Psychické týranie v detstve a jeho dopad na dospelosť
Ahojte. Začnem od detstva, vyrastala som síce s oboma rodičmi, no matka bola alkoholička, takže zhruba od 5 do 17 rokoch som mala psychické týranie takmer na dennodenom poriadku. Keď bola opitá, nadávala mi do špín a hnús, vinila ma už ako malé dieťa z toho, ako dopadla, musela som jej chodiť už ako školáčka na 1. stupni kupovať alkohol, prípadne keď v rauši postrácala veci ako mobil, peňaženku, kabelku, aťď, musela som obehať všetky krčmy kým som niečo z toho nenašla. Keď založila svadobnú obručku za pár pív, musela som ísť za dotyčným človekom a presviedčať ho pred celou krčmou, aby jej tú obrúčku vrátil. Kradla som otcovi peniaze pre ňu, aby mala na alkohol. Keď som niečo nechcela z toho urobiť, nasledoval teror. Keď som bola staršia a od 16 rokov som začala pravidelne brigádovať, takmer všetky zarobené peniaze mi minula. Desiatky krát sa pokúsila o samovraždu predávkovaním liekmi či skokom z okna a desiatky krát sme jej museli volať sanitku. Najhoršie pre mňa bolo, keď otec už nevládal, pretože bola na neho extrémne agresívna, mlátila ho, nadávala mu, a veľa krát odišiel na pár hodín preč, a ostalo to na mne. Bežne do rána hádzala predmetmi a ručala. Celá bytovka o nás vedela, väčšinou sme do rána museli byť hore, kým to peklo skončilo, a potom sme mohli ísť bez spánku do školy a otec do práce. Z času na čas som dostala preplesk, len tak za nič. Keď som mala už 16 a som jej pri jednom z jej výjazdov volala, že už nevládzem a chcela som spáchať samovraždu, zložila mi telefón a vypla si ho, s tým že jediné čo povedala je že nech sa neopovážim a keď to urobím, urobí to aj ona, a opäť sa išla opiť. Nosila si domov cudzích chlapov kým otec bol v práci, a ja som musela byť pri tom ako sa muchlujú. Keď som sa rozplakala, dostala som preplesk priamo pred nimi. Niekoľko krát sme kvôli nej skončili na ulici, pretože sme bývali u otcovej mamy v 1 izbe 3izbového bytu a z času na čas otcovi súrodenci prišli vymeniť zámok. Keď som mala 16 išli sme do vlastného, a nakoniec, keď som mala 17 a mama 38, ostala na invladnom dôchodku kvôli úrazu ktorý sa jej stal v jednom zo spomínaných raušoch. Aj z toho dodnes viní mňa a otca, že sme jej nezavolali dostatočne včas sanitku a preto je invalid. Následne v 19 som odišla na vysokú školu, vyštudovala inžiniera, zamestnala sa, v princípe materiálne a kariérne mám viac ako som si vôbec vedela predstaviť v čase, keď sme bývali v náhradnom bývaní bez pitnej a teplej vody, v polozrúcanom dome s latrinou miesto WC kde nejestvovali ani Vianoce, precestovala som pol sveta a navonok je všetko fajn, avšak mám traumy ktoré mi nedajú spávať už viac ako 2 dekády. Neustále sa k nim vraciam, pretože mama ma nikdy neprestala ničiť, síce už nepije pretože už snáď 10 rokov ju otec doma zamyká (keď nezamykal tak chodila aj po úraze piť, len nie tak často), ale jej verbálny teror pokračuje ďalej, snaží sa ma postaviť voči otcovi, a vyviniť zo všetkého. Paradoxne, keď som bola decko a pár krát bola na liečení, ako matka sa správala takmer príkladne kým nepila. Vydržalo to však vždy niekoľko dní až mesiac, raz to boli dokonca 2 roky, po 3 mesačnom liečení bez prístupu k vonkajšiemu svetu a luďom. Najkrajšie 2 roky môjho života keď som mala cca 10 rokov 🙂 Teraz Žijem stovky kilometrov mimo rodičov, navštevujem ich 1-2x do mesiaca pretože chcem vidieť predovšetkým otca, avšak odchádzam odtiaľ vždy absolútne vyhorená a celé dni potom len revem. Pomedzi to sa mi na striedačku ozýva raz otec raz mama, aby sa mi jeden na druhého sťažovali a ja sa neustále dokola snažila vyriešiť ich spory. Navrhla som kúpiť mame byt bez úveru v mieste kde žije posledný žijúci člen jej rodiny, no odmietla. On ju doma tiež nechce mať. Otec odísť nechce lebo byt kde žijú je ich spoločný a nechce sa ho vzdať lebo vie, čo by z neho ostalo, smetisko miestnych alkoholikov. Do toho mi pred rokom začali chronické zdravotné problémy, ktoré bezvýsledne riešim kde kade od špecialistov až po homeopatov a čínsku medicinu bezvýsledne. Mám nadpriemerne platenú prácu avšak aj v nej som pre veľký tlak vyhorela, no nemám gule odísť nakoľko inde v mojom obore by som išla veľmi platovo dole, a momentálne platím na lekárov a rôzne lieky cca 300 eur mesačne, plus musím byť pripravená, keď bude treba zabezpečiť rodičov. Strácam pôdu pod nohami, všetky tie traumy, neistota budúcnosti a už aj zdravotné problémy ma zničili. Prestávam mať rada ľudí, irituje ma, aké banality mnohí riešia, na čo všetko sú schopní sa sťažovať, komu všetkému pripisovať zodpovednosť za svoje skutky. Aj keď viem, že to je moja chyba, že to pramení zo mňa, a z toho pocitu krivdy. Mám 32, nemám deti, ani manžela. Za cca 10 rokov intenzívnej práce na sebauzdravení som už pochopila, že to všetko čo sa stalo mame, nebola moja vina. Napriek tomu netuším ako sa z tohto kolotoča mizérie a zúfalstva dostať. Je tu prosím niekto, kto prešiel niečím podobným? Ako ste sa z toho dostali? Alebo ďalej tápete?
Zároveň prosím všetky matky a otcov, riešte všetky svoje traumy tak, aby ste čo najmenej zasiahli tým deti, ideálne ich riešiť skôr, ako sa narodia....
Ďakujem za každú odpoveď
Nezvyknem to písať, ale pripadá mi to ako vymyslený príbeh, až nereálne toto všetko.
Zlá správa je - nikdy sa z toho 100% nedostaneš. Tá dobrá, že ti postupne bude lepšie 🙂. Na tvojim mieste by som s matkou prerušila kontakt úplne s otcom minimálny, pripadne mu navrhni, nech sa odsťahuje k tebe (nie do bytu, ale blízko teba), lebo inak z toho kolotoča nevystúpiš.
Bože prepáč ja som nedocitala to sa nedá chcem ti, ale prejaviť svoju podporu jasné, že za nič nemôžeš si úžasná taká aká si. Chcem sa opýtať chceš rodinu manžela deti? Cítiš sa na to ? Ja ti veľmi držím palce nech už máš len krásny život taký aký si len želáš
@januska12323 Ďakujem. No chodím tam kvôli otcovi, s ním sa dá, sme si celkom podobní, a ostala som mu už len ja, žiadna rodina ani kamaráti a tak nechcem po celom živote, ktorý obetoval mame, aby doplatil na to stratou aj toho posledného kto mu ostal, a to som ja. Vlastne vďaka nemu som dostala šancu na normálny život
velmi zle sa to cita, pozri, ty matke nie si absolutne nic dlzna. cudujes sa, preco sa stale tapes v problemoch a zazitkoch z minulosti a potom napises, ze 1-2 x do mesiaca navstevujes rodicov - kvoli otcovi? otec nemoze prist za tebou? alebo sa proste stretnite na neutralnom mieste. toto si robis vylucne sama. co sa tyka bombardovania zo strany mamy a otca, kde sa stazuju jeden na druheho - toto treba tiez stopnut. povedat, ze nebudes mlynske kolo medzi nimi. a matku by som odstrihla uplne, nerozumiem, naco s nou vobec udrziavas nejaky vztah..
nato, aby si to vsetko nejakym sposobom prekonala si urcite najdi dobreho psychologa a prerus kontakt s matkou. s otcom mas inak aky vztah? lebo podla toho co pises, ako ta v detstve nechaval s matkou samu - chapem, ze mal toho asi tiez plne zuby, len si neuvedomoval, ako ti tym skodi? preco sa vobec nerozviedli?
@sevrin To ma celkom zarazilo, prečo? Ja som mala, resp. aj mám v okolí ľudí, ktorí prechádzali skutočne náročnejšími vecami ako ja (čím nechcem nadľahčovať svoju situáciu po tomto výleve, len chcem povedať, že to nie je neobvyklé)
maminka pije už x rokov a je stále nažive...ja čo poznám alkoholikov tak krátko po 50tke už nežije ani jeden...
Bývali ste u otcovej mamy v jednej izbe. Čo za celé tie roky otec robil pre to, aby ťa matka alkoholička psychicky netýrala v jednej izbe, v ktorej ste žili? Čo mu bránilo, aby ju nevyrazil z toho bytu alebo aspoň z tej izby? Keď si celé roky bola psychicky týraná v jednej izbe alkoholičkou, napriek tomu si dokázala dokončiť školu, vyštudovať VŠ a nájsť si nadpriemerne platené zamestnanie, ku ktorému si sa nejako musela dopracovať, nikto ti to nedal lusknutím prsta. Nehovorím nie, ale poznám deti, čo vyrastali v alkoholických rodinách a maximálne tak dokončili základnú školu, či učňovku, keďže pubertu preflákali radšej na ulici, ich správanie je hrozné a ich pravopis je bežne na úrovni mentála z osady. Opakujem, nebudem tvrdiť, že si si všetko vymyslela, ale celý ten príbeh mi príde tak pritiahnutý za vlasy, že pochybujem.
@deti95060810
Ona už hodne dlho nepije, bude mať 55, min. 10 rokov je pod zámkom, a úraz mala v 38, ak aj niečo bolo, potom, tak veľmi sporadicky. No a Vidíš a ja zase poznám ľudí, ktorí naozaj pili celý život a dožili sa viac ako 70, jedna z nich aj jej mama (moja babka), viacerí rodičia mojich kamarátov, viacero profákov na škole, kde som študovala. Ono pretože Tvoje poznanie je iné, neznamená že jediné. Ale nie o tom som chcela, myslím že toto je v princípe úplne jedno ....
To naozaj len prerušiť úplne kontakty, lebo takto sa z toho nedostaneš nikdy. Mimochodom, tvoj otec je tiež zodpovedný zato, že dovolil tvojej matke sa takto správať voči tebe. Mohol sa rozviesť a teba si zobrať do opatery. Takže nehadzala by som všetko len na matku. Vinní sú obaja. Tebe treba terapie, skús buď rodinné konštelácie alebo regresnu terapiu. Ale rodičov úplne vyčiarknuť zo života, inak to nepôjde.
@sevrin V pohode, ja nechcem diskutovať o tom, či som si to vymyslela, alebo nie. Ja som len poprosila o nejakú radu, ako z toho von. Miesto toho rozoberáš a súdiš, kto mal čo urobiť a či to nie je prikrášlené, a vymyslené. Nebol si na ich mieste, ani na mojom, tak nehodnoť. Toto nepotrebujem, toto patrí do nejakej inej diskusie, ja hľadám riešenia, inšpiráciu ...
@denkabemommy Ďakujem 🙂 Odsťahovať sa nechce, lebo ten byt kde žijú by nedopadol dobre (a financoval ho on). To som už navrhovala. Tak asi jedine stretať sa sa niekde kde prídem na otočku bez prespatia. Ďakujem za radu
@sofia1979 Ďakujem 🙂 Deti nechcem, aj keď sa to môže zmeniť, nikdy som to necítila ani sekundu tak že by som ich chcela - ani keď som mala vzťah dlhšiu dobu. A Partnera/manžela - keď stretnem niekoho, s kým by sme to tak cítili tak áno, ale ak by nie nič sa nedeje, netrvám na tom
Nesúdim, konštatujem. Napriek tomu, čo si zažila, si to dotiahla ďaleko. Oveľa ďalej ako deti z "tradičných rodín". Vyzeráš byť aj na úrovni. Rozmýšľala si nad takým variantom, že zmeniť číslo, adresu, možno aj meno, takže sa úplne odstrihnúť od matky a minulosti? Zabudnúť, že vôbec existuje?
@deti95060810 môj príbuzný pil celý život a to riadne,v posledných rokoch pol litra vodky denne,dožil sa 60
Zazil som nieco podobne, len v opacnom garde, nerad by som to tu verejne rozoberal, ale ak mas zaujem, kludne mi mozes napisat sukromnu spravu.
Ty by si mala napísať knihu a byť mementom pre ženy/mužov, ktorí chcú udržať takéto vzťahy, aby dieťa "vyrastalo"v kompletnej rodine. Je mi to neskutočne ľúto. Veľmi. Prajem Ti veľa síl, aby si možno aj s pomocou odborníkov, vyliečila rany na duši, za ktoré sa nikdy nikto neospravedlnil. 🥺
Predat byt, matku dat do zariadenia, z predaja bytu doplacat zariadenie, a otca nastahovat do jednoizbaku blizsie k tebe. Matke nie ste obaja nic dlzni, treba konat racionalne.
Neviem, co to znamena, ze matka je pod zamkom. Ona je zatvorena doma? Kto ju dal pod zamok? Pracovala vobec niekedy? Odkial mala peniaze na alkohol?
Ahoj, nemám radu, jedine psychológa. Ale si obdivuhodná žena, že napriek tomu, ako ste žili, si dokázala vyštudovať a žiť inak. Ja ako dieťa, ktoré malo šťastné detstvo a milujúcich rodičov, si to, čo si prežila, neviem ani len predstaviť. Veľa síl prajem 😊
Ja ti verím všetko čo si napísala. Môj život je tomu tvojmu v mnohom podobný, akurát ty si niečo dokázala a ja nie.. Nechalo to vo mne strašné následky. A to budem mať čoskoro štyridsať. Ak by si chcela popísať, kľudne sa mi ozvi.
A aj nie, držím ti palce, nech sa z toho dostabeš. Si silnejšia než si myslíš ❤️
Trochu nesedia tie roky, ale ok.. ked som mala 17 a mama 38. Teraz mam 32 a mama bude mat 55.
Ja nechapem preco ich stale riesit a si s mamou v kontakte,si dospela a mozes si vybrat ci budes s takymito ludmi v kontakte,robis si to len sama.Niektorym ludom to robi dobre valat sa v sebamrskani
tocicke osoby treba od seba odrezat,bohuzial ano aj vtedy i ked ide o rodicov
Je mi veľmi ľúto čím si si prešla ale nechápem prečo tie rany stále otváraš návštevami u rodičov 1-2x do mesiaca a dvíhaš im telefóny. Úplne by som uťala kontakt a psychiku riešila terapiami.