icon

Psychicky už nevládzem

avatar
krupka16
21. apr 2013

Uz neviem co so sebou.Maly ma rok a pol a som doma od zaciatku tehotenstva.Mam pocit ze vsetci sa na mna vykaslali.Byvame u mojich rodicou ale mam pocit ze som celkom sama.nemam sa s kym normalne porozpravat a postazovat sa.Ked to utrobim doma alebo pred manzelom tak vsetci na mna zacnu kricat ze ved oni my pomahaju, ze nemam dovod sa stazovat. Mala som zopar kamosiek ale tie nemaju rodiny tak od kedy som otehotnela ma uplne ignoruju.Ja som mala vzdy problem nadviazat vztahy ale teraz sa citim uplne odrezana od sveta.Chcela som ist do prace ale ze preco sa ponahlam ved nech si to uzijem narobim sa v zivote este dost podla nich. Ked to takto pojde dalej asi my z toho prepne. ☹

avatar
fidka79
Odpoveď bola odstránená
avatar
vavrenka
22. apr 2013

@ivetkabab ja si chcem zaobstarat babysisterku. nejaku kocku studentku. mam kamosku, kt. je slobodna mamicka, rodicia su z uplne ineho konca slovenska, takze bez opatrovateliek by sa asi zblaznila. 😉 , mne nema velmi kto pomoct, okrem manzela, ale uz je to naho vela, lebo som tehu a bolo tozufale so mnou (cele dni som od vycerpania len lezala), takze robil aj matku aj otca aj domacu pani a uz je pomaly na zrutenie.. takze ak si najdmenejaku sikovnu kocku, popr. dve, tak budu moju hanku pekne vencit a ja si porobim alebo oddychnem...

avatar
krupka16
autor
22. apr 2013

@fidka79 ja sa nestazujem ze som s maly doma.ja sa stazujem ze som stale doma.a kazdy den robit to iste tak to vobec nieje lahke.upratujem po siestich ludoch varim pre sest ludi a to mame trojposchodovy barak.a kedze ja som na materskej tak podla niektorych ludi to je moja povinnost.ja nezlachcujem tvoje problemy tak ty nezlahcuj moje kazdi mame svoje.ja som sa tu chcela len troska postazovat kedze sa nemam kopu a nie aby ma niekto obvinoval ze som sebacka matka ktora nechce byt som synom na materskej!!!!!!!!

avatar
dai
22. apr 2013

@krupka16 ahoj. Chcela som ti len napisat ze sa to zachvilu zlepsi - mam maleho trosku starsieho od tvojho a je to podla mna v tom detskom veku takw fajn blbe obdobie - obdobie vzdoru je svina - dieta este poriadne nekomunikuje k tomu neposlucha, nic sa s nim poriadne neda robit, nikam chodit... Ja verim ze zachvilu sa to zlepsi...
Ja teda idem zachvilu do prace - aj sa tesim aj nie kvoli malemu 😉
Moja rada k tej psychike - urcite chodievaj von - pocasie ti naladu zlepsi plus chod aspon na nakup alebo nieco take - tvoja vychadzka bude mat zmysel a aspon s tou predavackou chvilku pokecas... Robit sluzku 6tim ludom nie je bohvieco - kedy sa staras o maleho? Kedy s nim stihas travit cas hranim sa blaznenim? A kedy mas cas pre seba? Skus sa porozpravat vklude s muzom - ak ta lubi tak by mal aspon snahu mat ta pochopit...
Myslim ze v takychto viacgeneracnych pribytkoch peniaze nie su problemom - kde sa uzivi x ludi uzivi sa aj ten ylonty... Akurat na osobnost a dusu jednotlivca casto byva zabudane☹
Ak ti bude moc zle trvaj na praci - psychicky zdeptana matka da dietatku asi velmi malo

avatar
kubuliatko
22. apr 2013

ahoj. plne ta chapem. skus si aj ty vojst do svedomia preco sa s tebou priatelky s ktorymi si bola v kontakte zrazu nechcu kontaktovat? ja som v partii kde ja jedina mam dieta ale kontaktujeme sa stale s mojimi kamoskami a co je dolezite ked sa stretnememe tak preberame tie iste veci ako sme preberali za slobodna a nemotam furt o detoch. aj ja som otravena z matiek ktore sa rozpravaju len o detoch a akoby zabudli na svoju osobnost. a zacni pracovat aspon na par hod do tyzdna. ja som zacala pracovat 12 hod tyzdenne ked mal moj syn 1 rok a mala som opatrovatelku na stazenie nemam pomoc rodiny. a dostala som novy impulz do zivota.a pracujem do dnes 2 dni v tyzdni a to uz ide mat maly 3 roky. som zo spisa z mini mestecka a za to ze davam dieta do opteri opatrovatelke tak ma idu vsetci ukrizovat. ale ja som stastna a kebyze to neurobim tak sa zblaznim. 3 roky doma bez kontaktu s vonkajsim svetom je psycho

avatar
kubuliatko
22. apr 2013

a presne poznam aj tie poznamky tipu : vsak mas vsetko, uzivaj sim tersku co sa stazujes. ale jednoducho aj napriek tomu ze mas vsetko aj pomoc rodiny tak citis ze ti proste nieco chyba

avatar
paela
22. apr 2013

@krupka16 ahoj ja to mám úplne rovnako. dcérka už bude mať tri roky a už si hľadám zamestnanie. musím už von, medzi ľudí.

avatar
jabadaba
22. apr 2013

@irriss oj Irris, to by ma uz nacisto svihlo. Ja uz teraz meliem z rezerv. Do troch rokov som pobyt doma zvladala bez problemov. Vychutnavala si to. Postupne ale prisiel pocit, ze zacinam nieco postradat a s pribudajucimi rokmi doma je to coraz naliehavejsie. Uz to vnimam na sebe, ze je to maximalne nezdrave a bez prospechu vsetkych.

avatar
jabadaba
22. apr 2013

@kubuliatko je to tak, napriek vsetkym moznym argumentom, ako si treba vazit co mame, ten pocit nespokojnosti je pritomny. Len som prekvapena, ze u niekoho pride tak skoro.

avatar
simca06022011
22. apr 2013

no uplne rozumiem, az na to ze, su na tom ludia aj horsie... ja nemam okolo nikoho a musim to prezit. Ked ta to tak velmi ubija, tak sup do prace a nepytaj sa nikoho... je to iba tvoje rozhodnutie.
Mna dva roky s vytuzenou dceroou stali vsetky nervy a zdravie a +20kil , dnes som ju odniesla do jasli, s tym ze uz nevladzem. No nech sa postavia vsetci aj na mihalnice, ked som prosila aby ju niekto postrazil aspon pol dna, tak sa nik nenasiel, som s nou 24/7, k starkej na vikend uz nemoze ist, lebo ju "nevladzu", otecko ju nepostrazi sam "lebo on to nevie" 🙂) tak mala bude v jasliach, bude kludna a vyblazdnena, vyhrana... na obed skocim po nu, doma bude urobene a ja uz budem mat tiez vybavene vsetko ;) Pretoze matka musi stihat, 24 hodin lietat okolo dietata, k tomu zvladnut normalnu pracu ako pred materstvom, pracu v domacnosti, ktorej je zrazu tak vela, ze nechapem.... a samozreme vyvarat kazdu chvilu specialitky.. ;) no nemame co robit... :P
K syndromu vyhorenie, ten je uvadzani hlavne v suvislosti s prepracovanim, kedy clovek uz ma naozaj dost a nevladze a proste mu dojdu sily.. na materskej to je nieco trosku ine, aj ked myslim tiez, ze to nema tak daleko od tohto.

avatar
jabadaba
22. apr 2013

@simca06022011 neuhlasim Simca. Aj na materskej pride pocit prepracovania a podla mna plne opravneny. Ci len zamestnany clovek ma narok sa prepracovat? Ved aj opatera dietata je praca. A este aka narocna a vycerpavajuca. Porovnatelna s kazdym jednym povolanim, ak nie aj narocnejsia castokrat. Ale bagatelizuje sa, o tom svedci to, ze sa obchadza a nespomina v kontexte so syndromom vyhorenia. A je to chyba a zavazna.

avatar
kykka
22. apr 2013

My sme dali maleho do jasliciek od 14. mesiacov a ja som sla do roboty. A tie pripomienky okolia. Ze : Preco tak skoro, uz sa ti s nim nechce byt doma? Co si za matku? Moja odpoved bola: Robim pre svoje dieta len to najlepsie. Maly si na kolektiv uzasne zvykol, do jasliciek sa velmi tesi, po psychickej stranke je velmi vpredu, je sebavedomy uz od tohto utleho veku, je kreativny, vie sa pekne hrat... k ludom je komunikativny, usmievavy a vztah sa ako medzi mnou-matkou a mojim dietatom nijako nezmenil, naopak, este sa utuzil, lebo doma sme po celom dni uvolneni a stastni, lebo kazdy z nas sa "vyburil" tam, kde to skutocne potrebuje. Aky ma zmysel ostat na silu doma, ked dieta aj matka potrebuju kolektiv, svoju realizaciu v zivote; dieta - detsky kolektiv, matka - pracu? Nie je lepsie skutocne sa trosku oddelit, ako byt doma s nervovo zrutenou matkou a unudenym dietatom? Co ma potom dieta z toho, ze je s matkou doma, ked stagnuje na jednom mieste, zatial co v skolke alebo jaslickach by sa ucilo nove veci, bolo by medzi rovesnikmi a dusevne sa rozvijalo? Je velmi lahke pre matku a dieta dostat ponorkovu chorobu, ale je velmi tazke pre okolia pochopit to... Tu ostava iba jedno: dupnut si, povedat dost a ist si za svojim, za tym, co citis, ze co by bolo spravne pre vas. Lebo kazda rodina je iny model, neda sa supnut kazda rodina do jedneho vreca a nutit ludi, aby nasledovali iba jeden vzor, ze povinnostou matky je ostat s dietatom doma. Ved to je nelogicke. Uvidis, mozno budu trochu frflat, ale co ine ti mozu urobit, zabit ta nezabiju, a ked vsetci uvidia, ze ste ty, tvoje dieta spokojni, tak potom ti daju sami pokoj. Proste ano nevsimaj si nikoho a chod tvrdo za svojim, lebo ak nie, tak na konci ty budes ta nervovo zrutena a tvoje dieta nestastne, nie oni...

avatar
kykka
22. apr 2013

@krupka16 kykka My sme dali maleho do jasliciek od 14. mesiacov a ja som sla do roboty. A tie pripomienky okolia. Ze : Preco tak skoro, uz sa ti s nim nechce byt doma? Co si za matku? Moja odpoved bola: Robim pre svoje dieta len to najlepsie. Maly si na kolektiv uzasne zvykol, do jasliciek sa velmi tesi, po psychickej stranke je velmi vpredu, je sebavedomy uz od tohto utleho veku, je kreativny, vie sa pekne hrat... k ludom je komunikativny, usmievavy a vztah sa ako medzi mnou-matkou a mojim dietatom nijako nezmenil, naopak, este sa utuzil, lebo doma sme po celom dni uvolneni a stastni, lebo kazdy z nas sa "vyburil" tam, kde to skutocne potrebuje. Aky ma zmysel ostat na silu doma, ked dieta aj matka potrebuju kolektiv, svoju realizaciu v zivote; dieta - detsky kolektiv, matka - pracu? Nie je lepsie skutocne sa trosku oddelit, ako byt doma s nervovo zrutenou matkou a unudenym dietatom? Co ma potom dieta z toho, ze je s matkou doma, ked stagnuje na jednom mieste, zatial co v skolke alebo jaslickach by sa ucilo nove veci, bolo by medzi rovesnikmi a dusevne sa rozvijalo? Je velmi lahke pre matku a dieta dostat ponorkovu chorobu, ale je velmi tazke pre okolie pochopit to... Tu ostava iba jedno: dupnut si, povedat dost a ist si za svojim, za tym, co citis, ze co by bolo spravne pre vas. Lebo kazda rodina je iny model, neda sa supnut kazda rodina do jedneho vreca a nutit ludi, aby nasledovali iba jeden vzor, ze povinnostou matky je ostat s dietatom doma. Ved to je nelogicke. Uvidis, mozno budu trochu frflat, ale co ine ti mozu urobit, zabit ta nezabiju, a ked vsetci uvidia, ze ste ty, tvoje dieta spokojni, tak potom ti daju sami pokoj. Proste ano nevsimaj si nikoho a chod tvrdo za svojim, lebo ak nie, tak na konci ty budes ta nervovo zrutena a tvoje dieta nestastne, nie oni...

avatar
kykka
22. apr 2013

@simca06022011 Konecne rozumna rec.

avatar
stanislavao
22. apr 2013

preco varite pre 6 ludi a upratujete po 6 ludoch? chapem, ze byvate u rodicov, ale predsa ste neni ich sluzka. navarte len pre vas, dieta a manzela a hotovo. nech sa ostatny staraju. je velmi zle, ked rodina nebyva sama. sa to neda ani porovnat. a ked idete s dietatom von na prechadzku, na ihrisko, nieje tam nikto, s kym by ste sa porozpravali? ak je zena doma a na dedine a nema auto, tak je to tazke, ale treba si presadit aj svoje, lebo potom ublizujete len sebe tym, ze sa trapite a vase dieta to citi a bude nervozne z toho aj ono.

avatar
kubuliatko
22. apr 2013

@kykka presne s tebou suhlasim. ja som si tiez vypocula svoje

avatar
kubuliatko
22. apr 2013
avatar
fidka79
Odpoveď bola odstránená
avatar
simca06022011
22. apr 2013

@jabadaba ja nevravim, ze praca okolo dietata je lahka, to som nikde nepovedala. Ja len hovorim, ze to nie je syndrom vyhorenia. Syndrom vyhorenia vznika z prepracovania, kedy ludia pocituju nechut k svojej praci, nemaju napady, koncia na liekoch a nevedia sa zaradit do zivota. Casto nepomaha ani oddych... ja si osobne myslim, ze toto je stereotyp, jednotvarnost, pocit ze je niekto sluha... a z toho vyplyvajuce problemy, uzkost a pod. Ale nie syndrom vyhorenia. Keby takato mamicka socila na tyzden prec, je to fuc... "vyhoreny" clovek o takomto "fuc" moze snivat... a to viem o com vravim
@krupka16 je my luto, ako sa citis, ale je na case urobit tomu razny koniec ak chces byt v pohode.. nie si povinna po nikom riadit, ked maju ten pocit chod s malym na vylet ak vam to financie dovoluju a nech si riadia sami 🙂)) Alebo ho naozaj daj do jasliciek, ja som malu dala teraz na pol dna... a naobed budem chodit po nu.. doobeda urobim a vybavim co treba.. dnes sa po poldnovom behani po uradoch citim ovela lepsie :P uz aj obed sa vari... v rodine by som si dohodla nejake pravidla, ze ani si doma... upratujes vasu cast v pohode, ak chcu aby sa varilo spolocne rozdelte si dni, kedy varis ty a ked zvysok, pripadne nieco podobne... 🙂 ved vsetko sa da... ja verim ako ti je, mne nikto ani lyzicku neumyje aj keby som neviem co robila... vsetci ked pridu tak sadnu a cakaju co sa bude diat 🙂) teda co hodim na tanier, a potom si to po nich aj upracem 🙂 ja mam stastie ze su to len navstevy, cize v poslednej dobe som sa rozhodla aj tie obmedzit, ked chce niekto prist stretavame sa vonku.. ale trochu optimizmu ti dodam, mate dom... ide leto... vyhodis vsetkych do zahrady za stol, vnutri sa zit nebude a nebude treba tolko upratovat 🙂)))

avatar
vavrenka
22. apr 2013

@krupka16 tak to ti nezavidim-varenie, upratovanie a obsluzne cinnosi okolo syna.. asi mas toho dost a riadny stereotyp, je to tazke, ked si ludia myslia, ze matka je na materskej "dovolenke" 😝 , nedalo by sa niekedy maleho nechat rodicom a vypadnut niekam, napr. na nakupy, do kniznice a tak? to mi len tak napadlo.. viem, je to tazke, ked si typ, ktory tazsie nadvazuje vztahy/ kontakty, len tak niekoho oslovit, ze -ahoj, som osamelaa, zajdes so mnou na kavu?- 😅 .. ale mozno ti pride nejaka sanca na prijemny kontakt do zivota 😉 .. skus si zatial sprijemnit zivot svojim sposobom, vsak uvidis, mozno pirde neico zaujimave a ked ti bude na zblaznenie, tak je tu este MK, kde mozes napisat a pokecame 😉

avatar
jabadaba
22. apr 2013

@simca06022011 hned zacnem od tvojej prvej ci druhej vety, kde pises, ze v pripade RD nejde o syndorm vyhorenia pretoze ten sa tyka prepracovania. Naozaj sa prepracovanost moze tykat len tzv. pracujucich? To fakt? Zena v domacnosti nepracuje? Ta si vala zadok? Vidis a presne tuto formu bagatelizacie som mala na mysli. Bagatelizuje sa praca, ktoru vykonava zena na rodicovskej dovolenke. Je smutne Simca, ze ta bagatelizacia prameni od zeny samotnej.

Tak ja Ti to ozrejmim - si predstav, ze aj taka BANALNA cinnost ako vychova dietata, celodenny a niekolkorocny pobyt doma s dietatom, popri tom domacnost a vsetko co si vyzaduje, aj toto je praca, ktorej mozes mat zrazu kludne po krk. Aj v tomto pripade totalne vyhoris a prejavuje sa to rovnako ako u zamestnanych jedincov. Nechut k praci, nedostatok energie, absencia kreativity, napadov a pod. Fakt ziadnu analogiu nevidis? Odkial beries nazor, ze tie typicke prejavy vyhorenia sa nikajo netykaju zien na materskej ci rodicovskej? Vazne ma to zaujima. Vies kolko zien na RD konci na AD liecbe? Preco asi tak? Vies kolke z nich sa utapaju v tazkych depresiach? Nie?

Skoda, ze sa nevenuje tejto statistike taka pozornost ako u zamestnanych. Ale asi sa necudujem, kedze starostlivost o deti a domacnost sa za pracu nepovazuje. Praca to vsak je a riadne narocna. Tu rovnako musis podavat vykony. Musis byt mila, usmievat sa aj ked by si revala od bolesti, zlosti ci zialu. Potlacas samu seba v mnohych oblastiach a pritom sa musis tvarit, ze o nic nejde. Dokonca sa nemozes postazovat lebo spolocnost ma hned desiatky argumentov preco si to dovolit nemozes - od vydierania v style nemala si mat deti, vydavat sa az po vytahovanie prikladov, kde vsade hladuju deti a ako sa tie maju priserne a pod. Neprida to na usmeve, vsak? Ti zamestnanci sa aspon doma mozu odventilovat. Kde sa asi tak ventiluje matka na RD? Ak to nechce robit na detoch a partnerovi? Hm? A raz nastane zlom kedy padnes na zobak a vyhoris. Nerealne? Nie. Bohuzial! A ten okrajovy zaujem o tento problem ma znacne irituje. Ale v spolocnosti nastavenej na podcenovanie zien ma to neprekvapuje.

avatar
jabadaba
22. apr 2013

@simca06022011 no vida ved to pises co vsetko moze syndrom vyhorenia spustit - ano presne, stereotyp, nedocenenie kedze za pracu doma a za vychovu deti akosi tucne honorare nie su, ze ano. A ze postaci vybrdnut na tyzden a je zena ako znovuzrodena? Naozaj? Take easy to nie je. Lebo ked Ta to zacne pozierat tak Ti neposkytne ulavu ani mesiac v Karibiku. To nie je o moznosti vyvalit sa a cumiet do prazdna. To kludne moze potom postacovat aj vyhoretemu zamestnancovi, v com je rozdiel? Ved ten vyhori takisto stereotypom svojej prace.

avatar
simca06022011
22. apr 2013

@jabadaba teba nejdem riesit, asi mas nejaky problem a vyhorenie to nebude ;) zamestnanec co robi od 8mej do 16tej asi tazko bude trpiet na syndrom vyhorenia... lebo ako si pisala odventiluje sa, vyhorenim trpia vysoko vykonny zamestananci a podnikatelia , co nevedia co je sviatok, vikend, dovolenka... prepracuju sa do stadia ze nenavidia svoju pracu, stratia motivaciu atd... cize zase si mimo a iba zvelicujes, ano dovolim si tvrdit ze zena na MD ma sancu sa odreagovat a odviazat ked si to zariadi ale ak to sama necha zajst tak daleko ze doma zuri a nezvlada situaciu, lebo je doma zavreta roky a bude fnukat ze nemoze ist do prace, a nemoze dat dieta do kolektivu, lebo inak z nej bude zla matka (netreba to niektorym matkam ani povedat, oni sa sami do tejto pozicie mucenicok postavia) a nic ine nerobi tak to moze mat zavaznejsie problemy... depresiu clovek nechyti iba zo syndromu vyhorenia... preto AD, ktorymi sa ohanas... ZENY nik nepodcenuje, to si zase neviem kde citala a ja uz vobec nie, lebo okolo mna su to iba zeny co ovladaju situaciu, chlapi to totalne nezvladaju :P Cize ked ta zavaznost tohto trapi, tak sa tu neohanaj tazkou pracou v domacnosti ale hor sa do podpory zien k praci, nie k sedeniu doma do 6 rokov dietata.. a boli by niektore aj dlhsie doma, keby skolska dochadzka nebola povinna (samozrejme su deticky co musia byt zo zdravotnych dovodov doma, aby som sa nikoho nedotkla) a viem, ze sa do mna pustia zastancovia 100% domacej vychovy, 24 hodin denne pri mamicke... ale podla mna to nie je vobec zdrave.. ani pre deti, ani pre rodicov.

avatar
vavrenka
22. apr 2013

@jabadaba
@simca06022011
http://sk.wikipedia.org/wiki/Syndróm_vyhorenia
je to zavazny stav, trochu to poznam, teraz som na MD, miestami som v koncoch, ale sy vyhorenia nemam 😉, viem si realne predstavit, ze sa mamicka moze zo soc. izolacie alebo z fyzickeho vycerpania (narocne dietatko, popr. chore atd.. )alebo inych dovodv psychicky zrutit, je to vsak naozaj odlisne od dg. sy vyhoretia - to je zavazny stav, ma svoje specificke diagnosticke kriteria, aby sa oficialne stanovil a castokrat postihnuty clovek potrebuje odbornu pomoc, i ked bezne tento termin ludia pouzivaju na stav vycerpania, obdobia nechute, demotivacie atd.. asi ako ked poveim kamoske -dnes mam depku, alebo mam depky zopar tyzdnov.. ale to este nemusi byt medicinsky klasifikovana depresia 😉

avatar
s.i.m.k.a1
22. apr 2013

@krupka16 ahoj krupka, ja byt na tvojom mieste skacem meter dvadsat 🙂 aj ta chapem, aj tuzim mat tvoj problem... ja som rok a pol zavreta v anglicku, mam 4 rocnu dceru a 7 mesacneho syna. Dcera je uzasna, bezproblemova ale k malemu by sa mi hodila pomoc od rodicov. Teraz sme boli na dovolenke na sk a krasne som si to uzila. Vratili sme sa sem do stereotypu a zase sediet doma v zlatej klietke lebo nechodim do prace (zacala som robit ked mal syn 5 tyzdnov najskor na vikendy po 4 hodiny, potom to bolo uz kazdy den a nezvladla som to, po necelych 2 mesiacoch som skoncila, aj tak polovicu z toho co som zarobila sme previezli na benzine do roboty, z roboty, manzel ma vozil, chodil po mna, cize 4 cesty po nocnej, s deckami musel byt, nespat a este k tomu aj trpeli deti ktore museli povinne obaja vstavat o 6 rano aby ma mohli ist zaviest). Poviem ti, ze coraz castejsie nieco hodim o zem od nervov, vstanem rano o 6 k synovi, muz sa vracia z prace, o chvilku ide spat a moj kolobeh je upratovat, upratovat, prat, upratovat, varit, a do vecera zase upratovat. Ked odide muz do prace, beriem zehlicku a zehlim. Nema mi kto maleho zobrat, jedine ak manzel, dcerka je sice bohova a pomoze ale kade prejde, tam po nej ostane bordel akoby sa tam prehnalo tornado, dnes napr. banalita - ale naserie som upratala knihy ktore si nevsimala, zbehla som do kuchyne, vratim sa z kuchyne a knihy na zemi, skoro ma porazilo. Ked poziadam o pomoc od mm, vacsinou sa dockam odpovede zajtra alebo neskor, co pre mna slusne znaci ze ho nemam zatazovat a mam si urobit sama. Nemam jedinu kamaratku, jednak ze nemam cas a ani chut kedze mam vsetkeho plne zuby. Jednak, ze ano, nemam nikoho, lebo keby som chcela mat tak poznam manzelovych kolegov z prace a nemam zaujem o nocne hlasne ozran party u nas doma ked chcem mat klud a vylozit si nohy ked deti konecne spia. Tak si vyber zivot, ci budes mat radsej niekoho, kto ti pomoze, alebo mas heslo "Pomoz si sam". Dakujem, ja beriem pomoc.....

avatar
jabadaba
23. apr 2013

@simca06022011 ja mam problem? Aha, ked dojdu argumentacie tak sa prestava diskutovat a zacina sa diagnostikovat? No cumim. 😕

Ja som len chcela poukazat na to, ze vyhoriet moze aj zena na RD a ze sa tomu nevenuje patricna pozornost ako inym povolaniam. Co je na tomto take, ze ja mam problem? Normalne dislkutovat nevies?

avatar
jabadaba
23. apr 2013

@vavrenka wiki mam nastudovanu aj ja. Co to dokazuje? Ta definicia myslim? Len snad to na co poukazujem, ze sa obchadza problematika zien na RD. Tie nemaju napln prace zameranu na starostlivost o inych? Nie je to snad zatazova praca ako tie povolania, ktore so syndromom vyhorenia spajaju? Ja tam analogiu vidim. A ked sa tomu venujem neznamena, ze ja mam nejaky problem ako tu nadhodila Simca. Len ma tato problematika zacala zaujimat.

avatar
cica99
23. apr 2013

@simca06022011 podla mojho nazoru mas problem aj Ty, mozno si ho neuvedomujes. Z toho ako reagujes mi vyplyva ze mas podvedomy pocit viny , ze si dala malu do jasli na pol dna s tym, ze podla vsetkeho sa budes pol dna venovat praci v domacnosti a vybavovat urady (mozno je to cast tvojho zarobku, ak si na volnej nohe alebo urady vybavujes pre seba, netusim). Kazdopadne - z toho, ako kazdemu radis, aby sa dieta zbavil odovzdanim do jasli, pripadne sa vysmievas "mucenickam", ktore sa stavaju do bezvychodiskovej pozicie zienok domacich, pretoze je to predsa tak jednoduche, dat dieta do jasli.....jasne dokazuje , ze to tak jednoduche nie je. Potlacila si v sebe pocit viny, ktory ma podla mna kazda matka, ktora dieta da do jasli (aj ako si pisala "nech sa postavia vsetci hoci aj na mihalnice, ja ho tam dam, lebo mi rodina odmietla pomoct"). Tym nechcem povedat, ze to, ze si supla dieta do jasli je nieco zle, tak ako nie je zla ani matka, ktora si zvoli byt s dietatom doma az do konca, a "vydrzat", napriek silnejucemu pocitu unavy , je to kazdej osobna vec. V podvedomi predsa vieme, ze ked do tej prace nastupime, bude nam za tymto obdobim velmi luto....a co sa tyka @jabadaba , ona predsa priznala otvorene, ze ma problem uz byt doma, v niektorom prispevku, tak nechapem ze jej to potrebujes oznamovat...

avatar
tyssa
23. apr 2013

jabadaba mas uplnu pravdu, chodila som na dve vs sucasne a popritom brigadovala, spanok som takmer nepoznala, po vs som pracovala ako koordinatorka a projektova manazerka-pisala som narocne projekty, riadila ludi, potom som hodnotila projekty,..atd, po prvom babu som isla do prace ked mal maly 1,5 roka-chceli sme druhe a s nim som chcela ostat 3 roky doma, teraz taham treti rok, sice robim dake projekty ale starostlivost o deti-su to dve zive striebra, aj ked starsi uz chodi do skolky a manzel mi pomaha a starostlivost o domacnost da zabrat, vecer sa tesim do postele jak drobci na cokoladu, mozem porovnat obdobie pred detmi-casovo narocna praca /nie 8 hodin,../ a obdobie doma na rodicovskej-to je 24 hodinova starostlivost, moj muz to definoval spravne-je chemicky technik na zlozitej prevadzke-fakt narocne povolanie, - uz aby som bol v praci a oddychol si 😀, tiez si myslim ze zena na rodicovkej moze vyhoriet, kazdy den rovnaky, popripade bonus v chorobe deti,..

avatar
simca06022011
23. apr 2013

@jabadaba to ze sa potrebujes vadit ... to je tvoj problem, pretoze ja som nikde nepisala ze zeny na MD sedia s vylozenymi nohami... len to ze to NIE JE syndrom vyhorenia ani nahodou, ked to tvrdis vela o tom nevies... skus zenu hotovu zo starostlivosti o deti, poslat na dovolenku a uvidis...
Diskutovala som s tebou dost myslim, a napadas ma vecami, ktore som nikdy nepovedala, mozno len preto ze citis potrebu ukazat ako si si syndrom vyhorenia nastudovala... nebudem sa tu v teme, kde treba zene POMOCT VYRIESIT stav, vadit o tom co je syndrom vyhorenia a co nie..
@cica99 ja nemam ziadny problem s tym ze som dala dcerku do jasli, bola som s tym vyrovnana uz pred porodom ze tam proste pojde a doma neustale nebudem a ani nemozem (nie neperiem a neriadim doma a urady nevybavujem denne, ale mam firmu a kopec zamestnancov a zakaznikov, som zodpovedna aj za nich a za to ze budu mat co svojim rodinam kazdy mesiac doniest do rodinnej kasy), dala by som ju aj ovela skor a ja na cely den, jej to proste prospieva a velmi rada je medzi detmi... diagnostikujes tu uplne nespravne veci... ja som pisala vo vseobecnosti, ked zena nieco nezvlada nema sa doma zatvarat (nie o unave a vycerpani po celodennej praci, jagababa tu pise o syndrome vyhorenia - co je nieco ine, utocila na mna ze sa nespravam citlivo k unavenym matkam a som nespravodliva, aj ked som to NIKDE nenapisala, cize vyjarit sa k tomu hadam mozem...) Kazdy citi ze inde na neho depresia, ze nieco nezvlada a ked nema moznost sa odreagovat nijak od deti, je treba to riesit nejakou starostlivostou.. to ze sa niekto dostava este do hlbsieho stavu vyplakavanim, strachovanim a odvahou "vydrzim to ved som supermama" to urobi len horsie a nakoniec si to odnesie aj to dieta... su zeny co matersku zvladaju v pohode, su take co popri materskej musia robit aj nieco navyse a je to len tak-tak a su take co to nezvladaju casom vobec... typicky priklad nahorsich stavou su ludia co doma nevydrzia ani tyzden ked su chori a utekali by do prace... takato zena doma urcite 3 roky nevydrzi aj ked bude chciet byt doma do 3 rokov dietata.