Rady a dirigovanie od svokry.

Ahojte, idem si sem po radu, keďže ma denno-denne trápia nevyžiadané rady od mojej svokry, s ktorou bohužiaľ bývame v jednom dome (aj so svokrom, s mojim priateľom, s jeho sestrou a 7 mesačným synom). Vlastne to často už nie sú rady ale buzerovanie, čo mám robiť, ako mám robiť. Vyčíta mi keď občas nevarím, lebo sa tým neviem postarať o jej syna. Hovorí mi, že pred spaním malému nemám dávať Nutrilon ale krupicovú kašu alebo mlieko s keksami a v noci keď sa budí (čo je 2-3 krát za noc) mu mám dať iba čaj. Keď ho kŕmim hovorí, že ho nemám kŕmiť v detskej stoličke ale na kolenách (čo mi vôbec nevyhovuje lebo je to nepraktické a jedlo je všade). Hovorí mi ako ho mám držať, kedy mu mám dať napiť, kedy mám urobiť to a hento, pritom po 7 mesiacoch sú to pre mňa samozrejmé veci a nepotrebujem aby mi niekto stále hovoril čo mám robiť. Radí mi, aby som malému už dávala jesť všetko- to, čo jeme my dospelí, pritom ja sa radšej riadim odporúčaním pediatričky. Nadáva mi, prečo občas nechám malého spať v našej posteli, veď on má spať vždy len v postielke. Káže mi, aby som s malým chodila každý deň aspoň na hodinovú prechádzku, doslova mi to prikazuje. A pritom vie, že mám o chvíľu štátnice a pracujem na diplomovke (navyše som znova tehotná a trápia ma nevolnosti a neustála únava), a priateľovi povedala, že ona si ho kedykoľvek vezme na prechádzku aby som sa ja mohla učiť, no mne hovorí, že keď poobede dojde z roboty a ja budem s malým doma tak ma okamžite vyženie s ním von nech je akékoľvek počasie. A toto je denno-denne, vždy keď ma vidí, keď som s ňou v kontakte. Priateľ má k tejto situácii skôr neutrálny postoj, zastáva si ma keď na mňa svokra nadáva, ale jej "rady" považuje za niečo, čím by som sa mala riadiť, takže od neho sa pochopenia nedočkám. Neviem ako túto situáciu vyriešiť, moje pokusy o zastavenie tohto kázania skončili buď nepochopením, alebo sa urazila, no neprestala. O dva mesiace sa sťahujeme do vlastného chvalabohu, ale dovtedy neviem ako to vydržať, už na sebe pozorujem aj príznaky depresie (nemám chuť do jedla, nič ma nebaví, nebaví ma život, som stále mrzutá a pod.) Najväčší problém je asi fajčenie, celá jeho rodina fajčí v celom dome (okrem našej izby) a ja som im mnohokrát hovorila, že si neželám aby pri ňom fajčili. Ona aj všetci ostatní ma presvedčali o tom, že jemu to nevadí, jemu to neškodí a takto mu aspoň vytvorím imunitu proti tomu, nad čím sa mi rozum zastavil. A keďže to nikto nevie rešpektovať, tak som väčšinu času s malým v izbe, aby nemusel dýchať ten dym, čo mi ale ona vyčíta. Ospravedlňujem sa, že som to nevedela skrátiť, no ako by ste túto situáciu riešili vy? Som nekonfliktný človek, nerada sa hádam, no jej správanie mi strpčuje život.