Problémy a zmeny správania dospelej dcéry
Vedel by mi niekto poradiť poradiť ohľadom dávno dospelej dcéry?
Pubertu sme prešli celkom ešte miernu.
Aspoň čo počúvam od kamaratok,kolegýň aj okolia.
Od malička bola skôr introvert.
Mala kamarátku jednu max dve.
Nikdy vyhľadávala veľké partie, ale v kolektíve v škole obľúbená.
Mimo domu sme nemali s nou nikdy problémy vážnejšie.
Doma áno. Vždy robila rada naschvál súrodencom, absolútne neposlúchla a neznášala ak sa jej čo i lrn dotkol niekto veci.
Vždy muselo byť všetko rovno (ako Monk) a na svojom mieste.
cl nechcela pomáhať, zavrieť sa do izby a mať svoj pokoj.
Inak veselé, zlaté dievča, všade kde som počúvala chvály.
Naozaj šikovná, sportovala .
Aj strednú zvládla dobre .Dokonca dva krat ocenená za nulové vymeškanie hodín.
Ale! Zlom prišiel neskôr neviem dodnes úplne prečo..
Viem ako matka som zlyhala.
Ale neviem kde som urobila chybu, ale urobila!
Veľa sme sa jej venovali bola najstaršia. Áno vždy som za radšej urobila ako sa hádať stále.
Nemala rešpekt k nikomu čo sa týka zakladnych vecí.
Veľa sme sa hada6ki aj kvôli tomu s mužom.
Puberta prišla neskôr.
Vždy sa vedela pekne obliekať, starala sa o seba ukážkovo .
Proste pekné dievča.
Počas školy si už zarábala na seba.
Neskôr si až našla chlapca ,šikovný, fešák pracovitý.
A po rokoch sa zmenila.
@lenusiatko ono na jednej strane diagnostika je fajn, no načo? Vyliečiť a dokonca ani liečiť sa to nedá, takže za mňa absolútne zbytočné
@tulipanik12 pokiaľ nie ste psychológ alebo psychiater ,prosím, zadržte sa takýchto " odporúčaní"
@tulipanik12 pokiaľ nie ste psychológ alebo psychiater ,prosím, zadržte sa takýchto " odporúčaní"
@barborab1411 1, neviem akých
2, 100% som to nehovorila tebe 🙃
@barborab1411 1, neviem akých
2, 100% som to nehovorila tebe 🙃
@tulipanik12 🤦
@jarka1980 Nato je strašná povaha to by nešla. Skôr.by sa na mňa nahnevala a prerušila radšej kontakt možno.
A viem podľa seba ako som neznášala ,keď sa mi mama miešala do života a pritom až neskôr som pochopila, že mala pravdu a robím to bohužiaľ tiež. To nie sú tie pubertálne nerozvážnosti (tými musí prejsť každý sám)
toto sú veci, ktore možno rokmi budú len horšie. Neviem.
Naozaj nemám potrebu nikomu rozkazovať, žijú si svoj život, ale každej mame by to nedalo a trápilo by ju keď vidí svoje dieťa takto upadať.
Veľmi mi záleží aby bola spokojná a šťastná. A aby im vzťah vydržal,lebo takého chlapca už nenájde.
@anonym_autor ja nerozumiem stále ,že v čom konkrétne je to upadanie a ako vieš ,že ubližuje tým sebe aj priateľovi.Rozpravala si sa s ním ?Alebo si to len domýšľas?Môže mať predstavy o živote úplne iné ako ty,vrátane vzhľadu a možno len tvoja mierka upadania je niekde inde. Mrzí ma že nie ste schopné porozprávať sa aj o citlivých a osobbnych témach,to nepôjde len tak...na Tom treba dlho pracovať a nieje to vždy príjemné (vlastná skúsenosť,dcéra s ťažkou panickou poruchou si sklonmi k depresii),prešli sme si svoje a na tie otvorené rozhovory musia byť pripravené obe strany....