Rozchod s dokonalým človekom

Pred 7rokmi som si zacala so zenatym muzom. Ano,teraz ma odsudite,ale bolo to akoby sme boli pre seba stvoreni. On sa zenil velmi skoro,kvoli tomu ze manzelka otehotnela. V case ked sme sa spoznali,jeho syn mal 13rokov. Nejdem rozoberat co nasledovalo, bolo to velmi zlozite,nemohol sa hned rozviest kvoli scenam manzelky,ktora proti nemu huckala syna...peniazom,atd.skratka sa rozviedli az minuly rok,po chlapcovej 18ke,hoci maly vedel ze ma vztah so mnou,dokonca otca nakoniec kryl pred hysterickou matkou... Nas vztah tym vsetkym ale velmi utrpel,boli hadky,'milosrdne lzi', v casoch ked nevedel kam s konopi,ublizil aj mne. Vo mne rastol hnev... smutok,citila som sa miestami ako handra... nevedeli sme sa vzdy porozpravat,veci vyriesit,za tych 5rokov sme mali naozaj moznost byt spolu tu a tam zo dva dni parkrat do roka. Medzitym pred 4rokmi som zacala pracovat viac v zahranici,kde som stretla velmi dobreho cloveka, ona sa do mna aj zamiloval,no ja spatne teraz vidim ze s mojej strany to bolo len z akejsi unavenosti zo zloziteho vztahu,ze som sa nakoniec s nim dala dokopy. Povedala som si ze pojdem na veci s rozumom,dost bolo cakania na zenateho,ktoreho sice lubim ale v podstate sa len trapim. A tak sme s tym novym spoli zacali byvat,su to uz 3roky, je to sialene,taky navonok dokonaly vztah,takmer sa nehadame,ale sme od zaciatku ako manzelia po 20rokoch. Zadovazili sme si dve macky,tak sme taka divna sporiadana 'polorodinka'. On je velmi mierny,sporiadany,starostlivy,spolahlivy,niet mu co vytknut...jednoducho dokonaly 。 Ale ja som sa do neho dodnes nezamilovala,sex s nim mi takmer nic nehovori, a vyhybam sa mu, a on dokonca toleruje i to. Neviem co som si myslela,ze to casom nejak 'pride', a ze je dolezitejsia dovera, harmonia,nez sialena zalubenost. Ale teraz som tu a mna to stale taha k predoslemu,ktory sa medzicasom rozviedol,komunikujeme,aj sa pohadame, aj nas to k sebe sialene taha... uz aj vie ze kvoli nasim turbulenciam vo vztahu som si nasla iny kludny,nudny vztah,ale aj tak akoby obaja vieme ze mame byt spolu. Neviem ako to mojmu terajsiemu povedat,jeho rodina ma pozna,beru nas ako manzelov,... neviem ako sa odstahovat zo dna na den. Asi rozumom by som si mala vybrat jeho,ale neni to fer ked ho nemilujem a zrejme som ho nikdy nemilovala,no na druhej strane neviem ako zvladnem odist a vediet ze sa trapi,lebo to viem ze sa bude.😢 Nemozem tu predsa ostat preto,ze je to 'istota', ze viem ze on robi a urobi vsetko pre mna... prosim poradte,a .nehovorte mi ze som krava,to viem aj sama😂