Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Psychické problémy

zena1985
17. jún 2014

Ahojte vsetci.... velmi ma tazi nieco na dusi a neviem komu to povedat, aby ma pochopil. Mam uzasneho manzela, ktoreho nadovsetko milujem.Jedneho dna ked sme boli este len priatelia, sme splodili teraz uz 3-mesacnu dcerku. Zobrali sme sa. Bolo to vsetko ako z rozpravky, svadba, cakanie na babatko, stavba domu. Manzel ostal bez prace ked som bola v 5 mesiaci. Vo vsetkom mi pomahal, robil da sa povedat vsetko za mna. Keby mohol aj za mna dycha. (Dovod- predtym sme o babatko prisli-potratila som). Boli sme naviazany neskutocne na seba. Jedneho dna som isla do porodnice, kde som porodila nasu dcerku, mala som velmi tazky porod, ktory ma pravdepodobne poznacil. Po porode som zacala plakat, netesila som sa z dcerky tak ako dovtedy, tuzila som ist rychlo domov. Prisla som domov, manzel si medzi tym nasiel robotu, kde robi 7 dni v tyzdni, od rana do vecera. Bola som zrazu stale sama doma s malou, premkol ma neskutocny strach, plac, stres. Myslim si, ze som mala poporodnu depresiu, moja gynekologicka mi povedala, ze mam vydrzat, ze to prejde. Prestahovali sme sa ku svokrovcom, aby som nebola sama. Asi po 2 tyzdoch som sacala fungovat uplne normlane. Ostavala som sama, varila som, upratovala, tesila kedy pridu vsetci domov. Bolo to super skoro do 3 mesiaca narodenia moje dcerky. Potom som isla na navstevu a mna na 2 den premkol neskutocny strach. Sama neviem z coho, hned som volala manzelovi, aby ma prisiel zobrat domov. Plakala som, palilo ma v zahlavy, prehanalo, nervozita v zaludku. Dnes je tomu asi 3 tyzdne, myslela som, ze sa to napravi, ano, neplacem, fungujem ako normalny clovek, nakupy, upratovanie, varenie.... ale ta nervozita v zaludku je stale.... neviem co mi je ak mate niekto podobnu skusenost poradte...Bola som aj u psychologicky, ta mi tvrdi, ze to mam vraj panicky strach. Tabletky neberiem, zatial sa to da ovladat, nie je to az take akutne, ze by som potrebovala nieco na ukludnenie. Kazala mi ist aj k neurologovi, pretoze mam aj zimomriavky po chrbte,hrozne ma boli, niekedy sa mi tazsie dycha ked lezim. Zajtra tam idem, ale rada by som bola keby mi niekto napisal svoj nazor- najma taky, kto to prezil, alebo preziva. Dakujem velmi pekne, budem si cenit kazde slovo, ktore mi niekto napise.

stefka33
17. jún 2014

Dobre, že si navštívila lekára. Vyzerá to ozaj ako niečo čo sama nezvládneš. Existujú voľne predajné lieky na upokojenie s výťažkami z bylín (valeriána,mäta, tuším ešte medovka). Predávajú sa pod názvom Persen. Pozri sa po nich a spýtaj sa lekára, či sú pre teba vhodné. Majú veľmi jemný účinok.

barbara088
17. jún 2014

a coho sa bojis o malu alebo

mawka
17. jún 2014

@zena1985 normalne chod k neurologovi aj k psychiatrovi, hanba to nie je, mozes mat kludne panicku poruchu. netreba sa za to hanbit, dnes uz ju ma kopec ludi. niekedy je na nas toho vela, zvlast, ak strieda jeden neprijemny zazitok druhy a k tomu stres, nazbiera sa to. skus si nieco vygooglit o panickej poruche a hlavne, neries to tu na MK, proste chod k odbornikom zavcasu.

zena1985
autor
17. jún 2014

teraz uz ani nemam strach, skor len taka nervozita v zaludku. predtym som sa bala o malu, ci to zvladnem, ci budem dobra mama atd.... sama neviem co sa deje vo mne....preto som chcela radu, ci to nahodou niekto nepreziva rovnako ako ja

mawka
17. jún 2014

@zena1985 samozrejme, ze budes dobra mama a urcite uz aj si dobra mama. nesmies na seba klast velke naroky, nie sme roboti, sme maminy z masa a kosti a vsetko sa musime naucit. ale zase netreba podcenovat ani takeho problemy, radsej nech vies na com si, nez to odkladat. je to v zaujme teba a aj tvojej rodinky. a opakujem, nie je to hanba. vycerpanie, stres, post trauma /u teba potrat, tazky porod/ vedia urobit vela. zver sa odbornikom.

keram3053
17. jún 2014

hm...ti poviem ze nechapem ako moze clovek dojst k takemu niecomu....
a co takto zacat sportovat alebo robit nieco co ta bude naplnat? najdi si nieco, vymysli....chod si zabehat kazdy den, stanov si nejake ciele co chces dosiahnut a svoju mysel prepni na nieco uplne ine....nenadarmo sa hovori ze v zdravom tele zdravy duch
na lieky sa vykasli, hlavu hore, robit nieco aj pre seba a nemysliet na hluposti 🙂

cobhan
17. jún 2014

@keram3053 dobre rady, ale niekedy to moze byt trosku problem sa zladit s partnerom, aby zena mohla ist sportovat alebo sa niecomu venovat.

adrioska
17. jún 2014

@keram3053 Takto Ti poviem, podla pasu vyzera ze si chlap, ak si naozaj chlap, tak nikdy take nieco nepochopis ako je poporodna depresia, lebo Ty take nikdy nezazijes. Nikdy nezazijes, co to je, ked sa zene poblaznia hormony. Urcite nas poznas, ake dokazeme byt pred menzesom, tak si predstav, ze po porode je to 100x horsie (ak nie viac). Takze radit niekomu, aby zacal sportovat alebo sa niecomu venovat, ked zaziva panicky atak alebo poriadnu depresiu, ktora Ta dokaze aj prikovat k posteli, ze mas vobec problem vstat a umyt si zuby, nie je celkom opodstatnene. Nehovorim, ze zakladatelka uz toto vsetko zaziva,a le smeruje k tomu, takze by som Ti radila @zena1985 navstivit psychiatra, ktoremu sa vyzalujes a on rozhodne, ci potrebujes lieky alebo nie. Ak zacnes brat aj lieky, tie Ta daju do pohody a Ty mozes (ked uz budes v pohode po psychickej aj fyzickej stranke) pracovat na sebe a zvladat tieto stavy. Navstivit psychiatra dnes uz nie je nic vynimocne, je tam kopa mladych (bohuzial) a nie, nie su to blazni, ako si niektori ludia myslia, vela z nich za svoj stav ani nemoze. 😉

keram3053
17. jún 2014

@cobhan
zalezi akeho ma partnera...ale napr. na beh staci aj polhodinka aj so sprchou....ja by som to skusil 🙂 vyhovorky sa vzdy daju najst - premoct sa a spravit nieco pre sebe je tazsie.
Chapem ze mamicky to maju narocne....🙂 drzim palce

keram3053
17. jún 2014

@adrioska
jasne ze som chlap, ale to neznamena ze to je zla rada 🙂 , moze jej to byt napomocne aby svoju mysel preorientovala na nieco ine... a samozrejme mojou radou nevylucujem aby navstivila aj odbornika
zalezi to od cloveka, aj chlapi maju tazke stavy a depresie hoci nie poporodne, vobec by som ich nezlahcoval nakolko sme vraj menej odolni ako zeny....
clovek nesmie dopustit aby sa dostaval hlbsie a hlbsie...ale vtedy treba vstat, zatat zuby...a makat na tom, a nie poddat sa a lahnut si do postele a plakat, lebo viem ze mi to nepomoze...u mna to funguje takto, u ineho nemusi

cobhan
17. jún 2014

@keram3053 suhlasim 🙂 ale z vlastnej skusenosti viem, ze to velakrat nie je lahke...chodila som behat rano, predtym ako siel drahy do roboty, ale posledne vstavanie o 5.00 skratka nedam 🙂 navyse prve mesiace po porode je to este narocnejsie, prebdene noci, neustaly strach o dieta, resp. potreba mat ho stale na ociach, aby sa mu nieco nestalo ...to da zabrat fyzicky aj psychicky

keram3053
17. jún 2014

@cobhan
ano chapem, prve mesiace asi fakt nie......kym sa male budi v noci je to o drzku....je dobre ked ma clovek podporu v rodine ze mu aspon obcas niekto postrazi dieta a pod....
ale je to v hlave....treba si najst nieco ine na co sa clovek sustredi

cobhan
17. jún 2014

@keram3053 opat, suhlasim s tebou...da sa, ale podmienka je ta podpora v rodine. Inak je to velmi tazke, ja som si presla poporodnou depresiou a dostala som sa z toho, ale za cenu prestahovania sa do mesta. Teraz kvoli financiam sa situacia opakuje, nie tak moc ako predtym, ale tym, ze je to vsetko v hlave je tazke tomu vzdorovat. Podvedomie pracuje v spanku, v noci sa budim na nocne mory, rano vstanem, ale som ako zbity pes, cely den sa len potacam od jednej cinnosti k druhej, ale aj tak je vo dome bordel, na malu nemam energiu a cele je to skratka zle. Viem,ze potrebujem reset, ale nie podla draheho, ale podla seba...idealne welness vikend a k tomu prechadzky v prirode 🙂

monikkka92
17. jún 2014

Ahoj, hneď som si myslela, že ide o panicky strach. Ma to moja sestra aj priateľov brat. Obidaja sa z toho dostali sedeniami s psychologom. Je však dobre nájsť dobrého.. Určite by som išla ešte k inému a ipytala sa na názor. No podľa toho či píšeš je to panicky strach. A popri sedeniach sa beru aj lieky. Chce to len par dobrych sedeni s psycjologom a bude lepsie! držím palce!

klincek
17. jún 2014

@keram3053 neber to v zlom, ale je vidiet, ze prehovoril chlap 😉
toto je vec, ktora sa tebe stat nemoze z jedneho prosteho dovodu - nikdy nemozes byt vystaveny tomu hormonalnemu "pretlaku" ako zena v suvislosti s porodom..a bud rad. ja som si tiez myslela, ze to je nafuknute a nemoze to byt take hrozne..aka depresia, uzkost, stres..ved porodim a ficim dalej 😅, na hluposti nebude cas.
no sakramentsky som to olutovala, lebo sa to stalo aj mne. povazujem sa za dost silneho cloveka, ktory sa vie so vselicim popasovat, ale toto ma dostalo do takeho stavu, v akom som nikdy predtym nebola a uz ani byt nechcem. v prvej linii to sledoval moj manzel a poviem ti, nebyt toho, ze som si vzala skveleho cloveka, ktory zabojoval za nas oboch, tak to mohlo dost zle dopadnut.

@zena1985 urcite to ries s lekarom, bez hanby rovno nabehni k psychiatrovi a ak bude treba, na par mesiacov sa nebran ani liekom, pomozu ti. neviem, co presne tento stav sposobuje, ale tiez ho zblizka poznam, a cim dlhsie budes cakat, tym dlhsie potrva sa z toho dostat. len necakaj zazraky na pockanie, ale casom zase bude dobre-alebo aspon vyrazne lepsie. ak ta okolie nechape, kasli na to, pochopi asi len ten, kto zazil..a este, zapoj do toho partnera, nech vie, ako sa citis a ze ti treba pomoct. zvladnete to, urcite 😉

zena1985
autor
17. jún 2014

dakujem vsetkym za prispevky, velmi si to vazim a zoberiem si to k srdcu, monikkka92- tvoja sestra berie lieky? ako sa to na nej prejavuje? este berie lieky? kam chodila k psychologovi?dakujem za odpovede

adri266
17. jún 2014

@zena1985 urcite necakaj, a neries to spominanym behom. Pretoze depresia nie je sranda, ani poporodna. A ak mas nejaku panicku poruchu, ak to nebudes liecit, ci liekmi ci terapiou, moze to prerast do niecoho nekontrolovatelneho.
Takze ziadna hanba, ale daj sa objednat k specialistovi. A takisto, cez urad prace su psychologovia zdarma, tam nepotrebujes vymenny papierik od lekara.
Drzim Ti prsty. A hlavne neboj, zvladnes to 🙂

adri266
17. jún 2014

@keram3053 ak je to poporodna depresia, je to zapricinene hormonmi. Beh jej nepomoze. To je taka ista rada, ako ked raz, ked zacnes plesatiet, Ti manzelka povie, ze si mas skalp natierat konskym mocom 😎

zena1985
autor
17. jún 2014

neviem ci je to poporodna depresia, lebo co som citala a pocula, poporodna depresia sa prejavuje najma odmietanim dietata a ja moju malu zboznujem,mozno je to nejaka vacsia zataz, sama neviem..... boli sme zvyknuti chodit kade tade, teraz som len doma, manzel stale v robote....

monikkka92
17. jún 2014

@zena1985 teraz už neberie lieky. To len keby sa to zopakovalao tak y zase brala.Poznám dvoch ľudí a na oboch sa to trocha inak prejavilo. Sestra mala pocity uzkosti. Sama to nevedela opísať. A plakala. Nevedela čo zo sebou.. A priateľov brat mal take, že sa mu začala točiť hlava a mal pocit že sa nevie nadychnut. Mal akoby krce v svaloch. Niekedy hovoril, že ho akoby ťahá za krkom.. Obaja sa líecia. Sestra už nie a pomohlo im to. Je to vec ktorá sa da vyliečiť ale často sa vráti v stresovych situáciách v živote. Ale keď ti pomôže psychológ a naučí ťa ako sa sama vedieť uklufnit tak máš pokoj a ked sa to vráti vieš čo robiť.

janickacrazy
17. jún 2014

@zena1985 Ja som mala tiez po porode kadejake stavy, teraz uz viem, ze to bola poporodna depresia, aj ked nikto si akoze nic nevsimol, u nas nastal zlom, ked som odisla za manzelom, ktory bol v zahranici a ja som bola tu na SK na vsetko sama. Vyplakala som sa mu na pleci, vsetky pocity som konecne pomenovala, on ma utesoval a cuduj sa svete, pomaly som sa z toho dostala, ale ten den "vyplakania" bol u mna velmi vyznamny, odvtedy sa to zacalo zlepsovat. Predtym som pocity dusila v sebe, potom som ich dala von a bolo to lepsie. Manzel v noci zacal vstavat k malemu a to mi tiez velmi pomohlo, vyspala som sa aspon par noci a opat som to bola ja. Odporucam aj najst si kamosku a spolu chodit kocikovat, vyrozpravas sa a bude ti lepsie.

monikkka92
17. jún 2014

@zena1985 sestra mala psychiloga v ba. Odkiaľ si ty? Ak ťa to zaujíma zistím meno. Bola to zena

j.sarika1710
17. jún 2014

Ahoj, som psychologička a môžem Ti len odporučiť, že odborná - naozaj odborná pomocnie je dôležitá (nechaj si poradiť, alebo vygoogli referencie na dobrého odborníka v Tvojom okolí). Najlepšie vyhľadať psychológa, ktorý je i psychoterapeutom a mohla by si k nemu (k nej) chodiť pravidelne. Naučila by si sa nejakú formu relaxácie, aby si si vedela poradiť s úzkosťou v žalúdku. Panická alebo úzkostná porucha sú častým problémom v období mladej dospelosti, určité "chemické zmeny" v nervovej sústave môžu súvisieť s pôrodom. Psychológ pravdepodobne odporučí aj návštevu psychiatra - maličká dávka antidepresív nie je na škodu, skôr napomôže obnoveniu prirodzenej rovnováhy toho čo sa narušilo. Hlavne si treba uvedomiť, že je to ochorenie ako každé iné a rovnako ako pri zápale pľúc sú nutné antibiotiká, aj ťažkosti psychiceho charakteru treba riešiť a liečiť. Držím Ti palčeky, aby sa z Teba postupne stávala usmiata a spokojná mamina.

j.sarika1710
17. jún 2014

teraz čítam po sebe, malo tam byť odborná pomoc JE dôležitá (nie, že nie je 🙂)

keram3053
18. jún 2014

@adri266
Nejde len o ten beh ale o preprogramovanie myslenia.

dossy
18. jún 2014

NO VITAJ V KLUBE 😀

dossy
18. jún 2014

@zena1985 viem o com tu pises.. prezivam nieco podobne.. si citliva dusa ktora sa prebudila v tele. Vnimas vsetko okolo seba a tazko sa ti z toho vsetkeho dycha... psycholog ti urci diagnozu ale poomoct si musis ty svojim vlastnym myslenim ! musis sa rozptylovat a budovat si kamaratstva.. robit nieco pre svoje telo a dusu.. da sa to vestko aj popri dietati. Hlavne sa pozeraj na svet pozitivne. Ze sa mas skvelo. Mas krasnu rodinu a uzasne dieta ktore bude rast a davat ti lasku . Sport ti tiez velmi pomoze...

xena03
19. jún 2014

@cobhan cobhan aj si to riesila psychoterapiou? Ja uz vyse roka bojujem s depresiou a strachom a uzkostou..mala ma 3 roky, bolo toho na mna vela, neprespate noci do roka aj pol, potom som ja nevedela spavat, psychologicka mi nepomohla skor naopak, povedala mi,ze urcite veci nezvladnem a tak som si to potom aj myslela. Vyse roka sa snazim spamatat. Pomohla mi az jedna velmi dobra psychoterapeutka v Nitre, ale aj tak velmi velmi casto placem, citim hnev na vsetko a vsetkych a myslim si, ze nie som OK. Ale je to uz ovela lepsie ako to bolo. Najviac ma mrzi to, ze mala je teraz mala a velmi by ma potrebovala veselu a spokojnu, ked su uz vsetky okolnosti OK. Tiez ma v noci budia nocne mory a rano som jak zbita. Ako to riesis? Bola si aj u psychiatra? Niekedy nad tym rozmyslam, lebo som uz z toho velmi fyzicky unavena...

cobhan
19. jún 2014

@xena03 nie, zatial nie. Som toho nazoru, ze stravou (napriklad raw) a sportom sa to da prekonat a clovek sa znovu nastartuje, ale ono to vyzaduje aj nejaku tu obet od partnera, aby spravil podmienky. Ja som sa z toho dostala, ked som zacala chodit na zumbu, ale v oktobri nam vypadol instruktor, potom drahemu zmenili pracovnu dobu a tak sice mame zaplatene fitko do augusta, ani jeden z nas sa tam nedostal od decembra a som tam, kde som bola predtym. K tomu 18 mesiacov bez roboty, hladam, ale stale nic a to cloveku neprida. Niekedy pomoze aj nejaka blbost, zajst si s kamoskou na kavu a dieta nechat partnerovi, ale to je len kratkodoba naplast.
Podla mna je cely problem (odhliadnuc od poblaznenych hormonov) sposobeny nedostatkom (nicim neprerusovaneho) spanku, zlou stravou (pri dietati jeme vtedy ked sa da nie vtedy ked sme hladne), nizkym prijmom tekutin (ja mam flase s vodou po celom byte, lebo inak za cely den vypijem rannu kavu a tym koncim), nedostatkom casu pre seba (dieta je s nami aj na zachode), velakrat nie je moznost sportovat ci uz s financeho hladiska (platit babysitterku kym si ty na kurze alebo vo fitku), pripadne ist spolu ako rodina (lebo jeden sa vzdy musi obetovat a byt s dietatom a v 99% sme to my zeny, kto musi popri tom akoze sportovani aj usmernovat dieta a davat na neho pozor). Vela veci si chlapi ani neuvedomia, pamatam sa ako mne drahy vysvetloval, ze on musi 8 hodin makat a ja mam doma pohodu a ja som sa mu snazila z mojej strany vysvetlit, ze on ma aspon hodinu na obed, co ma pre seba a moze sa v klude najest a oddychovat a nemusi mat 24 hodin denne jedno oko na dietati a kontrolovat ci je vsetko v poriadku

xena03
19. jún 2014

@zena1985 moja rada, ak si spokojna s psychologickou a doverujes jej - je to OK, nadalej ju navstevuj a skus zaradit do programu aj nieco ine ako starostlivost o malinku, alebo s nou aspon chodievaj medzi ludi, najdi si kamaratky. Ja som to prehnala s tym pobytom doma aj psychologicku som nezmenila hoci mi nevyhovovala a tak sa to u mna dost vyhrotilo. Ale neboj strach prejde, ak by si bola z okolia NR mozem Ti dat kontakt na jednu velmi velmi zlatu psychoterapeutku. Drzim palce 🙂

Tu začni písať odpoveď...

Odošli