Psychické problémy
Ahojte vsetci.... velmi ma tazi nieco na dusi a neviem komu to povedat, aby ma pochopil. Mam uzasneho manzela, ktoreho nadovsetko milujem.Jedneho dna ked sme boli este len priatelia, sme splodili teraz uz 3-mesacnu dcerku. Zobrali sme sa. Bolo to vsetko ako z rozpravky, svadba, cakanie na babatko, stavba domu. Manzel ostal bez prace ked som bola v 5 mesiaci. Vo vsetkom mi pomahal, robil da sa povedat vsetko za mna. Keby mohol aj za mna dycha. (Dovod- predtym sme o babatko prisli-potratila som). Boli sme naviazany neskutocne na seba. Jedneho dna som isla do porodnice, kde som porodila nasu dcerku, mala som velmi tazky porod, ktory ma pravdepodobne poznacil. Po porode som zacala plakat, netesila som sa z dcerky tak ako dovtedy, tuzila som ist rychlo domov. Prisla som domov, manzel si medzi tym nasiel robotu, kde robi 7 dni v tyzdni, od rana do vecera. Bola som zrazu stale sama doma s malou, premkol ma neskutocny strach, plac, stres. Myslim si, ze som mala poporodnu depresiu, moja gynekologicka mi povedala, ze mam vydrzat, ze to prejde. Prestahovali sme sa ku svokrovcom, aby som nebola sama. Asi po 2 tyzdoch som sacala fungovat uplne normlane. Ostavala som sama, varila som, upratovala, tesila kedy pridu vsetci domov. Bolo to super skoro do 3 mesiaca narodenia moje dcerky. Potom som isla na navstevu a mna na 2 den premkol neskutocny strach. Sama neviem z coho, hned som volala manzelovi, aby ma prisiel zobrat domov. Plakala som, palilo ma v zahlavy, prehanalo, nervozita v zaludku. Dnes je tomu asi 3 tyzdne, myslela som, ze sa to napravi, ano, neplacem, fungujem ako normalny clovek, nakupy, upratovanie, varenie.... ale ta nervozita v zaludku je stale.... neviem co mi je ak mate niekto podobnu skusenost poradte...Bola som aj u psychologicky, ta mi tvrdi, ze to mam vraj panicky strach. Tabletky neberiem, zatial sa to da ovladat, nie je to az take akutne, ze by som potrebovala nieco na ukludnenie. Kazala mi ist aj k neurologovi, pretoze mam aj zimomriavky po chrbte,hrozne ma boli, niekedy sa mi tazsie dycha ked lezim. Zajtra tam idem, ale rada by som bola keby mi niekto napisal svoj nazor- najma taky, kto to prezil, alebo preziva. Dakujem velmi pekne, budem si cenit kazde slovo, ktore mi niekto napise.
@xena03 z toho sa casom dostanes, 3 roky bol na teba vyvijany urcity tlak a z toho sa clovek nedostane cez noc. To spanie sa moze spravit tym, ze budes par noci spat sama, ziadne dieta, ziaden manzel a mozog sa opat naucit trosku vypnut a nie byt vyburcovany pri sebemensom podnete (zakaslanie dietata, chrapanie manzela). Tie predstavy mam aj ja, dokonca aj drahy mi povie, ze som dieta nikdy nemala mat, ked som z nej taka unavena a vycerpana,ale to beriem jednym uchom dnu a druhym von.
Vsimni si kedy sa ti to vracia...nie je to nahodou pred menzesom? alebo nejaky iny pravidelny cas mesacneho cyklu? jesen? zima? januar? Posobi na nas pocasie, hormony a milion dalsich veci, ktore si ani neuvedomime.
vrati sa mi to, ked v noci nespim - busi mi srdce (z nicoho nic sa strhnem, ze sa nieco stane, hruza), alebo po psychoterapii - tam sa k urcitym situaciam vraciam a potom sa to objavuje....a niekedy aj ked som unavena hrozne a vtedy by som s tym vsetkym prastila 😠 ale tajne este stale vo mne nieco veri, ze to prejde. velmi velmi rada by som sa vratila k prvemu roku aj pol s drobcom - ani vtedy som nespavala, ale akosi mi to nevadilo a vedela som byt s nou neskutocne stastna 🙂 ale teraz sa mi to nedari a stve ma to 😀
@zena1985 Ahoj, moja sesternica mala presne to iste co opisujes dokonca aj vracala a bala sa soferovat, skusala vsetko mozne, samozrejme lekari jej nic nezistili, vysledky mala vsetky v poriadku, tak uz len psychiater ostaval, tak zacala brat nejake lieky na utlmovanie ale z nich jej bolo este horsie. A ja som jej poradila dobreho homeopata a zacala k nemu chodit, a vdakabohu uz je v poriadku 🙂 . Takze ja by som odporucala nejake prirodne lieciva (hemeopatika).
Je to naozaj neprijemna zalezitost. Aj ja som uzivala psychiatricke lieky urcitu dobu po operacii aby som urcite situacie tak neprezivala a nezatazovala sa ale je to svinstvo. uz som sa len tesila kedy mi ich vysadia a uz po vysadeni som fungovala normalne 🙂 .
@cobhan Ja uz mam pracu, aj manzel uz pracuje blizko bydliska, aj mala uz chodi do skolky, ale ja sa stale neviem spamatat, niekedy si myslim, ze to nezvladam a ze radsej som dieta ani nemala mat a to ma desi ☹ , potom to nejako prekonam a je dobre, ale ma otravuje, ze sa mi to furt vracia jak bumerang.