Problém v domácnosti kvôli neposlušnej dcérke
Ahojte.Chcem sa podeliť a poprosiť o radu.Pred rokom a pól som sa prestahovala z deťmi žiť do anglicka za novým priateľom z ktorým si rozumiem veľmi ja aj moje dve 11a 8 ročne deti . Moja mladšia dcéra má teraz 5. Nemala som snou problémy bola síce maznava a všetko chcela vlastniť len ona....predtým som žila z mamou a ta ju maznala. Keď som začala žiť sama z priateľom konečne som mohla zobrať výchovu do vlastných rúk ale neviem kde nastala chýba.mala mala pri príchode do anglicka 4a teraz má 6 skoro . Priateľ ju zbožňoval nič jej nechýbalo ani rozdiely medzi deťmi nerobí ale ona je veľmi neposlušna vzdorovitá .keď ju chcem potrestať začne mi vyvádzať ako by mala 2roky nemôžem ju behať samu lebo je schopná sa udierat hádzať vecami rozbíjať nemôžem snou chodiť k priatelovej rodine pretože aj tam robí problémy napomíname ju nato ako sa má správať 500 krát za deň a ona dookola robí tie iste veci a chyby v skratke všetko musí byt podľa nej . Bojím sa snou ísť k lekárovi tu v zahraničí ale mám pocit že má neajaku poruchu . Neviem si už rady a kazí nám to vzťah bojím sa že prídem aj o priateľa lebo ani on snou už nevládze . Neviete mi niektorá poradiť neajaky spôsob ako by som mala postupovať či zájsť k tomu doktorovi snou ? Ja už naozaj neviem . Premýšľala som či mi nerobí aj zle naschval ale ona priateľa zbožňuje aj ostatne deti tak ja už neviem ďakujem za radu 🙂
sama pises ze je rozmaznana, takze vychova... treba si dat pravidla. je to dieta, podstupila velku zmenu, krajina, prostredie, kolektiv, kultura, rec, novy vztah, odlucenie od rodiny.... vsetko to na nu vplyva sama sa spytaj kolkokrat ste sa o tom rozpravali ako sa citi co preziva a co by chcela ona naozaj, nie co chces ty... aj ona musi mat pocit ze sa nieco deje pre nu a podla nej - nie len drobnosti ale nieco ozaj velke co jej da zmysel a stabilitu. dajte si pravidla a na tych na 110% trvajte a za ziadnych okolnosti nepolavit. nesmie chodit sama von, nesmie toto a toto, bude robit toto a toto a ked to splni tka moze toto a toto proste skuste sa riadit ked spravis toto mozes tamto, alebo jej daj na vyber z veci ktore chces aby spravila ty nie ona. mozes si vybrat co si rano oblecies bud cervene alebo modre tricko (ale take ake chces ty nie kratky rukav v zime 🙂 ) proste tak aby si bola spokojna ty aj ona treba sa naucit predcchadzat neposlusnosti a hlavne vzdoru. kedze si vas zacina omotavat okolo prstu, skusa pokial povolite a kde su vase hranice kedze tie jej ste jej nestanovili dostatocne jasne a pevne 🙂 drzim palceky nech sa vam to poradi a ano kludne tam moze byt aj nejaka porucha pozornosti ale nic tym nevyriesis ak pojdes k dr len vam ju moze potvrdit dat na papier ale co dalej? stale to ostane len a len na vas rodicoch aby ste zmenili pristup vo vychove voci dietatu byt doraznejsi, jasnejsi a mat urcite pravidla aby sa dieta vedelo orientovat v tom svojom malom chaoste ktore asi preziva okolo seba a hlavne nezabudaj z laskou vsetko s laskou chvalit chvalit chvalit lebo len tak dieta bude citit ze ho mate radit aj ked stvara neplechu 🙂
Chýba jej láska a porozumenie.
Btw, to neznamená dať jej všetko a dovoliť jej všetko, čo chce. Nastaviť pevné hranice sa musí.
Btw, v tomto období chýba aj otec...
Btw, asi si nezvykla...
@anika0710
Ja si tiez myslim ze zmena krajiny, vsetkeho je to co ju nezmenilo....ale je akoby viac rozmaznanejsia...je to akoby ste na nu kladli vacsie a vacsie veci adaptovat sa uplne na neznamy system aj ked postupne. To sa len domnievam,ze ako to dieta moze vnimat.......aj ked ma iba 6...je to ine aj po tych 2 rokoch....
Drzim palce k trpezlivosti
nechýba jej babka? miesto maznavej babky je tu prísny ujo (tvoj priateľ)... 5r asi neocení, že sa snaží-snažíš-snažíte. dcéra nie je stred vesmíru, musí si zvyknúť.
a ja by som ešte doplnila, že okrem chválenia dcéry nezabudni pochváliť aj priateľa ako to zvláda a že si to ceníš 🙂
Nechcem si ani predstaviť čo s takým malým drobcom urobí zmena prostredia, strata ľudí ktorých lubi a krajina kde nerozumie ani slovo.
@pieksamaki máte pravdu ale ja sa naozaj snažím aj si ju zastávam pred deťmi alebo priateľom keď už ju chce trestať ale potom sa hádame my a atmosféra v rodine je napätá
@anika0710 no ja neviem, ten opis jej správania je príliš všeobecný na to aby sa dalo povedať ci je hyperaktivna, rozmaznana alebo len zložitejšia povaha ktorej nerozumiete.
Byt tebou to naozaj nechám na vyšetrenie odborníkom nech posúdi co sa u vas deje, lebo z toho co opisujes sa to nedá posúdiť.
Napominate ju ako sa ma správať 500 krát za deň? Za co konkrétne ju napominate? Je neposedna, roztrzita alebo co také zlé robí že je nutné ju sledovať a nonstop upozornovat, dokonca je to také zlé že sa nedá ísť ani k nikomu na návštevu. Ono to večne napominanie a sekirovanie je zrejmé neúčinné keď to stále opakuje. Ci to robí naschvál alebo je to preto ze inak to ona sama nevie?
Tiež nejaké rozhadzovanie veci v nervoch, do určitej miery je to myslím normálne, moja to robievala asi do 8 mich, potom sa už naučila sama od seba hnev spracovať. Mne toto ale nikdy nevadilo ze si v jedoch demoluje izbu, musela si ju potom vždy upratať a časom zistila ze jej to nestojí za to.
@lujza123 tiež si myslím vedela by som ju spracovať inak ale priateľ ju vždy potrestá potom sa tu kričí a ona to rieši krikom plačom a niekedy sa sama bije ja už nevladzem som jej matka tak je jasne že aj keď sa hnevam a nevladzem snažím sa to riešiť kľudne ale ani to nanu neplatí preto že hneď využije :(
V skartke ju nemôžem potrestať nijako ani len tv zakazat lebo to hneď rieši mrncanim plačom ako by ju niekto bil a potom donas ide len hnev lebo na upokojujuce slova nereaguje
@anika0710 Ako sa sprava v skole? V UK by uz mala byt v Year 1. Ak ste uz 1,5 roky v UK a bola hned od zacatku v školském zaraženi, tak jazyk by uz nemal byt problemet ako aj adaptacia na nove prostredie. Ja mam tiez 5 rocnu a ano je drzejsia a vystrkuje rozky viac ako pred rokom. Uz ma svoju hlavu ale hranice su nastavene. U nas sa to spravanie zhorsilo hlavne, ked zavreli skoly. A uz sa neznormalizovalo. Ale to je aj vekom. Treba si sadnut a urcite veci vysvetlit a byt dorazna. Takmer 6 rocne zdrave dieta by malo urcite veci uz chapat.
@anika0710 "ale priateľ ju vždy potrestá... A potom sa tu kričí".... A od nej chceš teda čo? Keď vy dvaja robíte to isté. To dieťa sa len krikom a plačom bráni. Inak to totižto nedokáže. Nečítala som co baby píšu, ale už tomu rozumiem. Ty si si našla priateľa, je ti dobre, a deti si kvôli nemu a svojej predstave krásneho života s nim v anglicku, vytrhla z DOMOVA! a teraz čakáš čo? Malá to nezvládla, ale ty jej máš byť nápomocná a nie dovoliť aby akýsi cudzí chlap kričal na TVOJE deti. Neexistuje. Otvor oči, kým ti z dcérky neostane psychická troska, lebo to budeš veľmi veľmi ľutovať.
@anika0710 je úplne iné deti učiť jednu hodinu a iné s nimy žiť. Obzvlášť v pozícii "nevlastneho" rodica, tam sa vynárajú úplne iné problémy ako na hodine v škole. Celkom kľudne tam môže byť aj to ze si proste oni dvaja povahovo nesadli. Kým ty si ako mama schopná ľúbiť dieťa aj keď mu vôbec nerozumieš, cudzí človek toto nedokáže. Nieje to nikoho chyba, to je proste fakt, su proste povahy ktoré spolu nevychádzajú.
Ako tu bolo spomenuté, on je zatiaľ pre deti cudzí, nieste ani zosobaseny, ani nemáte ďalšie deti ktorým by bol otcom, ani si ich neosvojil. Decka trest od teba vnútorne rešpektujú oveľa viac než od neho.
K tvojej dcére, je zrejme vybusna, emotivna a neposedna. Zrejme úplne iná povaha ako si ty a tvoje ďalšie deti. Navyše ako väčšina najmladších deti v rodine si túži ukradnúť trochu pozornosti. Nikdy totižto nemala mamu iba pre seba ako to najstarsie, starší súrodenci sa s ňou buďto nehrajú alebo ju provokujú ci nahovaraju na blbosti. Práve vresk býva pre takéto dieťa častokrat jedina obrana voči surodencom a jediný spôsob ako na seba upozorniť.
Je to len dieťa, nevie ako ma spracovať svoje emócie. Keď cíti hnev ide vybuchnúť a nevie ako sa ma ventilovat. Plakať ani kričať nemôže, zurit nemoze, ani ničím hodiť tak to potom otáča na seba a ubližuje si. Na toto pozor, zo sebapoškodzovania sa môže stať celkom slušná závislosť a spôsob riešenia všetkých problémov. Naozaj ju radšej teraz nechajte sa dosýtosti vyrevat v izbe ako potom v puberte riesit od žiletky dorezane ruky.
Prečo vám vlastne toľko vadí plač? Co je na tom zle ze sa rozplače? Jedna vec je hnevať sa na dieťa keď robí niečo zlé zámerne, ale hnevať sa na dieťa koli jeho povahe je blbosť.
Byt tebou naozaj skúsim detskeho psychológa, prejsť si s ním všetky situácie kde vzniká u vás problém.
este jedna vec, neviem presne ako bol cely pribeh tvojej najmladsej dcery, ale ak ju vychovavala babka, to znamena, ze ty si tam nebola. Ako 4 rocnu si ju zobrala k sebe , do inej krajiny, k ludom, ktorych nepozna. Zobrala si jej jedineho cloveka, na ktoreho bola naviazana. Na babku. Deti si do troch rokoch vytvaraju vztah k jednemu cloveku .
Zobrala si ju do krajiny, kde nikoho nepozna a este aj nerozumie. A zrazu reaguje prirodzene- hneva sa. Jej sa niekto pytal, ci chce ist ?...
Ak si pri jej prvych rokoch nebola, tak si odmiela, ze ona musela prechadzat odmietnutim. Nemohla byt pri tebe, ale pri babke. Ju si odlozila , odmietla.
Zrazu si sa spamatala, ze si mama.
Taketo hlboke zranenie sa dlho lieci. Poznam ludi, co prezili cast detsva u starych rodicov a stale ich to boli, ze ich rodicia odlozili.
Nediv sa jej, skus si k nej najst cestu, nereaguj na jej spravanie - ona bojuje proti tomu, ze si jej zobrala to co mala rada, kamaratov, babku. Skus sa jej spytat ako sa citi v novej rodine, ako sa ma ....hlavne ju musis presvedcit, ze ti na nej naozaj zalezi. Lebo zatial to velmi nevidno. Rieisis viac vztah k priatelovi ako vztah k nej ......hladaj cestu k jej srdcu a hladaj odpustenie. Ona ti musi odpustit, ze si ju nechala, odmietla.....
Ona proste odmieta inych...a este vela veci by sa tam dalo najst, ale hlavne treba zacat rozmyslat ako sa citi to male 6 rocne dievcatko.
Prvé čo mi napadlo je, že ma riadny blok, keď ho takto odmieta. Prečo, musíš vedieť ty. Niečo sa stalo, niečo zlé, čo nevie spracovať a povedať vzhľadom na vek. Venuješ jej dostatok času? Aktívne strávený čas iba vy dve? Dlhé rozhovory? Ozajstný záujem o jej pocity? Ako zvládla sťahovanie? Kde je biologicky otec? Chyba jej babka? Ako sa k nej správa jeho rodina? A naozaj tvoj priateľ prijal obe tvoje deti za svoje, tak ako píšeš? Deti to cítia intenzívnejšie než my dospelí. Možno netreba hneď hľadať psychológa. Tu je vypísaných pár vecí kde možno vznikol problém ktorý treba riešiť ale s LÁSKOU. Držím vám prsty 🙂