vždy hovoril, že im dá korunu na telefón, aby láskavo zavolali vopred. Aj tak nevolali, keď nás nenašli doma, tak išli preč.
Každopádne treba si hájiť svoje.
@mimi3008 ach ďakujem pekne za skúsenosť, máme to veľmi podobné, len toho presne sa ja obávam, že sa stane, urazia sa na život a na smrť, keď im to povieme na rovinu.. Ja zatiaľ sa v kútiku duše modlím, nech už má aj niekto iný z rodiny dieťa, nech sa to už znormalizuje, ale to je daleká budúcnosť..
Tiež som človek čo si servítku pred ústa nedáva mimo nich, ale pri nich väčšinou len mlčím, keď sa ma niečo dotkne, potom som jak na ihlach, analizujem to v mysli a hnevám sa na seba, že som nereagovala, ono svokra je dosť veľký manipulátor a zo svokra sa stal drzáň, ktorý si myslí, že má patent na rozum.. Vždy vždy má nejaké "múdre" pripomienky... Jak naposledy sme boli sadnúť v reštike a už sme sa zberali domov, mala som ju na rukách, podopierala o nohy a chcela obliecť čiapku, tak som ju jednou rukou držala a druhou dávala čiapku, tak ku mne rýchlo utekal, lebo mi spadne a celú dobu ju držal, akokeby ja som mala dve ľavé ruky a doma mi ju pri obdobných situáciách drží svätý Peter. A manželovi to doma poviem a on o tom ani netuší, bo dačo robí iné, alebo kuká po vtáčkoch, ale tiež mi povie, že mi doma denne asi 10 krát spadne, keď treba mať takéto pripomienky. A možno to je blud a keby takých bludov nebolo stovky, ta jedným uchom dnu a druhým von, ale takto sa to len zbiera a zbiera a ja sa na seba potom doma hnevám, že sa za seba neviem postaviť, pritom som samostatná jednotka od 20 rokov.
Alebo iná situácia, boli sme na oslave u svokrovcov, ja som ráno rýchlo navarila, keďže sme plánovali dlhšie byť mimo domu a nejak nič nevychádzalo podľa predstáv, tak sa malej nepodarilo zaspať, nestíhali sme ani ovocnú presnidavku a obed si hovorím, že bude mať u nich, takže som jej všetko nachystala.
Prišli sme tam a ja viem, že keď mi ju pri dverách zoberú, tak mi ju už nevrátia, až keď bude plakať na celý svet a toto píšem preto, lebo MM mi doma vždy povie a načo im ju furt dáš, nedaj im ju a hotovo.. No lenže jak sa mám vyzliecť z bundy, vyzuť ešte zvládnem, ale s bundou už ťažko a do toho si umyť ruky. Podala by som ju manželovi, ale ten utekal na wc. Takže ju zobrala svokra, potom svokor a malá po čase už začala byť nervózna, predsa len nemala svoj ranný spánok, keďže akurát zaspala pri kojení a to už som ju musela budiť, aby sme prišli včas k svokrovcom. A už bol čas na dlhý obedný spánok a predtým ako by mi zaspala som jej chcela dať obedík, ktorý som pre ňu prichystala, ale svokor mi ju ani za svet nechcel dať, pritom ona už chcela ísť od neho preč. Hovorím mu je unavená, nič sme pomaly nespali, máme vynechané jedno jedlo, chcem jej dať papať. Nie nie, ešte výdrží a otočil sa chrbtom, začal ju zabávať rôznymi predmetmi, tak sa na chvíľu ešte ukludnila, lenže po čase ten istý scenár, to už som sa postavila, natiahla ruky, že si ju zoberiem, zas vysvetlila situáciu, tak svokor ušiel do kuchyne. 😂Tak ja už fakt neviem, čo mám povedať/urobiť, lebo slušne to evidentne nejde, má ma na saláme a MM to nevnímal, ten bol zahľadený do jedenia a konverzácie s ostatnou rodinou a ja som tam sedela jak na ihlách kedy dám malú do poriadku. Potom, keď dojedol, hovorí že ideme nakŕmiť malú, zobral ju svokrovi a spoločne sme jej dali papať, potom som ju ešte nakojila na rukách a tam mi aj rovno odkvecla a zaspala s otvorenými očami, taká bola hotová. Prvý krát v živote sa stalo niečo také, žeby tak zaspala. Keď ju, ale MM bral od neho, tak si vzdychol a odišiel, potom sa vrátil a kontroloval, či vážne papá 😀
Som proste posera vo vzťahu k nim, môj oco by mi dal, keby žil, že sa mám vzchopiť. Zatiaľ na to, ale nemám. Ale pohár sa naplňuje!
@alzbetka1620 na návštevách každý problém konzultuj s mužom, ak ti vychmatnú dieťa z rúk a nerešpektujú jej únavu, oslov muža, nenechaj ho papenkať obedík, ale mu povedz, že malá chce jesť, nech ti ju donesie on, lebo ti ju nechcú odovzdať. Keď bude unavená, oslov muža, je unavená, môžeš vybaviť u mamy/otca, aby jej dovolili chvíľu si odpočinúť?
Mne je normálne toho dieťaťa ľúto ako popisuješ, že ju vláčia, natriasajú, nerešpektujú hlad ani únavu. Ja by som toto nedovolila aby sa k môjmu decku správali ako k plyšákovi. Keď bude mať malá viac rokov, môžu jej knižky čítať, môžu sa s ňou hrať aj hádzať si loptu. Nechápem prečo každý musí malé deti takto nerešpektujúco nadrapovať, ja by som to zakázala.
@0silvia0 skúsim to aplikovať do života, je to dobrý nápad, tiež mi vravel, že som mu mala povedať, len také je to zvláštne no, ale asi to ináč nepôjde, keď mňa ignorujú..
A hej myslia si, že bábätko je hračka, popodávať z rúčky do rúčky, veď ono nič nepovie.
@0silvia0 och ako ja tento postoj k bábätkám neznášam... Za to že sa nedokažu brániť sa s nimi niekedy narába ako s hračkami s niečim bez pocitov a potrieb
@alzbetka1620 ved je to normalne, ze ked porodis, tak pridu navstevy do nemocnice, ci by si bola spokojnejsia, keby sa vykaslali a vobec by si ich ty a dieta nezaujimala a je normalne, ze stari rodicia chcu byt s vnuckou, podla mna prehanas aj ty, snaz sa ich trochu pochopit.
To ani kvôli dieťaťu si nebola schopná otvoriť ústa? Nechala si, aby tvoju dcéru deptali, strašili, aby pri nich plakala? Toto celé si mala stopnúť už dávno a žiadne návštevy v nemocnici a žiadne doma počas šestonedelia.. predstav si, veľa žien má svokrovcov ako tí tvoji, ale ony si nenechajú ničiť život. Určujú pravidlá 🤦♀️. Si dospelá svojprávna žena a uviazla si vo vzťahu a v rodine, kde sa necítiš dobre. Ale to je len o tebe. Tvoj muž by mal s nimi o tom komunikovať, ale jemu to takto vyhovuje a bla bla. Kašle na to, že tebe nie, nezastane sa ťa.. len veľmi dúfam, že aspoň dieťa im ozaj nedáš i keď takáto poddajná povaha, aká podľa textu si, tak nakoniec budú ovládať celý váš život. Keď ťa nič nenakoplo keď bola dcéra malá a ony sa k nej takto chovali, tak už neviem čo by ťa mohlo. Chúďa dieťa 😔
@alzbetka1620 strašne dlhé 😀 uf, jediná rada, otvorte si ústa, nech sa urazia, budete mať pokoj, zase sa odrazia, zase otvoriť ústa, a tak dookola. Iní nebudú, určite majú aspoň okolo 60, už ich neprerobíš v tom veku.