Reči otca o smrti mi spôsobujú ťažké stavy
Ahojte. Potrebujem sa velmi vyrozpravat. V poslednej dobe si uvedomujem, ze sa u mna zacina prejavovat akysi zvlastny strach o svojich blizkych. Ako mala som dost casto pocuvala od svojho otca reci typu „Ja zomriem presne v takom a a takom veku ako aj tvoj dedko (zomrel pomerne mlady). Ked budes mat tolko a tolko rokov, uz tu nebudem.” .. Boli Dusicky, isli sme zapalit sviecky na hrob a otec uz odmalicka, ze dufa, ze ked umrie, ze aj jemu budem chodit palit sviecky a zrazu sa zvrhla debata okolo jeho smrti… Ked som bola este mensia, otec dostal infarkt, bolo to s nim celkom zle, nastastie sa z toho dostal. Vtedy som si to tak neuvedomovala, az teraz casom si to uvedomujem, ake to mohlo mat dosledky. Ide o to, ze pod vplyvom tohto vsetkeho sa u mna v poslednej dobe zacal rozvijat extremny strach, hlavne o otca. Staci, ze je chory a len kasle a sopli a ja som schopna vyvadzat ako zmyslov zbavena. Pride na mna taky stav, ochladnu mi prsty na rukach aj nohach, zacnem mat take akoby tiky v koncatinach, nemozem spat, mam tazobu na hrudi a chce sa mi vyskocit z koze, neviem sa upokojit, placem. Je to otrasny stav😔a on stale taketo reci a len to vo mne podnecuje toto vsetko… Ani neviem, co ocakavam od tejto diskusie.. chcela som sa hlavne vyrozpravat..
Nemyslím si, že ide v tomto prípade o citové vydieranie, nemusí ísť ani o strach zo smrti, ten čo sa smrti bojí, sa tejto téme vyhýba oblúkom, oni to v sebe proste majú ako podvedomý program, a neuvedomujú si poriadne, čo tými rečami ostatným spôsobujú alebo môžu spôsobiť. U nás nepomohlo dohováranie, pýtanie sa prečo takto rozpráva/zmýšľa proste nič. Starká si stále ide svoje. Pomáha len zvrtnúť na srandu, alebo nahodiť úplne inú tému a jej reči o smrti ignorovať, keď zistila, že nikto to nepočúva tak postupne sa zapojila do témy, čo sme riešili, alebo si šla robiť niečo. Oni to majú v sebe tie frázy zakorenené, museli to počúvať od mala, tiež od niekoho v rodine, alebo známeho, a majú to v podvedomí a pri určitých situáciách, alebo keď sa zasekne konverzácia, tak je to ako spúšťač a začnú s tým.
Svokra zas je iný prípad u nej ide o citové vydieranie, kým starká si zvykne verklíkovať stále dookola tie isté frázy, svokra to robí okato, aj trochu zvýši hlas aby každí tie reči počul a potom odrazu ostane ticho a čaká na reakciu. My sme svokru prekukli, takže toto ignorujeme a pomaly s tým prestáva. Ale ona je dosť manipulatívna a vždy sa snažila citovo vydierať, starká taká nie je, takže vidím tie rozdiely.
@tibor79 zaujímavé, tak len zistiť, čo ťa k tomu vedie. Moja starká to počúvala vo svojej rodine, oni boli tak vedení aby nikdy neboli na obtiaž iba na osoh, od mala boli naučení tvrdo pracovať. Čo si ju pamätám ako dieťa nikdy sa poriadne nezastavila, stále niečo robila. A v tej dobe čo ona bola dieťa, mladá, ľudia zomierali skorej, na choroby, podvýživa, od ťažkej práce, zažila aj vojnu, takže ona naozaj reálne čakala, že umrie skorej. Iný berie vysoký vek, že sa dožil ako požehnanie, ona je dosť zrobená, od malička pracovali tvrdo, a nevie oddychovať, tak ona asi vidí ten večný spánok, ako že si konečne oddýchne alebo čo. Naozaj netuším čo presne sa jej odohráva v hlave, aj nás to mrzí lebo miesto tešenia sa že sa v celkom dobrom zdraví dožila pravnúčeniec, tak stále rieši prečo tu ešte je 😔
Ono, jedina spravodlivost na svete je ta , ze kazdeho z nas to raz caka a nik z nas nevie dna ani hodiny... a to je velmi dobre... tak sa da lahsie zit. Svokrin otec zomrel necakane na zastavu srdca v posteli vecer o 23.00, po jeho smrti nasli v penazenke papierik. Bol tam datum a cas. Sedelo to... bol matematik, nikto nevie, ako to vypocital, odkial to mal. Jedna znama mala mamu, ktora pri kazdej navsteve ukazovala v skrini saty, v ktorych ju maju pochovat 🙏 potom uz si na to zvykli, ze mama o tom rozprava cele roky, nez k tomu doslo
Hmmm toto je niečo ako generačný strach. Píšeš ze taka istá bola babka, otec s tým zrejme vyrastal a toto lamentovanie nad smrťou od nej prevzal.
No a odovzdal to tebe, teraz s tým bojujes ty.
Veľmi pomôže si toto uvedomiť, cely ten mechanizmus naucenych fráz ktoré si už 3 generáciu opakujete. Je celkom možné že o nejakých pár rokov s tým začneš aj ty...Nebodaj keď sa ti narodí dieťa, to je snáď najvyšší level strachu. A strach vie pekne ovládnuť a zničiť celý život.
Teda pokiaľ to vedome nestopnes. Pokiaľ ti to prerástlo vyložene do úzkosti tak urcite pomôže psychológ.
Vieš všetci umrieme. Hlavne dlhoveky ľudia zažijú smrť celej svojej rodiny. Aj ty pravdepodobne pôjdeš otcovi aj mame na pohreb, zbytočne prežívaš histeriu už teraz. Nechaj si to na čas keď to bude aktuálne.