Problém vo vzťahu

Ahojte,
Spoznala som sa s chlapom ktorý je odomma starší o 10 rokov. Rodičom sa to nepáči a hneď mi nato povedali svoj názor. Okrem toho sú tam aj ďalšie veci, ako sú jeho pozicky (v bankách a nebankovkach). To sa rodičom tiež nepáči. Inak je to super chlap starostlivý, milujúci, pracovitý. Zo začiatku šlo len o nevinne stretávanie, kino, večera. No po pár týždňoch sme si povedali, že to môžme spolu skúsiť, rozumeli sme si a bolo to všetko fajn. Hneď ako nato prišli rodičia, samozrejme vyjadrili názor, že sa im nepáči, že mám takého priateľa a nechcú aby sme chodili k nám. Svojich rodičov poznám a viem, že je to len také chvíľkové a časom by ich to prešlo. Avšak nechcela som mať pred priateľom tajnosti, tak som mu priamo povedala, že moji rodičia nie sú spokojní, že spolu chodíme. Zakazovať mi ho nemôžu mam 25 rokov, ale bývam stále s nimi. No a tu prichádza problém. Hneď ako som to priateľovi povedala, tak sa zmenil o 180 stupňov. Hneď v ten večer sa začal správať inak. A nasledujuce dní boli taktiež iné, už nebol ten snažívy, milujúci partner. Skôr som mala pocit, že ma začal brať ako kamarátku. Opýtala som sa ho čo sa deje, hneď zo seba vyhukol že takýto vzťah mat nechce, ak bude medzi nami stať moja rodina, že si to cele predstavoval inak a nechce v takom vzťahu ďalej pokračovať, proste to chcel ukončiť, len tak. Žiadal odomna čas, že to celé potrebuje vstrebať, vysporiadať sa s tým. Ale podotýkam rodičia len vyslovili svoj nesúhlas s naším vzťahom. Nijako sa nesnažili nás rozdeliť, ak po mňa prišiel normálne sa sním pozdravili, akurát nechceli aby prišiel k nám, ale to tiež je len dočasné a ak by videli, že nám je spolu dobre zmenili by svoj názor, svojich rodičov poznám. Ale späť k "priateľovi". Veľmi ma to z jeho strany sklamalo. To, že takto ľahko je ochotný vzdať sa mňa, našej začínajúcej lásky, len preto ze niekto vyjadril nesúhlas. Som z Toho veľmi sklamaná a hrozne smutná, od problémov sa neuteka a niekedy treba bojovať zato co človek chce. Žiaľ ja som mu asi za ten boj nestala. Keby so mnou jeho rodičia neboli spokojní, tak by som sa snažila ich presvedčiť o tom, že som dobrá žena. A určite by som sa nevzdala partnera, len kvôli jeho rodičom, ved predsa nebudem žiť s nimi ale s partnerom. A aj keď si vzal čas na rozmyslenie, moje sklamanie je také veľké, že rozmýšľam, že ak sa ozve ci mu mam vôbec dvihnut, odpísať. To ako sa ma ľahko vzdal ma zranilo. Ja to nevnímam, ako veľkú prekážku a veľký problém. Ja som sa na tej situácii, len pousmiala, ale to rieši, až veľmi radikálne. Alebo je jeho rozhorčenie opodstatnené? A len ja to beriem tak jednoducho? Neviem, ako mam tuto situáciu riešiť.