Rozdielny prístup k výchove a problémy s rodičmi

Ahojte, mám problém, s ktorým by som potrebovala poradiť, resp. aspoň počuť vaše názory. Máme dvojročnú dcérku, ktorá je od malička náročné dieťatko, ale to pozná asi veľa mamičiek. Zvládame ju ako sa dá, niekedy je to náročné, keď len celé dni mrnčí a nespí (už takmer vôbec nespáva poobede a večer ide spať aj o 22:00), ale snažíme sa. Čo mi však leží na srdci, sú vzťahy s rodičmi. Nemáme vôbec nikoho, kto by nám s ňou pomohol. Cudzích ľudí nezvláda ani kolektívne zariadenia, skúšali sme to a skončilo to zdravotnými problémami. Preto ak náhodou potrebujeme postrážiť (nie aby sme šli von, to sme ešte nikdy neboli, ale len ak potrebujeme vybaviť niečo), tak máme iba jedných starých rodičov, ktorí bývajú kúsok od nás. Malá ich má rada a veľmi dobre si zvykla, problém je však v tom, že majú úplne rozdielny prístup k výchove ako my. Všetko jej dovolia, môže sa aj hojdať na lampe, nikdy jej nepovedia nie. Ona to dobre vie a riadne ich cvičí. Bolo by mi to jedno, keby to potom nevyžadovala aj po nás. Akonáhle je so starými rodičmi, správa sa k nám neadekvátne, je strašne rozbláznená a keď jej niečo nedovolíme, robí neskutočné scény (reve a hádže sa o zem, bije nás a ničí veci). Vždy chce to, čo jej dovolili starí rodičia. Teda ak namiesto obeda zjedla dve čokolády a balík cukríkov, tak keď ja jej to nedovolím, sú z toho strašné scény. Tiež keď jej neumožním hádzať kamienky do kanála uprostred cesty, kde chodia autá, tak máme konflikt. Skrátka takýchto situácii je veľmi veľa. Ja som k nej trpezlivá, ale nemôžem jej dovoliť všetko, potom je nezvládateľná. Taktiež vyžaduje neustálu pozornosť, pretože starí rodičia sa od nej ani nepohnú, len sa s ňou hrajú a hrajú (čo je výborné, ale nevidí skutočný život, teda že treba robiť aj veci doma alebo sa aspoň najesť či ísť na WC).
Skúšala som na túto tému hovoriť so tarými rodičmi, že by sme sa mali viac zladiť a hoci ju majú radi, nemali by jej všetko dovolovať a veľmi ju rozmaznávať, pretože sa to potom vypomstí vždy nám. Ich postoj je však taký, že buď budeme akceptovať ich prístup, alebo nám malú už nepostrážia. Neviem preto, ako sa k tejto situácii postaviť. Sú to jediní ľudia, ktorým môžme dať dcérku ak potrebujeme ísť nakúpiť alebo niečo (ona nevydrží ani v obchode, nie to ešte na úrade alebo v banke), avšak bojím sa, aby to nebolo na škodu. Ako by ste sa zachovali? Za každý názor budem vďačná.