Problémy s mamou
Ahojte. Chcela by som Vas poprosit o nazor, ako by ste riesili problem s mamou. Mame dlhodobo komplikovany vztah, ktory aj pri najmensom probleme, alebo konflikte vyusti do vojny. Uz neviem ako sa mam pred nou spravat, co mozem povedat, urobit, aby som ju nenastartovala a nespustila u nej vybuch emocii, vytahovani minulosti a napadanim ma vycitkami. Odjakziva je ku mne dost kriticka a ked jej to poviem, odmieta to priznat. Chcela by som s nou mat vztah otvoreny s respektom voci nej a ona voci mne. Nevie sa inak branit, len vytahovanim minulosti. Brat je super, ja som vzdy ta, co sa k nej nevie spravat. Brat ma u nej vzdy dvere otvorene, je k nemu ustretova, mila, on moze otvorene jej povedat, ak ma s nou nejaky problem. Od neho strpi cokolvek, na mna sa neustale uraza, place, dotkne sa ma vzdy na slabych miestach. Napr. ked mi v zime vzala deti von, o pol roka teraz mi to vytiahla pri nezhode, ze ju bolel chrbat a zobrala ich...vsetko akoby schovava ako eso v rukave, aby to mohla potom vytasit ako mec, aby to mohla pouzit na svoju obranu. Vinu si neprizna nikdy, len ja musim stale prist a ospravedlnit sa. Aj potom co mi povytykala mimo ineho, aj to, ze som jej nikdy nepomohla (co naozaj nie je pravda), si prisla po malu ze s nou ide von (s detmi mi chodi von velmi malokedy, napriek tomu, ze byvame spolu v dome, ale oddelene) a bolelo ju koleno, tak som jej povedala ze nech ju radsej neberie ked ju boli koleno, akoby mi potom mala vycitat, ze ju zobrala v bolestiach. Zobrala ju a ked sa vratili z vonku tak mi povedala, ze nikdy mi nebude vycitat ze zobrala deti. Tak som sa na nu usmiala a taktne jej povedala, ze dufam, ze si to obe zapamatame. Na to sa urazila a uz vyse tyzdna sa s nami nerozprava. Deti len pozdravi, inak nic. Mame ist o mesiac spolu na dovolenku, tak jej dnes moj syn volal, ze ci ideme a ona mu povedala, ze kvoli detom ano. Velmi ma to zamrzelo, ze to takto cele ponala, pritom ja sa naozaj necitim vinna. Nic zle som hadam nepovedala. Naozaj je s nou velmi zla komunikacia, sprava sa ku mne nadradene, stale mi vytyka aka som, tazko znasa odo mna cokolvek vratane ospravedlnenia. Nikdy ma neobjime, nepobozka, za to ja ju viackrat, snazim sa. Velmi ma to mrzi a neviem ako dalej.
@sissy27 isty cas komunikujeme dobre, normalne ale vzdy ked pride najmensi konflikt, alebo jej nesuhlas, tak to prepukne a vytahuje veci. Aj pol roka, tristvrte roka je klud. A prave v tom kludovom obdobi sme zajednali dovolenku, syna nedali do tabora, do ktoreho sme ho chceli dat, ale nakoniec sme vymysleli, ze pojdeme radsej vsetci na dovolenku. To som este nevedela co bude. Uprimne, naozaj sa mi tam nechce. Na dovolenke bolo vzdy vsetko v norme, nejdeme prvy krat. Len dufam, ze dovtedy sa to nejak doriesi, ale naozaj nemam chut sa ist zase ospravedlnit, ked ma ani neprijme, lebo je urazena alebo to dopadne tak, ze zase budem ja ta zla. Ja mam pocit, ze neustale musim mat pre nieco vycitky, zoziera ma takyto vztah.
@sissy27 a moja mama so svojou tiez nemala dobry vztah. Mama odisla z domu este v 16. r., nerozpravali sa velmi vela rokov. Az potom, ked sme my s bratom boli vacsi, sme tam trocha zacali chodievat a potom ked babka zomrela, tak sme tam chodili trochu castejsie. Mam pocit, ze si to prenasa dalej. Nema ten vzor spravania od mamy a mne je to uprimne luto a fakt sa snazim aby to bolo ok medzi nami, ale nejde to. S muzom vlastnime dom, kde byvaju moji rodicia s nami, cize odstrihnut sa nie uplne da, to by sme s muzom museli odist a to nechceme. Cize naozaj neviem ako dalej.
Toto poznam, žiaľ, veľmi dobre. Preto sa snažím od nej alebo rodičov nič nežiadať, aj ked oco je relatívne ok. Bývam s priateľom a radšej ako domov by som išla na ubytovňu. Niet cesty pri takomto človeku, len eliminovať kontakt pre pokoj. Ale trápi to a zoziera človeka, hlavne, keď sa človek vždy snažil vyhovieť a nebyť na príťaž. (môj krstný, mamin brat, vraví, že to bola tá chyba, že nemala so mnou žiadne starosti a keď som ako dospelá začala žiť viac podľa seba tak to nevedela zniesť... Určite je na tom kus pravdy). Pevné nervy prajem.
@leeenka26 ty chceš mať s mamou pekný kamarátsky vzťah, ale ona toho žiaľ so svojou povahou nie je schopná. Nechápem, keď je to medzi vami také, aké je, prečo s ňou bývaš, aj keď oddelene a prečo ťa napadlo také niečo, že ísť s ňou na dovolenku. Keby si bývala 10 km od nej, prídeš raz za dva týždne na návštevu, podebatuješ, vypiješ kávu a ideš preč. Keby začala útočiť, tak sa zdvihneš a odchádzaš hneď. Takto je to ťažké. Ale ak začne svoje, môžeš odísť z miestnosti so slovami - toto nemusím počúvať, Urazí sa? Nerozpráva sa? Tým lepšie, nevšímaj si ju, hlavne sa jej nevnucuj. Tú dovolenku už tento rok prežiješ a ďalšiu s ňou plánovať nebudeš, kontakty obmedz na nevyhnutné minimum a napísala by som jej list. List o tom, ako si vždy túžila mať mamu, ktorá ťa objíme, pobozká, pochopí, ktorá ťa vypočuje a nepokarhá, aj keď s tebou nesúhlasí. Že ti je ľúto, že takú mamu nemáš, ale napriek tomu jej veľmi ďakuješ, že ťa naučila, akou mamou nemáš byť. A prečítaj si niečo o asertivite, pomôže ti to.
@michkat tak so mnou starosti mala, ako 6 rocna som sa zdrzala u kamaratky a musela ma s bratom hladat, aj toto mi teraz 30 rokov dozadu vytkla. Vsetko co jej poviem, obrati proti mne. Pekne slovo som od nej nepocula hadam ani nepamatam. Nepaci sa jej moja vychova, pocuva mi pod oknami po veceroch, ako a o com sa doma rozpravame, nepaci sa jej nic co urobim, je to des. Ked je dobre, tak je dobre, ale ked to obdobie na nu pride (samozrejme vdaka mne) tak je zle a zle a este horsie, doslova ju to cele prevalcuje a nemyslim si, ze som iba ja ta, co je pricinou, ale akoby cely jej zivot lutovala aky ho ma a cezo mna si to riesi. Ja uz tiez neziadam nic. Doslova som tlacila casto, aby mi varovala deti, alebo ich zobrala na vylet, ale povedala mi raz ze deti maju aj druhu babku, tak som si to tak poriesila a cuduj sa svete, ani to sa jej nepaci a povedala mi, ze ,,teraz ti je druha babka dobra". Fakt ma mrzi len to, ze sa to zmenit neda a zivot je prilis kratky na to, aby si ho ludia takto kafrali. Zial ona to tak asi nevidi. Zmenit ju nezmenim. Ale dufala som, ze mi tu niekto napise, ze som na vine aj ja a ze ako to riesit. Fakt stale mam vycitky aj ked sa akokolvek zamyslim, neviem co som urobila.
@elizabet173 toto keby som jej napisala, tak by som spustila obrovsku lavu a myslim ze to by sa nedalo uz tu byt ani minutu, rozmyslala som ze jej napisem, ale teda toto asi nie. Myslim, ze by to bolo moc. Ale dakujem za radu, listom to mozno poriesim.
@leeenka26 ja mám z teba pocit, že ty trpíš tým, aká je a za každú cenu sa snažíš byť dobrou a zapáčiť sa jej, túžiš po ocenení a pochvale. To chápem, je to prirodzené, ale od nej to žiaľ čakáš márne, čím skôr sa s tým zmieriš, tým lepšie pre teba. Ak je dom jej, neostáva ti nič iné, len to brať tak, ako to je alebo sa odsťahovať. Aj keby som mala byť na wifonkách, tak by som s ňou nebývala a ísť s ňou na dovolenku by ma v živote nenapadlo.
@elizabet173 moj manzel. Ja mam otca velmi rada aj mamu a chcela som, aj oni tu byvat u nas. Ale mama mi vykrikuje ako sme sa zmenili ked sme to kupili, ze jej davame najavo, kto je tu doma (fantazmagoria) samozrejme inak je fajn, ale napr minule som jej povedala co ma trapi, tykalo sa jej to a toto mi zacala vytykat. Cize ja neviem ked je mila co je to falos? KEd ma o nas takuto mienku. Muz jej strasne pomohol v zivote, aj ja a nemalo, aj hasit financne problemy, aj ked mali byt neobyvatelny, prestahovali sme ich v dome do ineho, na moj podnet! povedala som ze moja mama v takych podmienkach zit nebude, aj ked mi to ubralo z rozpoctu a nelutovala som toho a ona mi teraz vytkne ze som jej v zovote nepomohla....velmi ma to zranilo
@elizabet173 nie, ak by to tak bolo, nie som tu. Ja viem, mas pravdu, asi to tak fakt je. Cely zivot som sutazila s bratom, aby aj ja som bola ta milovana a uzasna. Ja som bola hlavne tercom kritiky...
@elizabet173 ved to, ze ta dovolenka bola v dobrej atmosfere planovana. Ja som vzdy vsetko hodila za hlavu a ze sa udobrime a bude dobre. Aj dlho dobre bolo...
@leeenka26 to poznam, su to take cykly a toho cloveka nespoznavas... Nie, nie je chyba v tebe ani vo mne.... Nebudeme predsa zit ako chcu ini a aby ony len boli len spokojne... Nie je to normalne... Svoju zlost a frustraciu si vybijaju na nas, dlho mi trvalo to pochopit, ale nastastie....
@michkat ja som kvoli tomu tiez ubita a trpim nechutou cokolvek robit, prevalcovalo ma to. Keby som aspon bola voci tomu vacsia salamistka. Ale su noci, ked mam problem aj zaspat. Cim viac si uvedomujem, ze ju nezmenim, tym to je horsie. Ale uz sa snazim to brat ako fakt. V urcite obdobia, ked sme sa nerozpravali, som sa po case zacala citit volnejsia. Len keby tie vycitky neboli, co kedy a preco som ako povedala, ze sa jej dotklo. Sama mi to stale podsuva, ze robim vsetko zle a mam sa za vsetko kajat a rozmyslat co som kedy urobila. Tie vycitky su nicive. Snad odidu.
@leeenka26 myslela som si, že to tak bude, že robíš možné aj nemožné preto, aby si bola pre ňu najlepšou a mám pocit, že si tu už niekedy písala. Nechápem, prečo by ste museli odísť, keď by si jej poslala ten list, veď je dom váš. Mama ťa oberá o energiu, znepríjemňuje ti dni, tým, že sa jej budeš podkladať, zaliečať, robiť pre ňu možné aj nemožné, to nezmeníš, naopak, zhoršíš.
@leeenka26 Nesnaz sa mamu zmenit. Nedokazes to. Nikdy s tebou nebude mat taky vztah ako ma s tvojim bratom a nikdy ten vas vztah nebude taky aky si prajes a mas vysnivany.
Zmier sa s tym a prestan sa snazit. Ber to ako jedno nevyhnutne, male zlo vo svojom zivote. Pories to spolocne byvanie aby si sa vyhla castemu kontaktu a dovolenky spolu urcite uz nikdy neplanuj.
Su narcisticke matky a ich dcery. Vztah je tam velmi komplikovany, az tak ze dcery sa z toho niekedy nie su schopne otriast po cely zivot.
Uz som v inej teme pisala...treba googlit: dcery narcistickych matiek. To je ale fakt prekliatie.
Precitaj si nieco taketo:
https://www.klub50.sk/zdravie-duse/roz-hovory-o...
Mozno to nie je uplne tvoj pripad, ale snad aspon trochu pomoze...hlavne sa netreba vinit, ty si dieta svojej matky a ona ma byt tvojou matkou, nie opacne...nema si na tebe ventilovat svoju zivotnu frustraciu...
@leeenka26 no podľa mňa najlepšie bude odstrihnúť sa od nej. Úprimne nechápem, prečo sa spolu trepete na dovolenku, keď dlhodobo máte medzi sebou problémy.
Moja mama so svojou mamou tiež nemali pekný vzťah, ja som tam bola každý víkend varená-pečená, mali sme nádherný vzťah a až do dospelosti som nemala tušenia, čo medzi nimi bolo. Proste mama sa odstrihla, komunikovala s ňou len naozaj to najnutnejšie a vecne, ale nás nechala vytvoriť si vlastný vzťah.