Rozhodnutie medzi kariérou v Rakúsku a vzťahom

Ahojte, bola by som rada, ak by mi poradil niekto, kto má podobnú skúsenosť. Pred rokom som si dokončila Bc. titul s ekonomickým zameraním, počas štúdia som pracovala v rôznych firmách, no rozhodla som sa, že si chcem dať pauzu a išla som pracovať do Rakúska ako čašníčka. Odišla som v septembri minulého roka. Pracovala som v krásnom prostredí s úžasným kolektívom, veľmi dobrým šéfom, našla som si veľa priateľov, zarobila som toľko peňazí, čo som ani nečakala, voľný čas som trávila sama na turistikách, alebo niekedy aj s kolegami, bola som tam naozaj šťastná, naučila sa po nemecky, aj keď to nie je dokonalé, cítim, že som sa posunula, mám pocit, že nebolo dňa, kedy by som nemala dobrú náladu. Toto všetko trvalo pol roka. Bolo nám oznámené, že hotel sa ide prerábať, takže som prišla domov na 2 mesiace a koncom mája odchádzam naspäť. Pôvodný plán bol, že si len zarobím a následne si dokončím titul Ing. a pôjdem pracovať v odbore, ktorý som vyštudovala. A tu prichádza kameň úrazu. Mám priateľa, s ktorým som prakticky od puberty, je to dokonalý chlap, pracuje, nehádame sa, nepije, nefajčí, máme prenajatý byt, chodíme po výletoch, ale napriek tomu mám pocit, že od kedy som prišla späť, nie som vôbec šťastná. Kým priateľ nepríde z roboty, môžem ísť akurát tak na prechádzku, navariť, oprať, urobiť také bežné veci. Peniaze sa míňajú, ja som z toho na nervy. Zrazu si nechcem dokončovať školu a najradšej by som zostala pracovať tam. Priateľ chce za 2-3 roky dieťa, ja sa cítim tak, že dieťa nechcem nikdy. On je vlastne jediný dôvod, prečo som sa sem vracala a zrazu začínam mať z toho zlý pocit, on je viac na rodinný život a mňa baví žiť pre prácu a tráviť voľný čas po svojom. Už som mu aj povedala, že nie som šťastná, on sa ma snaží podporiť, že si dokončím školu, budeme zarábať obaja, vezmeme si hypotéku, postavíme dom a bude dobre, ale nie som si istá, či je to to, čo chcem. Niekedy mám aj taký pocit, že keby sa so mnou rozíde, možno by sa mi uľavilo, mohla by som odísť do zahraničia na koľko by som chcela, ale na druhej strane ho milujem a nechcem byť bez neho. Priateľ do Rakúska ísť pracovať nechce, pretože tu má dobrú pozíciu a do gastronomie ho nútiť nebudem, keďže to nikdy nerobil. Nechcem obetovať dlhoročný vzťah, no bojím sa, že takto nikdy šťastná nebudem. Taktiež sa bojím, aby som sa nerozhodla zle a za pár rokov to neľutovala. Čo sa týka najbližšej rodiny, nemám s nimi nejaký extra vzťah, väčšinou prehodíme pár slov, keď som aj volávala s otcom, nepriamo mi vyčítal, že som tak dlho preč, ťahal ma domov a keď som prišla, každý sa tváril, ako keby som ani nebola preč. A maminka, s ktorou som mala najlepší vzťah a bola mojím všetkým, kvôli ktorej by som sa vrátila na Slovensko mi pred necelými 2 rokmi zomrela. Ďakujem za prečítanie.