Rodina sa ozve len vtedy, keď niečo potrebuje
Ahojte…
Chcem sa spytat, mate tu aj vy niekto take chladne vztahy vo vzdialenej rodine, rozumej teta/ujo a neter? Priklad, ze sa roky nenavstevujete uz od vasich detskych cias, oni nekontaktuju vas, ani vy ich, ani k sviatku a ani k nejakej vyznamnej zivotnej udalosti, ktoru ste mali, vam tiez ani nepogratuluju. Jednoducho kontakt 0, no a potom sa zrazu z nicoho nic ozvu, ked nieco potrebuju od vas konkretne. Ide o zistnu pomoc, nieco, co vedia, ze viete zariadit, aj ked vas to stoji nemale usilie a nie je to len tak. Ale ockavaju, ze to bude, lebo ved dte rodina.. Mate ochotu im vtedy vobec pomahat, ked su to v podstate cudzi ludia? Prip. pomohli by ste?
Dakujem.
Stručné zhrnutie
- Vzdialená rodina sa často ozýva iba keď niečo potrebuje; riešenia zahŕňajú odmietnutie, nastavenie hraníc, poslanie cenníka za služby alebo selektívnu pomoc pri drobných úkonoch.
- Pomoc je v diskusii považovaná za primeranú, ak ide o malé služby, ktoré neohrozia zamestnanie ani financie, napr. vyplnenie daňového priznania, skrátenie nohavíc alebo odviezť na letisko.
- Viacerí upozorňujú na hranicu zákonnosti a profesijnú zodpovednosť; odporúčaným riešením je striktne odmietnuť požiadavky, ktoré by ohrozili licenciu alebo vyžadovali nelegálne konanie.
Najčastejšie otázky
Q: Ako odmietnuť žiadosť o pomoc od vzdialenej rodiny bez pocitu viny?
A: Navrhované taktiky sú poslať cenník za služby, stručne povedať "nie" bez dlhých vysvetlení alebo uviesť, že momentálne nemáte čas; tieto prístupy boli priamo spomenuté v diskusii.
Q: Kedy je primerané pomôcť rodine, s ktorou nemám kontakt?
A: Pomôcť sa odporúča len pri drobných úkonoch, ktoré neznamenajú výrazné úsilie alebo riziko, pričom v diskusii boli uvedené príklady: vyplnenie daňového priznania, skrátenie nohavíc alebo odviezť na letisko.
Q: Čo robiť, ak rodina žiada pomoc, ktorá je na hrane zákona alebo profesijných pravidiel?
A: Nevykonávať takéto úkony; v diskusii osoba z odboru zdravotníctva uviedla, že by to neriskovala kvôli strate licencie.
Q: Ako sa brániť opakovanému využívaniu pomoci?
A: Odporúčané stratégie sú ignorácia opakovaných požiadaviek, jasné povedanie "nie", zavedenie cenníka za služby alebo pomoc poskytovať len vtedy, keď to nie je opakovaným bremenom.
Q: Môžem požiadať niekoho, aby sa prihovoril za uchádzača do práce?
A: V diskusii radili neprihovárať sa nad rámec krátkeho odporúčania; maximálne prijať, že sa niekto prihovorí, aby uchádzač dostal pozvánku na pohovor, ale nerobiť rozsiahle zasahovanie do výberu.
Q: Čo robiť, keď by mi pomoc stála stratu práce alebo peňazí?
A: Viacerí účastníci uviedli, že v takom prípade nepomôžu, s výnimkou situácie pri bezprostrednom ohrození života, kde by zvážili zásah.
Závery z diskusie
Zhoda
- Je prijateľné odmietnuť pomoc, ak by jej poskytnutie znamenalo veľké úsilie, finančnú ujmu alebo ohrozenie zamestnania.
- Pomoc je vnímaná ako primeraná pri drobných službách, ktoré nespôsobia ujmu (príklady: daňové priznanie, skrátenie nohavíc, odviezť na letisko).
- Efektívne taktiky na nastavenie hraníc sú poslať cenník, povedať "nie" bez vysvetľovania alebo ignorovať opakované žiadosti.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že treba pomáhať, lebo ide o rodinu; iní tvrdia, že sa nesmie pomáhať, keď sú vzťahy chladné a ide o zneužívanie.
- Niektorí sú ochotní pomôcť cez odborné kontakty alebo služby (napr. pomoc pri daňovom priznaní); iní odmietajú, ak by to zahŕňalo prekročenie právnych alebo profesijných hraníc a riziko straty licencie.
Otvorené otázky
- Ako nastaviť hranice tak, aby sa zamedzilo opakovanému využívaniu bez trvalého narušenia rodinných vzťahov?
- Ako individuálne posúdiť žiadosť o pomoc, keď ide o malú námahu, ale opakované požiadavky?
Spomenuté značky a firmy
daňový úrad
Spomenuté produkty a metódy
daňové priznanie, skrátenie nohavíc, odviezť na letisko, poslať cenník, ignorácia, povedať "nie", prihovoriť sa na pracovný pohovor, vybaviť zľavu pri nákupe materiálu, odmietnuť pri riziku straty práce alebo peňazí, nelegálne vybavovanie (na hrane zákona), riziko straty licencie
Miesta a osoby
žiadne
@tykat Danove nie, nechcem konkretizovat, ale je to ano, sluzba, ktoru poskytujem pracovne… Mna to tiez netankuje sa ist kvoli takym pretrhnut, ale zaroven sa potom vo mne bije pocit, ze som zla a nepomozem.😄Asi to musim len prekusnut.
@anonym_autor Opíšem v krátkosti, síce iný prípad, ale je o tom, že aká vie byť rodina.Neter s rodinou mala vo zvyku bez ohlásenia chodiť k nám neohlásene na predĺžené víkendy a keď sa ohlásili, tak len preto,aby sa nestalo,ze dôjdu a doma nebude nikto,lebo budem v práci a syn u babky.Bolo otravné obskakovať ich nevyspata po nocnej,či po prebdenej noci s chorým synom.Vacsinou chodili pred výplatou.Chapem, že mali hlboko do vrecka,ale aj ja som išla na výpary a špekulovala,aby som nebola v mínuse a mala pre syna i seba jedlo.Zivit +3 ludi s dobrým apetítom a celkom vyberavych mi nabúralo rozpočet, ale boli to príbuzní...Jedno leto som začiatkom prázdnin chcela dohodnúť,ze ich navštívime,a tak som napísala sms, že zavolám, keď im to bude vyhovovať a dohodneme aj termín návštevy...a nič, žiadna odozva.Mala som však už pokoj od predvyplatovych nezvaných návštev
@anonym_autor ano mam velku cast rodiny takuto, casom som sa vypracovala tak, ze ich cisla nemam ulozene, nedviham, nezaujima ma to... v podsate myslim, ze vacsina ani nema na mna cislo, nepozyvame sa nikde a tak. Ak by mi niekto volal, nebodaj a sprava sa tak ze prejde okolo mna a nepozna ma a zrazu nieco chce = kludne poviem nie. Ine su take normalne vztahy, ze velka rodina a ked sa stretene pozdravime sa, pokecame, ale ti napr nemaju potrebu nieco potrebovat :D ani ja od nich..
@anonym_ddec69 chapem… my sme, resp. rodicia a tito rodinni prislusnici v ramci jedneho okresu, casto sa nahodne stretnu a teda ako som pisala vyssie.. robia sa, ze nepoznaju, ale ked nieco potrebuju, poznaju velmi dobre… Mna na tom stve toto..
@anonym_autor v tom prípade ich zasa ty ‘nepoznaj’, keď niečo potrebujú… žiaľ, keď nechcú byt rodina v dobrých časoch, ty nechceš byt rodina len v zlých časoch… určite aj mňa by to mrzelo, tiež mám takého brata, ale je na tebe, ako si vymedzis hranice. Môj brat už za mnou nechodí pýtať pomoc… vie, že by som s ním hodila reč a to mu je nepríjemne, on by sa radšej tváril, že to, že sa ako je rok dlhy neozve, je normálne a len mi potichu pomôž a ja zasa zmiznem, kým zas niečo nebude treba.