Problémy so synom v predpubertálnom veku

rusovlaska883
7. nov 2018

Ahojte,

nevedela som, do ktorej kolonky tento problem pridat, tak skusim sem.
Myslim si, ze este to nie je urgentne, ale som za to, ze problemy sa maju riesit, kym neprepuknu vo vacsom ...
Mam dve deti, som cca rok rozvedena.
Deti sa pomerne casto vidaju aj s otcom - mame to sudom stanovene a viac menej ideme podla harmonogramu, plus kedykolvek by ho chceli vidiet aj mimo toho a nenarusa to nas program, mozu ho kedykolvek navstivit (alebo on ich).
Snazim sa s ex vychadzat dobre, nijako proti nemu deti nestvem.
Su teraz v kritickom veku, v zaciatkoch 2. stupna ZS a tu sa nam v poslednom obdobi zacina problem so syncekom ...
Dcerka je snaziva, ucenliva, ambiciozna, snazi sa vynikat v skole a zodpovedne sa pripravovat, zapaja sa do sutazi a pod. Poslucha, zdoveri sa mi, je to celkom fajn. (az na to, ze do brata pod chvilou zapara a neustale sa s nim snazi porovnavat..., ale to je zas na inu temu ... )
Ale co sa tyka synceka, tu to ide rapidne dole kopcom.
U neho je ta vyhoda, resp teraz to uz vnimam ako nevyhodu, ze je neskutocne prirodzene inteligentny a pali mu to. Lenze "vdaka" tomu sa v skole ani na kruzkoch nikdy nemusel velmi snazit a islo to aj samo. Lenze casom sa dostavame do stadia, kedy tento jeho pristup jednoducho nestaci a treba zacat makat. Naproti tomu jeho sestra je zvyknuta, ze cokolvek chce, musi si to oddriet - lenze tym padom je tento navyk v nej pestovany odmalicka a nema teraz problem fungovat.
Naopak, syncek je teraz v stadiu, ze nic sa mu nechce, ulohy si robit nebude, ved naco, ziadna nie je, ucit sa nemusi, ved si to pamata z hodiny, ked sa spytam, co preberali, pokrci plecom, .... - a potom su stresy rano pred skolou. Zatial dostava dobre znamky, lenze uz vidim, ze snazi sa povinnostiam vyhybat, prip ked zisti, ze na nieco zabudol, zacne sa tvarit, ze mu je zle, je chory a pod, a teda "nemoze ist do skoly". Dlhodobo sa venuje jednej zaujmovej cinnosti (hra na hudobny nastroj), kde fakt vynikal, bol oceneny spomedzi 800 ziakov ... lenze teraz len place, ze on si cvicit nebude, kazdy je na neho zly, boji sa ucitela a podobne. Ale ja vidim, ze si vymysla. Proste zvolil postoj, utekat pred povinnostami, pred zodpovednostou, a radsej si vypocuje hubovu polievku, ako by sa posnazil ... radsej sa nepripravi na hodinu a s kamennou tvarou si vypocuje ucitela, ktory mu to vycita (a potom mne doma place, ze je na neho ucitel zly), ako by si mal riadne cvicit a nemusiet toto absolvovat. Pripadne odo mna ako od rodica ziada, aby som vsetko taketo zehlila ja a ospravedlnovala ho, aby nebol on ten zly. Co samozrejme odmietam a potom na mna ide s citovym vydieranim, ako sa zanho nikdy ako matka nepostavim a pod...
Je absolutne neambiciozny a nesnazi sa.
Neviem, aky pristup zvolit, ako ho opat nastartovat?
Jedna vec su geny, bohuzial, ex bol velmi podobny typ a v tom prostredi samozrejme svojho casu fungoval aj syncek, druha vec zacinajuca puberta ....
Inak sa im snazim vela venovat, vela sa rozpravame, zatial sa mi zdoveruju aj s tym, ked ich nieco trapi, nezatajujem im veci, noveho partnera nemam....
Este mi napadlo - takisto mi v poslednej dobe (par tyzdnov) zacal odvrkovat, kricat, prestava ma respektovat - toto znie samozrejme najvaznejsie z celeho, zatial je to vsak len mierne, ale skratka vidim, ze si dovoluje podstatne viac ako doteraz a odmieta konstruktivnu spolupracu.
Dakujem za Vase rady a nazory, ako postupovat 😉

P.S Vidim, ze zasa som sa rozpisala 😝

pininka
7. nov 2018

Ono všetko so všetkým súvisí. Aj moj mladší má výbornú hlavu ale viem,že keď polavime len trocha je zle, preto sme aj cez veľké prázdniny postupne čítali,písali diktáty, precvicovali matiku. Viem že nikdy nebude ako jeho brat,ktorý by bez úlohy ani nezaspal a naučený je všetko na každý deň. Ale o tom to je,že každé dieťa je iné. Porozprávala by som sa aj s ex a jednoznačne by ste mali ísť jedným systémom, lebo keď ty niečo doma zavedies a on na to bude kašľať, tak synovi nepomôžete. Určite naňho vplýva aj ten rozvod, aj keď to nedá najavo možno tak ako by iné deti dali. Držím ti palce a ak by sa to nezlepšoval o, určite by som navštívila čím skôr psychologickú lebo v puberte to môže byť masaker.

rusovlaska883
autor
7. nov 2018

@pininka Ahoj, dakujem Ti za odpoved. Ano, toto je podstatne, aby sme mali s ex rovnaky system, a viem, ze urcite aj toto je problem. Ex nejako mimoskolske aktivity nepodporuje, skor na to kasle. A ked mu syn povie, ze nemaju ulohy, dalej to neriesi a nekontroluje (ved naco, povedal, ze nic netreba ....) Uz som to s nim viackrat riesila a prosila ho, aby na veci dohliadol... ale on tvrdi, ze deti su uz velke a maju mat svoju zodpovednost. Urcite aj toto je jednym z kamenov urazu.

kvetinka75
7. nov 2018

Neskúsiš aj nejakú psychologičku? Možno ti poradí. Na jednej strane je pravda, ž deti sú už veľké mali by byť zodpovedné a keď niečo nespravia, mal by nasledovať primeraný trest ale aby to neskĺzlo do roviny, že to má na háku a bude kašlať na všetko. Veď nejaký ten zákaz prežijem. Puberta dokáže všeličo.

janinah
7. nov 2018

určite psycholog a dobre by bolo,ak by to bol muž...aj ja mám pubertiaka,ale toto nestvára...nesprávne zvoleným prístupom môžeš toho dosť pokaziť,čo potom len ťažko napravíš,čím viac ne naho teraz pôjdeš nasilu/musíš a hotovo/ tým viac ťa bude odmietať,teba aj povinnosti

jennky13
7. nov 2018

Koľko má tvoj syn rokov ?

rusovlaska883
autor
7. nov 2018

@jennky13 Bude mat 11 ... taky vek ani - ani. Uz nie je male dieta, ale ani "velky" chlapec ... preto pisem, ze v predpubertalnom veku ... Inak co sa kolektivu tyka, je tichy a poslusny chlapec, skor intelektual ... aspon donedavna to tak bolo . Chlapci - bitkari ho skor odpudzuju. Ma 1 dobreho kamarata, tiez podobneho razenia.

maminkax2
7. nov 2018

Posobis na mna ako velmi rozumna matka a z tych par viet mam pocit, ze syn je v dobrych rukach a jedine, co teraz potrebujes, je velka davka trpezlivosti. Tazko sa mi radi, ale syn sa dostal do stadia, kedy si potrebuje zaviest nove zvyky, novu rutinu a to sa bohuzial nepodari zo dna na den, ale pomaly a pravidelne krok po kroku. Ako matka by som asi zvysila kontrolu sk.uloh a povinnosti a trosku mu tak pomohla k plneniu povinnosti, napr. vecer si na neho vyhradila polhodinku kazdy den a presla si s nim domace ulohy, ci je pripraveny (mozno sa skontaktovala s rodicom nejakeho spoluziaka kvoli infu o DU) Zaciatky budu tazke, ale psych.studie preukazuju, ze aby sa novy zvyk zautomatizoval, treba na to priblizne 2 mesiace.
Drzim palce.

maminkax2
7. nov 2018

vsetko ostatne mi pride ako normalne predpubentalne prejavy, prechadzame si tym vsetci rodicia aj deti z harmonickych manzelstiev

jennky13
7. nov 2018

Máš pravdu , je ešte malý, ale myslím si, že my rodičia prikladáme výsledkom v škole často zbytočne veľkú dôležitosť. Z môjho pozorovania som zistila, že v živote sa často žiaci, ktorí neoplývali veľmi dobrými známkami v škole presadia lepšie ako tí učiaci sa naplniť každú požiadavku od učiteľov. Mám doma tri skoro dospelé deti a každé v škole reagovalo ináč. Syn bol ten, čo sa neučil, ale inteligenciou zachraňoval čo horelo. Vždy mu to nejak vyšlo. Ale keď nevyšlo, tak sa učil na vlastných chybách a do života je to lepšie ako známka v škole. Nechajme deti byť deťmi aj v tom, že dôsledok lenivosti poznajú sami a nebudú sa učiť len vtedy keď ich mama naháňa.
Tvoj syn by sa mal učiť, že usilovnosť sa vypláca a lenivosť nie, mal by sa učiť, ako si zorganizovať čas a keď dnes nič nerobím , zajtra sa mi to nakopí. Ak jeho povinnosti preberieš na seba už len v tom, že mu budeš pripomínať jeho úlohy, tak za chvíľu budeš len kôpka nervov.
Známky nie sú dôležité, vysvedčenie v 6 ročníku mu ani nikde nejde. Nesústreďuj sa na známky, ale na to ako sa cíti, čo prežíva. Snaž sa s ním veľa rozprávať . Hlavne ty sama buď v pohode.

0silvia0
7. nov 2018

@rusovlaska883 toto flákanie školy a postoj k nemu je ošemetná záležitosť. Polovica ľudí ti bude písať že nechaj to na ňom, je to jeho učenie a jeho zodpovednosť. Polovica ľudí ti bude písať, že kontroluj ho a buď dôsledná. Vlastne aj s ex to máte rovnako - ty si za jeden systém, on je za ten druhý systém.
Toto je vysokoindividuálna záležitosť a nikto ti v tom neporadí, lebo ty si poznáš svoje dieťa najlepšie. Na každé dieťa zaberá niečo iné. Môj syn je lenivec, nedôsledný, odkladá čo sa dá a bol taký celú základnú školu a ja som ho musela kontrolovať, skúšať, tlačiť do úloh. Ak by som to neurobila, nosí poznámky, päťky, štvorky, jednoducho nemá v sebe tú sebazodpovednosť za školu, v iných veciach je dôsledný a zodpovedný, ale jeho príprava do školy doslova "bolí". Myslela som, že na strednej škole to bude lepšie. Aj sa to hanbím napísať, ale stále ho musím kontrolovať. Mimochodom, môjmu synovi presne v tomto veku 11 rokov začala taká riadna arogantná puberta, trvalo to tak rok a potom sa to upokojilo.

P. S.: ak som mala tendenciu nechať povinnosti na syna, zo školy ma vyzývali, aby som ho kontrolovala a dala pozor, aby sa doma pripravoval na vyučovanie. Raz sme boli v pedagogickopsychologickej poradni a tam mi psychologička radila, aby som nechala zodpovednosť na ňom. A medzi riadkami mi povedala, že v škole riešia somariny. Tak si vyber...

rawmamka
7. nov 2018

@rusovlaska883 Zrejme ti to nepomôže, ale je to bežný jav a prešli sme si tým všetci rodičia detí, ktoré už majú pubertu za sebou 🙂. Neboj, bude ešte horšie 😀 ..... Aj my máme tri deti, ukážkové, inteligentné, zdôverujú sa nám, aktívne, ctižiadostivé, spoločenské, obľúbené, ukážková harmonická rodina, ALE v období pred pubertou a počas puberty sme si prešli všeličím ako všetci ostatní, jediné, čo pomôže je uvedomiť si, že je to našťastie len oobdobie, ktoré postupne odznie. Trvá to síce roky, ale je to prirodzený prechod od dieťaťa k dospelákovi. Rodičia sa musia obrniť maximálnou trpezlivosťou, empatioiu ale aj "pevnou rukou" - neustále sa totižto deti budú snažiť posúvať dohodnuté hranice a skúšať koľko si môžu dovoliť navyše oproti predchádzajúcim dňom, čo dá skutočne zabrať 😉. Jednoznačne neustupuj synovým vydieraniam, stoj si za tým, že povinnosti si musí plniť a najmä nesie zodpovednosť za svoje činy, rozhodnutia i zlyhania. Nič za neho "nežehli", neumožňuj mu vyhnúť sa zodpovednosti či kritike od iných autorít, inak sa z neho stane nezodpovedný lajdák, ktorý si nebude vedieť uznať chybu či stáť si za svojim slovom. O všetkom sa porozprávaj s jeho otcom, zvoľte spoločný postup a dosržiavajte ho, aj keď to bude ťažké, pretože syn to bude skúšať neustále na vás oboch. A v neposlednom rade sa porozprávajte aj so synom, o tom ako sa majú problémy riešiť a nie sa im vyhýbať, o zodpovednosti, samostatnosti, cieľavedomosti, aby videl, že situáciu chápete a pomôžete mu všetko spoločne prekonať, ale je rozdiel niekoho podporovať v úsilí riešiť problémy a niekoho podporovať v tom, aby sa z neho stal zbabelý nezodpovedný lajdák.

namornicka
7. nov 2018

@jennky13 Súhlasím, že známky nie sú všetko, že dnes sa preceňujú a že šiestacke vysvedčenie nikde nejde. Tiež mám jedno dieťa v podobnom veku a viem o čom baby píšu. Avšak keď si druhostupniar na začiatku nezvykne vynakladať určitú námahu učiť sa a držať si istú úroveň čo sa známok týka tak zrazu v osmičke, keď už na vysvečku kvôli prijímačkám záleží, tie dobré známky už tak jednoducho nevybojuje. To by musel byť veľmi ambiciózny aby to dal za krátky čas.

kvetinka75
7. nov 2018

@jennky13 tak toto som prednedávnom ja riešila doma. Mám dcéru, ktorá si až priveľmi zakladala na výsledkoch v škole. Pod vplyvom určitých udalostí musela prehodnotiť svoje priority. Má kamarátky a kamarátov, ktorí sú na odborných školách a teraz zisťuje, že tí šikovní sa majú lepšie ako tí jednotkári zo stredných škôl či gymplov. V škole sa učia kopu teórie nepotrebnej v praxi. Povedala som jej, aby sa sústredila na to, čo ju baví nech je v tom dobrá a ostatné môže prejsť aj 2-3-mi. Niekedy chceme mať tie deti dokonalé s dokonalými výsledkami, ale sú to deti, prechádzajú náročným obdobím, možno ani oni nevedia čo sa s nimi deje, sú zmätené, treba byť hlavne pri nich, počúvať ich a každá matka si už pozná svoje dieťa a musí sama zistiť čo je pre ňu a jej dieťa dôležité a podľa toho si vybrať. Niekedy je lepšie pritlačiť a niekedy nechať tomu voľný priebeh.

viera
7. nov 2018

@rusovlaska883 Noooo ja som tiez rozvedena a mam 2-synov...Mladsi ma 12rokov a trieska s nim puberta teda riadne...A uplne akoby si ho opisala....Tiez ma vsetko na haku, nechce sa mu, neuci sa(blby nie je) a co sa tyka nazorov na dane veci s exkom, mame uplne odlisne a to tiez nerobi dobrotu...Asi mozes byt rada, ze mas syna a dceru....🙂))Nepomaha mam pocit nic...

lulka12
7. nov 2018

Chodíš do práce, staráš sa o deti a domácnosť a aj keď by ste mali byť na to dvaja snažis sa aby zmenu ktorá vznikla rozvodom nepocítili...

Nech budeš robiť čokoľvek, tie deti to zasiahlo a je prirodzené že sa to niekde ukáže...
Už mám za sebou výchovu dvoch synov a ešte máme školáčku 9 ročnú..

Od určitého obdobia je nevyhnutné nechať ich povinnosti na pleciach deťom a nevlacit to sama...
Synovia školu extra neoubovali a mali aj problémy, ale neopravovala som ich lajdáctvo..
Nie som ambiciózna matka a to ,že museli postupne prebrať zodpovednosť za plnenie si úlôh boli najlepšie riešenie....
Ak niečo zanedbáš ponesies si následky...a hotovo

Synovia sú dospelí, jeden ženatý a na moje potešenie zopovedny starostlivý otec a manžel
Druhý si jeden maturitný ročník zopakoval....pre lajdackost aj zo zdrojov. dôvodov...a prospelo mu to..

A našej školáčke som včera schválne neskontrolovala tašku a veru si niečo zabudla...
A pochopila ,že nech so mnou nepočíta, to sú jej povinnosti...
Ja sius plniť svoje a toto je jej priestor...
Dohliadne na úlohy, umením ak treba ale inak som nad vecou....
Lebo vždy by vedela, že sa môže len viesť....a ja chcem aby si život brala postupne a zodpovedne do svojich rúk..
Prajem ti aby si sa nebála aj neúspechov od svojich detí, lebo tie im niekedy otvoria oči viac ako keď ide všetko ľahko...

baboobchod
7. nov 2018

Môj 11 ročný (6. trieda) je taký istý... a to je jedináčik a nerozvádzame sa 🙂 lenivý, nesúťaživý, zabúda na povinnosti, na DU a referáty... ale dosť šikovný, takže všetko zatiaľ "hasí" inteligenciou, čo však vždy nestačí 😠

petruska2802
7. nov 2018

Ahojte. Mam 10rocneho syna ktory ma momentalne asi prvu pubertu. Vsetko mu je jedno, v skole nesustredeny tak isto je to pri domacich ulohach. Nechce sa mu ucit.... Presiel na druhy stupen jeho znamky su o 2st.horsie ako na 1.stupni....a pritom sa stale ucime. Ale asi vsetko mu vyfuci z hlavy von... Problem je aj to. Ze som slobodna mamina a konecne som si nasla priatela s ktirym to chcem zacat od znova. Syn s nim nechce vychadzat. Vidi vsetko zle v nom. Nepopusti z tou jeho tvdohlavostou. Ptitom je priatel ako med.. Ale syn ho dokaze nasrat... Stale riesime syna-nemozme sediet ani vedla seba, pusu mi nemize dat. Ako ziarlivy manzel. Toto uz trva 1r.. :(

rawmamka
7. nov 2018

@petruska2802 Možno na teba je priateľ ako med, ale so synom to jednoducho nevie, keďže si ho zjavne nezískal..... Ak mal syn 9 rokov, keď ho spoznal, tak to bol fajn vek, aby si našli cestu k sebe, no zrejme niečo zlyhalo. Mne by bol syn bližší ako priateľ, lebo muži sú tu dočasne (ty sama už máš takúto skúsenosť), ale dieťa je tu navždy. Nevravím, že by si si nemala niekoho nájsť, ale tento asi nie je ten pravý pre vás oboch, pretože ty už musíš pozerať aj na syna, nielen na svoj výber. Až ma striaslo pri tvojich slovách "priateľ je ako med, ale syn ho dokáže nasrať..."

petruska2802
7. nov 2018

@rawmamka. Myslela som to tak ze je kludnej povahy a ze ma rad deti. Aj syn ked ma naladu vie sa s nim zabavit. Hrame po veceroch meno mesto zviera vec vsetko ok. Zrazu zas truc.. A o spoloc. Byvani ani picut nechce syncok... Jasne ze mi je prednejsi syn..... Niesom zaslepena. Uz som si nieco prezila

rawmamka
7. nov 2018

@petruska2802 Držím palce, aby si rozoznala správneho chlapa aj pre seba aj pre svojho syna. Ono vždy bude pre neho ťažké akceptovať "otčima", v puberte to bude ešte výraznejšie a nájsť dnes muža, ktorý by bol naozaj spravodlivý a milujúci pre "cudzie" dieťa je zrejme hotové umenie. Nezávidím vzniknutú situáciu ani tebe ani tvojmu synovi, ty máš právo žiť svoj život, vrátane partnera, tvoj syn má právo na šťastné detstvo. Niekedy sa môže naozaj stať, že dieťa neznesie žiadneho nového partnera po boku svojich rodičov, niektoré preto, že sú zvyknuté žiť iba s rodičom a niektoré preto, že túžia, aby sa rodičia dali znovu dokopy. Som rada, že som tohto ušetrená a najmä, že to nemusia riešiť naše deti, s mužom žijeme spolu viac ako 20 rokov v šťastnom manželstve a myslím, že deťom sme do života väčší dar nemohli dať. Ja pochádzam z rozvedenej rodiny a viem, čím si také deti v drvivej väčšine prípadov prechádzajú..... či si to už rodičia pripustia alebo nie.

montemotherone
7. nov 2018

@rusovlaska883 myslím že si presne vychytala jeho finty 😉 len tak ďalej, nepoľavuj, nastav pravidlá, režim a tlač na to, aby ho dodržiaval. Pre jeho dobro. Nie pre známky či iné výsledky? Kvôli tomu, aby vedel zabojovať s prekážkami na ktoré bude narážať celý život a nikto mu nič nebude pardonovať. Presne ako píšeš prirodzene šikovní a talentovaní ľudia sú veľmi rizikoví, ak sa nenaučia na sebe tvrdo pracovať. Potom často skončia tak, že ich talent zostane nevyužitý a všetko sa minie účinku :-/ Často potom končia ako neúspešní, nepochopení, kdesi na okraji...
Veľa sa s ním rozprávaj, daj mu priestor na tvorbu pravidiel, na vytvorenie takého systému, ktorý si vymyslí sám, ale bude fungovať. Ono je to v podstate také druhé obdobie vzdoru, kedy si dieťa zase utvrdzuje svoju identitu. Je to výborný priestor na to, aby ukázal, do akej miery už vie byť zodpovedný a môžeš sa naň spoľahnúť. Jednoduché zákazy, príkazy sú funkčné len krátkodobo a je tam hlavne riziko, že dieťa sa raz "odtrhne z reťaze", a mimo dohľad rodiča vyvádza. Náročnejšie ale efektívnejšie je komunikovať s dieťaťom v takom veku ako s rovnocenným partnerom, ktorému dávaš svoju dôveru, vie o nej a v prípade zlyhania si to, čo si navaril aj "vyžerie". Pre väčšinu rodičov je ťažké prijať to, a chvíľu "nehasiť" všetko čo dieťa pokazí. Napríklad aj zlé známky 😉 Je to len dôsledok jeho konania. O známky v tomto prípade vôbec nejde. Ide o informáciu, ktorú tým dieťa dostane. Ak ju nedostane, nezačne konať.

dorotka9819
7. nov 2018

@rusovlaska883 ako keby som čítala o svojom bratovi a sebe keď sme boli mladší. Ja som mala školu oddretú, musela som.sa pripravovať aby som bola jednotkárka, u neho to šlo prvý stupeň samo a druhý stupeň začal byť problém. Nechcelo sa mu učiť a kašľal na všetko. Vyriešilo sa to tak že úlohy, učenie musel začať zvládať sám a mamina (alebo ja) sme ho každý večer skúšali a kontrolovali. Nebol jednotkár, ale učivo mal zvládnuté a horšie známky ako trojky nenosil.
Musí sa zmeniť systém učenia. Prvý stupeň je iný ako druhý a potom stredná škola, to je zas niečo iné. Brat je druhák (na SŠ) a tiež bol problém.
Čo sa týka toho vyhýbania tak by som mu hneď povedala že od problémov sa neuteká, musí to brať vážne, či sa chce celý život spoliehať na to že vyžehlíš všetky jeho problémy. Už je to chlapec ktorý to pochopí a možno ho to aj zahanbí a uvedomí si to. Netreba ho zhadzovať a porovnávať so sestrou, ale pekne mu to vysvetliť.
Nemusíš sa strachovať, je to len obdobie ktoré prejde.

rusovlaska883
autor
8. nov 2018

Dievcata, vsetkym Vam velmi pekne dakujem za odpovede 🙂
Este by som chcela dodat k tym znamkam - ja ako student som bola perfekcionista, cele moje studium som mala jednotky (resp. A-cka ....). Rodicia ma nijako nenutili, chcela som to ja sama. U deti vsak na znamkach nebazirujem v zmysle, ze kazda dvojka je neriesitelny problem (ako to vidim u mnohych inych rodicov a vidim, ako to tie deti demotivuje). Ja chapem, ze deti nie su stroje a nie vzdy sa to podari. Ak sa stane, ze by nahodou dostali zlu znamku, patram po pricine, ci je to tym, ze nieco nepochopili, ak je to tak, vysvetlim, doucime sa a pod. Samy deti mi hovorili, ze si vazia, ze sa nemusia bat prist domov, ak im nieco v skole nevyjde. To vsak neznamena, ze mi nevadi, ak dostanu poznamku alebo zlu znamku z lajdackosti alebo nedbanlivosti. To mi teda sakra vadi. A tak sa ich aj snazim viest.
Ku zvysku - vcera sme mali celkom fajn den, bez odvravaciek, pekne sme sa so syncekom porozpravali, absolvoval aj hodinu hudobneho nastroja (porozpravala som sa s vyucujucim a vysvetlila mu, aky problem u syna momentalne pozorujem a dohodli sme sa na dalsom postupe), ulohy si spravil sam, nekontrolovala som 🙂
Tak uvidime vysledok 😀
Ja si myslim, ze som triezvo uvazujuci rodic, viem odhadnut silne aj slabe stranky mojich deti, nerobim z nich malych bohov, lenze tym, ze syn je uplne ina povaha ako ja, obcas k nemu tazko hladam ten spravny pristup, hlavne v tomto zranitelnom obdobi.
Mojim cielom je dosiahnut to, aby sa nebal zodpovedat za svoje "kiksy", aby sa mi podarilo vstepit mu pocit zodpovednosti, snahy dotiahnut veci do konca, snazit sa byt co najlepsi. To je vlastne to, co ma stve, ten nedostatok ambicii a volne poletovanie caso- a vzduchopriestorom 😝.
Chapem, ze kazdy sme iny a podstatu cloveka neprerobim, ale chapete ma 🙂

P.S: Maminke alebo maminkam dakujem za srdiecka 🙂
Ste skvele 🙂

kvetinka75
8. nov 2018

@rusovlaska883 no neviem či sa dá niečo spraviť s tými ambíciami. Keď ich raz niekto nemá a potrebuje sa nájsť. Asi treba len čakať, kým nájde niečo čo ho poriadne chytí alebo jednoducho nemá ambície a to sa do človeka asi nevtlčie. A s tým poletovaním časo- vzduchopriestorom. Teraz to doma riešim tak uvidím čo vyriešim. Síce už v inom veku, ale v každom veku ,,dieťaťa,, sa niečo nájde, čo treba riešiť. Tak držím palce nech sú tie výbuchy len sem-tam a ľahko zvládnuteľné.

0silvia0
8. nov 2018

@rusovlaska883 ja mám nedostatok ambícií dodnes, nie každý je taká tá dravá povaha. Otázkou je, čo považuješ za nedostatok ambícií. Málo dravosti? Málo úsilia? Málo podnikavosti? Málo snahy vyniknúť?

kvetinka75
8. nov 2018

@0silvia0 tak to mám aj ja. Keby som ich mala dostatočné, kde už som mohla byť. Ja sa niekedy uspokojím s málom. Mohla som byť ambicióznejšia, dosiahla by som toho viac, ale uprednostnila som aj iné priority, ktoré sa časom vyskytli. Ale čo sa týka majetku, financií, nie som na tom zle. Nie každý to chce dosiahnuť na špičku a robiť kariéru. Niekomu stačí taký priemer a byť šťastný a robiť hlavne to, čo ho baví. Rodičia si často myslia, že keby boli deti ambicioznejšie, dosiahli by toho viac, mali by toho viac, boli by šťastnejšie, ale nie vždy to tak musí byť.

0silvia0
8. nov 2018

@kvetinka75 pre mňa je najdôležitejšia moja duševná pohoda a pocit vnútornej spokojnosti. Nikdy som nepotrebovala vynikať ani kariérne postupovať. Neviem či je to povaha, výchova, alebo sa človek s tým už narodí, ale mne to vcelku vyhovuje.

rusovlaska883
autor
8. nov 2018

@0silvia0 Len v rychlosti 🙂 Mne je jasne, ze nie kazdy je drava povaha ... chyba mi u neho ten pocit zodpovednosti, snaha odviest dobry vysledok. Priklad - na pisomke si po sebe nikdy nekontroluje, ved naco, on to vie (a potom vznika kopa chyb z nepozornosti ...) Hra na hudobny nastroj - odohra pasaz - falosne ako prasa - spytam sa, myslis si, ze to bolo dobre? S bohorovnou istotou mi kyvne - jasne! (pritom ma absolutny sluch, takze pocuje, co je zle...) Chyba tu proste ta snaha zdokonalovat sa.

0silvia0
8. nov 2018

@rusovlaska883 presne takto sa správa môj syn, tiež mu chýba pocit zodpovednosti, snaha odviesť dobrý výsledok, tiež si po sebe nekontroluje veci a robí chyby z nepozornosti. Ale pozor! Týka sa to len záležitostí v škole a záležitostí, ktoré ho nebavia. Napríklad v medziľudských vzťahoch je veľmi empatický, dôsledný, dochvíľny, zodpovedný. Pre neho sú medziľudské vzťahy mimoriadne dôležité. Ja som toto videla aj v minulosti napríklad u spolužiakov, alebo u príbuzných. Chlapci sa spamätali v týchto školských veciach alebo vo veciach sebazodpovednosti niekedy až keď končili strednú. Flákali, flákali, potom si nejaké veci uvedomili a na vysokej boli zrelí a v pohode. Neviem či to je nejaké neskoré dozrievanie ako človeka, neviem, ale ono to prišlo neskôr ako by sme si predstavovali.

kvetinka75
8. nov 2018

@0silvia0 tak je to aj u mňa. Kedysi som bola taká menšia karieristka ale keď sa narodila dcéra, tak som zrazu zistila, že mi na kariére tak nezáleží a dala som prednosť rodine ako kariére a nejakým ambíciám a z tohto pohľadu som spokojná. Zistila som, že ma to napĺňa viac ako kariéra. A mohla som toho veľa dosiahnuť s mojimi schopnosťami, keby som bola ambicióznejšia. Ale či by som bola aj spokojnejšia, tak to neviem. Ako zišiel by sa dom, bazén 🙂, ale keď si spomeniem na výlety, zážitky s rodinou, ktoré by som potom asi nemala, tak som spokojná aj s tým čo mám. Mám vlastné bývanie, záhradu, nové auto, chodíme na dovolenky, výlety, dovolíme si kúpiť aj neičo navyše . Samozrejme, trošku vyšší príjem by sa zišiel niekedy ale nestojí mi to za to, aby som prišla o zážitky s rodinou. Ale zase na svoju ,,obranu,, musím povedať, že som zodpovedná , spoľahlivá, v práci nemám žiadne problémy. Len tie ambície nejako chýbajú