icon

Riešenie ťažkej rodinnej situácie s chorým otcom

13. feb 2024

Ahojte ani neviem či chcem povzbudenie, názor radu, vyrozprávať sa, asi všetko z týchto. Začnem na začiatku, mám už rodinu muža a deti. Môj otec bol vždy ako cudzí, strašne veľa pil (a pije ešte stále) bil nás, neustále hádky, krik. Ja som sa v 18tich odsťahovala, mama s bratom ešte stále žili s ním. Pred troma rokmi sa mama s bratom odsťahovala od neho. Odvtedy sa to s ním iba zhoršilo, každý deň opitý na mol, neumyval sa a podobné, vyhodili ho z podnájmu, tak aby nešiel na ulicu prichýlila ho moja krstná (jeho švagriná) v časti ktorú pristavili nedávno predtým. Včera mi volala krstná že otcovi je zle, ona po slovensky dobre neviem tak som letela s mužom k ním, volala záchranku, výsledok že má porážku, keďže jemu už bolo zle aj predošlý deň a nikomu nič nepovedal, liečba sa začala až neskôr má ochrnutu ľavú stranu a pravdepodobne oveľa lepšie to už nebude. Ja teraz lietam za ním do nemocnice, nesiem mu veci, komunikujem s lekárom lebo mama vôbec nič, všetko je na mne. Ja mám 2 malé deti +prácu +domácnosť a som už teraz v koncoch. Ani nevieme čo bude s ním ďalej, lebo ak fakt sa nebude hýbať a chodiť ku krstnej nemôže, ja si ho zobrať neviem a mama že tak mu mám vybaviť DSS, pravdaže zase len ja. Fakt nechápem že iba vtedy vedia že ma majú keď niečo treba vybaviť /urobiť. Som nešťastná z celej situácie. Za hocijaký postreh, názor, radu budem vďačná. Ďakujem

Strana
z3
avatar
alexnina777
14. feb 2024

@subartic ale samozrejme, otec žne čo zasial a všetko ostatné je pravda, autorka sa rozhodla sama a dobrovolne že mu chce pomocť, to je jedna strana mince, druhá strana mince a právne podložená realita, že jeho manželka má tú vyživovaciu povinnosť o ktorej tu pisali vyššie … a tu ide o to, že my tu radíme autorke tak, aby si to ulahčila, ked uz sa tak rozhodla ako sa rozhodla, že ho neodstrihne uplne, a to znamená, že by mala matke dať vediet že je to zo zákona jej povinnosť.. ja tú matku uplne chápem, a asi by som urobila na jej mieste to isté, ale svojej dcére by som to neurobila, ani v minulosti ani teraz a preto si myslím, že je egoista..

avatar
neferneferuaton
14. feb 2024

Mozno este by som sa poradila s nejakým pravnikom aky by bol postup.

avatar
subartic
14. feb 2024

@natalienka12 nie som právnik, ale ani súd predsa nemôže prikázať prefinancovať pobyt manželovi v stacionári nad jeho invalidný alebo starobný dôchodok. Ja si myslím že všetko má svoje hranice , aj vyživovacia povinnosť, ani tá nemôže ísť na úkor druhého manžela . Z môjho pohľadu je lepšie sa rozviesť a kašľať na nejaký dôchodok , mať kľud a prestať riešiť nepodareného chlapa.

avatar
subartic
14. feb 2024

@alexnina777 ako svojej dcére by som to neurobila? Jej dcéra sa rozhodla dobrovolne , nedostala to prikázané od nikoho, ani súdom . Ja plne chápem tú mamu , a to som silne prorodinná ale nie v tomto prípade. Zákonná povinnosť tu isteže je , od nej by som sa chránila rozvodom , zavrela za sebou dvere a žila svoj život.

autor
14. feb 2024

@neferneferuaton citový vzťah k nemu nemám vôbec žiadny. Nie je mi ho ľúto ako otca, ale ako človeka. S právnikom sa tiež poradím, a ešte pôjdem aj na obecný úrad v meste jeho bydliska lebo to mi tiež poradili, a samozrejme ešte budúci týždeň idem za sociálnou sestrou v nemocnici.

autor
14. feb 2024

A ešte k tomu k sebe si ho zobrať neviem, platiť mu domov plnou sumou tiež nie. Koľko môžem pomôcť bez toho aby to mne a mojej rodine ublížilo toľko pomôžem ale viac nie. Jeho problémy nepôjdu na úkor nás.

avatar
neferneferuaton
14. feb 2024

Držím palce aby si niekde nasla pomoc na nejakych uradoch. Treba pozistovat. Ale ak su s mamou manzelia stale tak by jej súd zrejme priklepol nejake vyzivne. Ci chce alebo nie. Ako mama sa mala s takym muzov rozviest davno ked ste boli este deti a zacal vam ublizovat ci fyzicky ci psychicky.

autor
14. feb 2024

@neferneferuaton to jej vyčítam do dnešného dňa, ale jej odpoveď bola stále že sa nerozviedla lebo sa bála ako nás uživí sama, a nemala kam ísť.

avatar
brankova
15. feb 2024

Mne by ho nebolo ľúto ani ako človeka. Nestaral sa o rodinu, vlastne deti , nechodil do prace z vlastného rozhodnutia. Ničil si zdravie chlastom z vlastného rozhodnutia. A teraz poďme sa mu všetci poskladať z našich daní na zdravotnú starostlivosť? Ak by sa tebe niečo stalo ani brvou by nepohol! Ak ti bude niekto volať z nemocnice alebo jeho švagriná, nedvihni. Rozhadat sa s mamou kvôli nemu? Priority si treba určiť. Kľudne potom môžeš pomáhať náhodným okoloidúcim. Hovorím z vlastnej skúsenosti.

avatar
alexnina777
15. feb 2024

@subartic ja s tebou súhlasím so všetkým, čo píšeš ohľadom toho že ten človek si vobec od nikoho starostlivosť nezaslúži, a chápem zabuchnutým dverám pred ním… ja ale píšem o matke, matke ktorá svoje deti nechala otlkať ožratým otcom, bez ohľadu na všetko to dopustila, autorka píše, že jej to doteraz vyčíta, teraz ked má ostať na ulici a tá istá dcéra ktorú nechala otľkať, teraz robí čo robí pre neho a ona zapleští pred ňou dvere? mne ide o ten vzťah matka a dcéra.. ale chápem že to je moj uhol pohladu, ja by som ani jedno ani druhé svojim dcéram neurobila.. nehovoriac že niečo jej tam ukladá ten zákon.. ale opakujem súhlasim že ten človek si nič nezaslúži od nich , len teda ona to ide urobiť dobrovolne, a ja ako matka by som ju v tom nenechala samu..

Strana
z3