Psychiatrický prípad - bývalá môjho partnera
Ahojte, som zvedavá na vaše dojmy názory. V skratke popíšem situáciu. Ja mám 40 rokov, môj partner 43 + 15 ročný syn. Po 20 rokov vzťahu, odišiel kvôli nefungujúcemu vzťahu zo vzťahu s bývalou. Bývalá bola neverná nie len raz ale viackrát. Už pred 10 rokmi sa u nej začali preukázať depresívne príznaky, čo aj liečila, chodila na psychiatriu atď. My sme sa zoznámili po rozchode v podstate okamžite. Môj priateľ sa nasťahoval do podnájmu do mesta kde bývam ja (cca 18 km od syna, on zostal s mamou). Dohoda bola, že 3x do týždňa bude u nás ostatné dni s mamou. Krásne to fungovalo tak rok aj pol, potom sa začali problémy. Vo februáry u nej zistili že má bipolárnu maniacku depresiu, začali ju liečit, bola dlhodobo na psychiatrií, zatiaľ môj partner sa staral o ten byt, staral sa o syna, pracoval. My sme začali čoraz menej stretávať, čo som aj musela pochopiť, veď je to jeho úloha, kedže je otcom. Bohužiaľ jeho syn, veĺmi nechce ku mňe, kedže on má kamarátov aj priateĺku (ano takto v skoro) v meste kde žije s mamou. + ešte pre neho asi bolo dobré, že jeho otec je nablízku. Keď jeho mama bola v nemocnici tak partner bol v byvalom spoločnom byte so synom. Aj keď vyšla von z nemocnici jej nebolo veĺmi dobre, tak partner išiel spať k rodičom , ktorý bývajú na blízko. Ja som to začala od februára znášať veĺmi zle v tomto mesiaci. Jeho bývalá prišle domov z nemocnice, v zlom stave, ruky sa jej trasú nevie nič fyzicky urobiť ani pracovať. Od februára sa prosíkam partnerovi, nech nájde nejaké riešenie, buď opatrovanie alebo nech rodina jej bývalej nech pomôže. Jej rodičia už nežijú, ale má tetu aj sestru, ktorá sa veľmi nestará o svoju sestru chorú. V podstate môj partner od februára nenašiel riešenie... ja som núkala možnosť, niekedy tam prespať, vypomáhať kedže má fyzickú prácu, aspoň vyprať atď. On nebol na to otvorený. Dala som možnosť, nech jeho syn sa nasťahuje ku nám, a môže chodiť na strednú v meste kde ja bývam,
ale kvôli priateľke a priateľom on nechce ísť sem bývať. Môj partner sa stará o svoju bývalú, chodí za ňou do nemocnice, berie ju na aute od jedného lekára ku druhému, stará sa o bývalý byt, o syna.... Ja to cítim už priveľa, je to normálne, že sa chce postarať o matku svojho syna, aj to oceňujem že je taký charakter. Lenže so mnou sa už tak nestrávi svôj čas, čoraz menej financií dáva do nášho vzťahu. Aj keď sme tak do týždňa 2x alebo 1x spolu, je bez nálady, vidieť na ňom, že sa trápi.. veľmi lubi svôjho syna, a bojí sa že vyrastie bez matky. Ja mám z jeho synom dobrý vzťah, aspoň si to ja myslím, človek nikdy nevie čo má v hlave jeden 15 ročný pubertiak. Pomáhala som mu dosť aj finančne môjmu partnerovi aj jeho synovu, ale vždy si to vykompenzoval napr. zrekonštruoval my byt, pomohol aj mojej sestre s bytom. V posledných mesiacoch cítim, že náš vzťah neni dobrý, ani intimita neni taká aká bola, veľa sa hádame, on chce všetko kontrolovať, a povedať čo a ako má byt a ja nie som typ, ktorá si to nechá, tak si prežívame svoje vojny. Mám k nemu city aj on ku mne, viem že ma Ĺubi. Niektorý deň dostal breakdown, rozplakal sa ako malé dieťa, že on toto nezvláda... že sa bojí že sa aj on psychicky sa zrúti, je to pre neho strašne veĺa moc. Finančne tiež nezvláda platiť všetko tam a náš spoločný život do plusu. On neopustí svôjho nikdy v živote, lebo má len jeho, aj na úkor toho, že ma stratí. Tak prešiel deń, jeho bývala sa prišla teraz domov z nemocnice, a pýtala som sa v akom stave je. Odpoveď boa, že neni v dobrom stave, trasú sa jej ruky, fyzicky nevie veľa vecí urobiť a samozrejme ani pracovať nevie . Dostáva invalidné nejaké, ale nie veľa, tak neni úplne bez príjmu, ale vacsinou vedľa toho aj pracovala v skrátenom úväzku. Ja som mu včera povedala, aby nespal u mamy. ale aby išiel do bývalého bytu a aby bol tam. Lekári do plusu nariadili aby mala nejaký dozor, a kedže sa nič nevybavilo žiadne opatera, alebo pomoc, tak je sama chorá doma so svojim synom 15 ročným. Mala som pocit, že toto je už priveľa na mňa, aj ja chcem mať raz vlastnú rodinu a milujúceho manžela. Ale táto choroba u nej, netrvá žiaľ týždeň alebo dva. Už od februára sa to naťahuje a nič dobré zatiaľ z nemocnice von a do nemocnice naspať. Rozhodla som sa, že si dáme pauzu zo vzťahu, lebo ja už nezvládam tiež a mám pocit, že on má byť so svojim synom, aj keď viem, že sa bude starať aj o jeho matku. Stála mi hovorí, že ona uzdraví, už to bolo takto keď mala depresiu, lenže teraz sa u nej zistilo bipolárna depresia a ktovie koľko to bude trvať kým jej zaberú lieky, a či vôbec jej zaberú... stála sa vyhráža sebe vraždou. Bohužiaľ pri týchto chorobách je výskyt dosť vysoký. Môj partner sa trápi, trápi ho svedomie kvôli synovi, kvôli mne kvôli všetkému. Lenže aj ja sa trápim takto, lebo v podstate sme ale nie sme spolu. Tak som urobila pauzu, dokedy sa nezlepší situácia u nej, čo ktovie kedy bude, a poprosila ho, nech spí tam , kde je jeho syn tiež, čiže nech ide naspať do bývalého spoločného bytu. Hrozne ma to bolí, ale nevedela som si už rady. Prosím, napíšte mi svôj názor, akoby ste to riešili, hlavne tí, ktorý ste rozvedený s vacsim deckom. Som veľmi zvedavá na váš názor. Ďakujem.
@toskanka
Ja poznam muzov, co nemaju ziadne zavazky, neboli zenati, logicky teda nemaju deti... vobec to nie je az tak extremne vynimocne.
A aj keby neboli, to je lepsie zit vo vztahu, kde ti to nevyhovuje, lebo sa bojis samej seba (nazyvaju to ludia ze "samoty")?
@zmrzlinka2021 Pozri, ja som asi ukážkový príklad toho, ako byť radšej sama ako byť nešťastná vo vzťahu, mne toto naozaj vysvetľovať nemusíš 🙂.
A nájsť partnera po 40 s cieľom mať ešte svoju rodinu, no neviem .... Aj muži po 40 pozerajú po mladších ženách. Naozaj to nie je jednoduché, neskusis, nevieš.
@toskanka Ja ako ti v tomto neprotirecim a urcite to je narocnejsie ako ked mas 25.
Napr. vcera som pocuvala podcast ludskost s patou jarjabkovou - neviem ci si dobre pamatam, ale ona sa druhykrat vydavala ako 47 rocna. Mala prve velmi tazke manzelstvo s alkoholikom. Podla mna nic nie je preto nemozme.
@zmrzlinka2021 Po 40 by som rodinu a deti už neriešila a mojou cieľovou skupinou by boli muži, čo už majú odrastené deti. Keby som si hľadala vzťah. Ale už nejdem spamovat tému.
@toskanka dá sa aj pred 50tkou, viď ja 🙂
No to ju poslali zhumplovanu domov, mala tam ostat, neni vobec stabilizovana, vyhraza sa samovraždou?
No, si v tazkej situacii. Mas 40r, ak si chces zakladat rodinu, najvyssi cas na tom zacat pracovat hned. Nemas cas teraz cakat rok-dva-tri-pat. Partner povazuje zrejme za svoju moralnu povinnost pomoct matke svojho syna (kvoli synovi). Zrejme nechce, aby syn mal traumu z detstva, prip. zo samovrazdy matky. Plus taketo psychiatr. diagnozy byvaju dedicne, aby sa to neskor neprejavilo u syna a neriesil zase jeho az do smrti. Musis zvazit ci mas moznosti a cas hladat noveho partnera, co by hned chcel ist do dietata. A tiez otazka je ci tvoj sucasny partner do toho chce ist, lebo v tvojom pripade to odkladat velmi nejde. Toto by som prioritne riesila.
@ada12345 no ona si dala od neho pauzu a myslíš, že by nejaký normálny chlap chcel ženu, ktorá keď má on veľké starosti a nevládze ho namiesto toho odstaví ? Partner pre rodinu a vážny vzťah má byť oporou. Ja by som na jeho mieste s ňou dieťa nechcela a už vôbec nie teraz, keď on nevie čo skôr.
Podľa toho, čo je pre teba priorita. Vlastne dieta? Tento chlap aj so svojimi ťarchami? Alebo niečo ine?
kzdy jeden den marnis cas a poslednu sancu na svoju rodinu
@anketkarka Odmietol veľa jej konštruktívnych návrhov. Mysli na všetkých, len na ňu ani tak veľmi nie, bohužiaľ.
@klauka83 normalne mu daj ultimatum,ze toto nebudes tolerovat a nech sa stara jej rodina,popripade opatrovatelku nech k nej vybavi. Jedna vec je intervencia po hospitalizacii,ale takto to dalej nejde. Urcite ani syn by sa nemal starat v jeho veku o svoju matku,tie ktore toto pisete tak si neuvedomujete ze sa jedna o parentifikaciu (malolete dieta sa nema co starat o choreho rodica z dlhodobeho hladiska). Urcite je od partnera pekne,ze chce aby sa byvalka dala dokopy,ale tomu urcite nemoze podmienit svoj zivot.
Treba ju dat dokopy, ona asi aj nezvlada rozchod, on si to ako dalej predstavuje, asi ze sa ona dá dokopy a syn vyrastie za chvilu, ona sa musi spamatat sama chciet, trasu sa jej ruky z liekov, neni stabilizovana a ani nebude lebo nechce musi pochopit ze musi fungovat sama so synom a vasou obcasnou pomocou, ty ju aj osobne poznas?
@dagmarovita prečo by tak chorá žena mala fungovať so synom? Ty by si toto urobila svojmu dieťaťu, že by si ho nechala žiť s takou troskou a Ty by si si riešila nový vzťah? To jeden človek, ktorému záleží na svojom dieťati, proste neurobí ani náhodou.
a keby si vzal syna do starostlivosti on a byvali by ste spolu ? syn moze do skoly dochadzat
@toskanka trocha sa mýliš 😁 ja mám 36 a vieš koľko 40+ ročných mužov je slobodných bez záväzkov? Veľmi veľa...skoro na každom rohu 😁 stačí ísť na zoznamku a je ich tam neúrekom 😀
Len ďalšia vec je...že skoro každý jeden z nich je buď mamičkár, alebo držgroš alebo má nejakú inú "vadu" a preto sú v 40tke a viac slobodnými mládencami...
Treba hľadať ihlu v kope sena a na to tiež treba pevné nervy 😁
Len nechcela som zovšeobecňovať, že všetci slobodní bez záväzkov po 40 sú vadne kusy. Každý osud je iný. Potom by som aj samu seba musela označiť za vadny kus.
@anketkarka tak asi syn s nou chce byvat
@klauka83 ja to vidim inak, dat mu na vyber medzi tebou a synom, nie je z tvojej strany pekne, za dalsie jeho syn je pubertiak, co by bola pre neho aj tak takato situacia velmi tazka, on je otcom a je jeho povinnostou sa postarat o syna, ci teraz ma podla teba nechat starat pubertiaka o svoju matku, ktory to ma aj tak dost tazke a ktory si aj tak neuzije detstvo, tak sa ma este starat o svoju matku a pozerat sa ako jeho otec si uziva, no ako nehnevaj sa ale isla si do vztahu s dietatom a v takom vztahu je vzdy dieta prvorade, nikdy nie partnerka, lebo je to aj povinnost otca.
@toskanka
hmm, ja sa tym pribuznym vekmi necudujem, ze nechcu a to isto ani nemaju riadne info o tejto sialenej dg!
Do jedneho hotela, kde som robila chodila pravidelne jedna pani. Ona mala tuto dg. Raz sa tam prechadzala pri bazene naha a pokrykivala nejake blbosti, potom sa divne usmievala.... A bolo tazke ju odtial vyhodit.
Na to treba cudzieho opatrovatela, lebo rodina sa bud zblazni alebo zatvrdne. Najhorsie to ma zial ten syn. A ten jej byvaly muz - no je to matka jeho syna, dost si toho prezili.
Tato dg vsak nie je luecitelna, tie obdobia sa striedaju. Je to jrozne narocne ale pre vsetkych zucastnenych. Ja by som na autorkinom mieste fakt riesila radsej, aby som mala pokojny zivot.
Jej priatel ostane navzdy otcom a bude zrejme pomahat aj ex manzelke.
A teda aj ta finamcna podpora vymenou za manualne prace priatela, ja by som to tak nechcela. Tiez mam 40, dve deti a muza. Ale aj keby som uplne sama, toto by som nechcela riesit. Sindrom zachranara som uz odlozila na klinec 🙂
@klauka83 ahoj, ja mám exmanžela s touto poruchou....táto choroba je žiaľ na celý život....a áno stále sa bude týkať aj tvojho partnera keďže majú spolu syna ....v prvom rade by si mal syna zveriť do svojej strarostlivosti, len ak syn nechce, alebo matke by to viac ublížilo, chápem ho že mu chce byť nablízku....áno oni vedia byť v stave že nedokážu sa niekedy plnohodnotne postarať o dieťa, vplyvom choroby, tiež vplyvom liekov, ktoré utlmujú.... no tiež ho chápem že chce chrániť syna a nechce nechať všetku ťarchu na neho....pod vplyvom choroby vedia aj podvádzat, nechcem ich ospravedlňovat,ale býva to v stave mánie....obdivujem aj syna že to takto zvláda, keďže život s bipolarnym človekom je ťažký....to že ju vozi po lekároch, no, asi fakt len ľudskosť a morálny prístup, keďže oni si niekedy v mánii pokazia vzťahy s blízkymi, a ti sa im môžu otočiť chrbtom....predsa ak syn býva s matkou, tak asi mu záleží aby bola ako tak stabilizovaná( aj keď nie vždy sa to podarí) a to inak ako kontaktom s ňou či s lekárom nejde ..... Je to aj o tom že tvoj partner sa v podstate musí obetovať.....nechce aby prišiel o matku.....to že niekedy už to nezvláda, tiež chápem, lebo táto choroba sa veľmi dotýka blízkych.....i my sme stále v kontakte keďže máme spolu syna, ideme spolu na výlet v rámci nariadeného styku, ale všetko je to o tom aby dieťa netrpelo....tiež som mu bola napríklad poupratovať, čo asi žiadna exmanželka by to nerobila.....moje okolie to nevedelo pochopiť, takže plne chápem aj teba, a kebyže som na tvojom mieste, odišla by som z tohto vzťahu, keďže to vyžaduje obrovskú dávku tolerancie a trpezlivosti, opory, resp.ani neviem či by to vôbec niekto toleroval, či už tvojho partnera, možno i mňa....lebo problémy budú, choroba nezmizne....
@anketkarka lenze syn sa tak sam vyjadril ze chce s nou byt, my nevieme aka je situacia z druhej strany, keby nechcel s nou zit tak je u otca vsak ma 15 rokov, tak vie posudit veci ty vravis o nej ze je troska ale nepoznas ju, nevies ani co je je, lebo bipolarna porucha sa da liecit dobre, ona ma zrejme nieco ine aj, ked sa vyhraza samovrazdou to je silna kava, ale to my vieme len sprostredkovane, ja neviem ci ho vyuziva lebo k doktorovi by mohla ist aj sama napriklad,
No toto je extremne tazka situacia, ale podla toho, co pises, nie si momentalne pre neho priorita. On sa v tom niekde zamotal - asi sa boji aj o syna a jeho psychiku, kedze byvala ma takuto diagnozu a vidi to na vlastne oci. Nechce syna do niecoho tlacit. A nevie sa od byvalej odputat, citi sa za to zodpovedny. Bolo by fajn asi, keby zasiel za nejakym psychologom, ktory by mu pomohol si to utriedit v hlave a mozno vtedy by sa rozhodol pre teba. Drzim palce. Ak ti na nom zalezi a je inak super chlap, tak este aj ty vydrz... ak nie, ukonci to.
No...ja neviem babenky, ale vám by sa páčilo, keby bol váš partner ustavične u svojej bývalej a staral sa o ňu? A ešte s takou diagnózou? Tam sú tie stavy mánie nepredvídateľné, strieda sa smiech s plačom....zvýšené libido...nálada prudko narastá, je až bujará...a v neposlednom rade je pacient nebezpečný pre seba, aj pre svoje okolie...Syna by si mal vziať do svojej starostlivosti a o bývalú nech sa postarajú odborníci (nejaký ústav, alebo stacionár). Vždy treba riešiť najprv to, čo je najlepšie pre dieťa. Takže vziať ho z takého nebezpečného prostredia.
@klauka83 Nezávidím ti teda, ja by som v takom vzťahu byť nemohla...
@anketkarka nie, nemusia sa. Ale ani ona sa nemusi. 20km nie je vzialenost. Synov nazor v tomto absolutne nie je dolezity pre mna, ani ako pre matku by nebol a ani ako pre partnerku. Absolutne. Ale ako pisem, to je moj nazor na to, kazdy by si urobil po svojom.