Rozpad manželstva kvôli strate dieťaťa
Dobrý večer.
Opäť raz som smutná, nemôžem spať a tak Vás prosím, ak si niektorá nájdete čas a prečítate môj príspevok a napíšete, čo si myslíte alebo ste možno niektorá zažili čosi podobné a pridáte svoju skúsenosť. Vopred ďakujem.
S manželom máme 6 ročnú dcérku a pred vyše rokom som v 22 TT prišla o synčeka. Tehotenstvo bolo od začiatku hrozne, vracala som prúdom, bola som slabá, odpadávala som, opakovane som bola hospitalizovaná. Okolo 16 TT sa to ako tak upokojilo, necítila som sa však dobre psychicky, stále som bola v strehu, kedy mi bude opäť zle, kedy opäť skončím v nemocnici. V 22 TT dieťatku prestalo biť srdiečko. Manžel bol vtedy služobne v Bruseli, priletel hneď na druhý deň a už v nemocnici sme sa strašne pohádali, lebo mi vykrical, že je to moja vina, pretože som dieťatko nechcela, bola som celé tehotenstvo negatívne naladená a preto to takto dopadlo. Neskôr sa opakovane za to ospravedlnil, ale slová sa späť nedajú vziať.
Druhé dieťa som nechcela, prehováral má skoro 2 roky. Dcérka bola veľmi náročné bábätko, manžel pracuje na vysokej riadiacej pozícii a veľa pracuje, veľa pracovne cestuje, tak som bola na malú sama a boli to pre mňa hrozne prvé 2 roky jej života. A aj tie ďalšie roky bola a aj je starostlivosť o dcérku, choroby, škola, krúžky, všetko vždy na mne a keď som sa sťažovala, vysmial ma, že on dokáže riadiť 400 ľudí a ja mám problém s jedným dieťaťom. Keď som otehotnela, sľúbil mi (teatrálne to aj spísal do listu), že služobne cesty obmedzí a bude viac doma. Jasné, že nebol. Kým som ležala nevládna na posteli, alebo som bola v nemocnici, tak k nám buď prišla jeho mama 300km alebo môj ocko z Poľska skoro 500km. On lietal na služobne cesty.
Keď nám bábätko zomrelo, vtedy asi 3mesiace nikam neletel a snažil sa byť viac doma a keďže bol viac doma, bol priestor na neustále výčitky, hádky, vyťahovali sme roky staré hlúposti a vyčítali si kadeco. A z mesiaca na mesiac to bolo horšie a horšie. Od leta sme v štádiu, že spáva v pracovni a komunikujeme len na úrovni nutnosti, pretože každá väčšia konverzácia sa prehupne do hádok a výčitiek. Pred asi 2tyzdnami mi raz večer veľmi milo a vľúdne povedal, že nechce žiť život, aký teraz žije, že zle spáva, má žalúdočné ťažkosti, Sonička (naša dcérka) sa ho vždy pýta, prečo sa stále hádame a všetko sa to odzrkadľuje aj na jeho pracovnom vykone. Dcérke nechce pokaziť Vianoce, ale po zimných prázdninách odíde z nášho domu buď do podnájmu, alebo do firemného bytu. Vraj dočasne, kvôli nám obom, aby sme si uvedomili, čo ďalej. A ja som odvtedy, ako to povedal, úplne hotová. Neviem späť, jesť, sústrediť sa, nič neviem. Viem vsak, že keď odíde, už sa nevráti. Keď som mu viackrát odvtedy oponovala, že jeho odchod všetko zhorší a nechcem, aby odišiel, tak skonštatuje, že sa rozhodol a nakoniec to opäť skončí hádkou. Neviem, čo robiť, som taká nešťastná. Pýtala som sa ho opakovane, či má inú ženu, potukal mi po cele, či si myslím, že mu šibe a potrebuje sa úplne znicit . Mobil ani laptop si nestrazi. Okrem tých hádok sa správa tak, ako predtým. Tak inú asi nemá, neviem.
Je mi tak ťažko na duši, keď si čo i len predstavím, že o neho prídem a nebudeme rodina. Paradoxne, sme spolužiaci z VS, obaja sme mali na VŠ svojich partnerov, ale od 1 Roč. nás to ťahalo k sebe. Celých 5 rokov sme vyhľadávali spoločnosť toho druhého, letmo sa jeden druhého dotýkali a keď sa po statniciach opil, povedal mi, že raz si ma vezme a budeme mať spolu veľkú rodinu. Vtedy to bolo pre mňa smiešne. Roky som na neho myslela, aj keď sme neboli vôbec v kontakte. A teraz, keď je o poschodie nižšie, mám pocit, že je ďalej ako keď medzi nami bolo po ukonceni VS 500km.
@hope87 presne . Ona mà Asi Stockholmsky syndrom . Aj obete si vedia vytvrorit puto a obhajuju ludi co ich drzali ako rukojemnikou. Stazuje sa doma sa snim hada ale v podstate on je dokonaly a problem je v nej . Nie je dokonaly, ale cast problemu je aj ona. Lebo Nie je az taka submisivna aby jej jeho chovanie dominantne a bezohladne vyhovovalo. Rok sa taha co sa stalo v nemocnici medzi nimi . Hadka mohla vzniknut vycitkou z jej strany , Mozno ho obvinila ze bol malo doma vsetko bolo na nej stale sama. Co je ale pravda. On ju obvinil neodpustitelne zo smrti ich nenarodeneho syna. A to bol zlom ked v nej nieco prasklo . Vsetko to zle v ich vztahu sa nakopilo. Teraz by mala odpustit co bolo a ist dalej . No nie v starych kolajach. Ale hladat zmenu . Naucit sa povedat svoj nazor . Vybudovat si respekt. Nedovolit aby sa k nej choval ako k poslednemu zo 400 podriadenych. Kludne nech dalej s laskou zehli kosele. Ale v dolezitych veciach co sa tykaju jej rozhodovat sama . Najst pracu ktora ju bude bavit na plny uvazok . Nemat dalsie dieta bez nejakeho pocitu viny ci vycitky. Na co vystudovala VS aby nemohla najst uplatnenie lebo muz ju brzdi. Nedovoli. Robit veci tak aby bola spokojna bez ohladu na to ci to pan dovoli .. nikdy viac uz neutekat z nemocnice mu posluzit suplovat ho ako rodica. Dat svoje zdravie fyzicke aj mentalne na prve miesto. Nie na posledne. Len toto ona pri svojej pasivite nechce ani pocut . Je jednoduchsie zit v tom na co je zvyknuta. Boji sa zmeny. Byt nespokojna ale zaroven si ho obhajovat. V ich vztahu je ona ten slabsi mensi trpitel. Stratila samu seba vo vztahu.
Zaujima ma, preco zena ako ty zije s chlapom ako je on? Zeny, ktore ziju po boku takych diktatorov, su -ako to nazvat citlivo - trubky, bez vzdelania, bez ambicii, bez schopnosti samostatne fungovat, co nezvladnu este ani cestu do okresneho mesta same bez chlapa (a poznam par takych chlapov, aj moj svokor je taky esesacky typ). Vsak si vystudovala tu istu VS ako ten tvoj manazerik a podla tvojho pisomneho prejavu sa javis ako inteligentna a schopna zena. Co ta na nom tak pritahuje? Hej, milujes ho. Milovat znamena spolahnut sa na toho druheho, moct sa opriet o toho druheho, byt pochopeny tym druhym, byt zastupeny tym druhym, obetovat sa pre toho druheho... co z toho ti dava tvoj manzel? Teda miluje ta? Preco sa bojis, ze o neho prides? Preco si nevies predstavit zit bez neho? Myslis si, ze by si si uz nikoho nenasla a zostala sama? Hej, milujes ho. Aj on teba? Nechces dieta pripravit o kompletnu rodinu a ty nechces po 40 skoncit ako rozvedena. Tak si daj 2 frtanov na odvahu, navar dobru veceru a s chladnou hlavou, bez kriku mu povedz, ze z tej blbej prace, co ti nasiel, odchadzas, lebo ta nebavi a ides si hladat nieco lepsie, ze si sa 6 rokov ty obetovala a prisposobovala rodine a jeho potrebam a uz si z toho nestastna. Ze vam okrem okien bude chodit firma drhnu aj dlazky a ze si taka zlata a umoznis mu, ze si on moze vybrat, aka firma to bude. A tie vecere mu budes chystat a kosele mu budes zehlit aj nadalej, lebo ho milujes. Neverim, ze jeden milujuci chlap nedokaze po rokoch urobit taketo male ustupky zene, ktora sa kvoli jeho kariere roky obetovala a ktora jeho stastie povysila nad to svoje. A ked ti ten tvoj milujuci chlap obidva tvoje navrhy zamietne, je na case sa zamysliet, ci je skutocne milujuci. A na dieta urcite nekyvni. Deti sa robia do dobrych, pevnych vztahov a aj v takych vztahoch je prichod dietata ruletou. U vas by to bol uz len klincek do rakvy. Vy nie ste bezdetny par, on ta nemusi uhanat ako cap kozu, aby svoj genofond niekomu odovzdal. Dieta uz mate. A ty chod cim skor k psychologovi. Nemas ani po roku spracovany potrat a ani to tazke tehotenstvo. Tie tvoje nekontrolovane vybuchy hnevu a potreba vyvolavat konflikty suvisi prave s tym. Pises, ze mamu uz nemas,o kamaratkach nepises, chlap mal problem sam so sebou to spracovat a ty si sa nemala komu zdoverit a komu vyzalovat. Uz odvtedy preslo dost casu, je nacase zatvorit tuto kapitolu a obratit list.
Absolútne ťa chápem, napíš sukr. správu,,ak chces pokecať ,tu plačeš nad nesprávnym hrobom
@luciaaaaa suhlasim az na ten zaciatok. Tie zeny nemusia byt “ trubky” mozu mat VS aj vyzsie IQ ako ich prehnane dominantny partner. Bud boli vzdy priliz submisivne aj VS vystudovali lebo to od nich chcela prvotna autorita-rodicia. Alebo sa takou stala vo vztahu. Kde partner nenapadne sustavne nici zene sebavedomie. Nic nerobi dost dobre podla neho .. Alebo robi najlepsie len take zehlenie jeho košiel,on je ovela mudrejsi schopnejsi ako ona , on riadi 400ludi co by ona nedokazala a podobne bla bla. Ak je izolovana nema rodinu kamosky, mà len jeho a on ten najblizdi clovek co ju mà milovat. Jej non stop dava pocitit ze je neschopna. . Tak tomu aj sama uveri a necha vsetko rozhodovanie nanho. A autorka nie je na nom financne zavisla mà podedene byty. Ale je emocionalne zavisla. Lebo veri ze bez neho uz nevie ani kde je sever, Povedat zene po potrate v nemocnici ze babo umrelo koli nej Lebo sa nanho netesila . Nesvedci o tom ze by mal vysoke IQ az uz vobec nie EQ . To je reakcia despotu co nedostal to co chcel .
@aesculap tu place nad nespravnym hrobom ? Lebo jej tu radime prevziat zodpovednost za svoj zivot ? Bojovat za svoje prava na stastie ? Ty ju uplne chapes Lebo si tiez taka ? Tak jej nemas ako pomoct a radsej si z tejto temy zober ze sa da aj lepsie zariadit ako vyplakavat. Kazdy si je strojcom svojho stastia . . A casto aj nestastia. Nie len vasi despoticky muzi mozu za to ale aj vy ze im vsetko tolerujete,
@kittykat22 ďakujem ti, za rozšírenie poznatkov. Vôbec som netušila, že ak je jedno dieťa extremne náročné, dalsie bude mať diagnózu. Nikde som sa s takouto štatistikou nestretla a pravdupovediac, nepoznám takéto deti. V našom prípade je to bezpredmetné, ďalšie dieťa nebude. U našej dcérky bolo tiež podozrenie na autizmus, kvôli nespavosti, neutíchajúcemu plaču, absolútnej nesamostatnosti a neskoremu vývinu reči. Našťastie sa diagnóza nepotvrdila, dcérka bola "len" náročné dieťa a to, že začala rozprávať až ako 3 a 1/2 ročná súviselo s tým, že vyrastá v dvojjazycnej rodine. Komunikujem s ňou od narodenia v slovenčine a manžel v angličtine. Mali sme kvôli tomu množstvo hádok, on s angličtinou nesúhlasil, keďže je síce kanadan, ale celý svoj dospelý zivot už žil na Slovensku a za svoju rodnú reč považuje slovenčinu, rozmýšľa v slovenčine, angličtina je len jeho pracovný jazyk a veľmi bojoval s neprirodzeným pocitom hovoriť na dcérku od bábätka iným ako slovenskym jazykom. Ja som na tom trvala, ale keď dcerkine rovesníčky už skladali vety, jej slovná zásoba bola na úrovni 5 slov a ja som bola samozrejme vinníkom. V škôlke sa pekne rozbehla a teraz je recovo na úrovni svojich rovesníkov s benefitom dvoch jazykov na úrovni native speaker. So spánkom vsak bojujeme doteraz, spánok je jej veľký nepriateľ a myslím, že sa to už ani nezmení.
Spoločenský život máme minimálny, manžel pracuje s ľuďmi, na sluzobkach sa stretáva s ľuďmi a tak vo voľnom čase spoločnosť nevyhľadáva. Pracovne eventy absolvujeme, ale pre neho je to nutnosť a povinnosť, navyše neznáša tancovať, tak po oficialitach väčšinou už odchádzame. Máme úzky okruh priatelov, ale väčšina sa z rôznych dôvodov presťahovala buď na opačný koniec krajiny, alebo do zahraničia, tak sa stretávame len párkrát ročne. Mne to vôbec neprekáža, tým, že s manželom počas týždňa prakticky nie sme spolu, som rada, že počas víkendov je to len o nas.
V piatok mi oznámil, že na jar pojde na 6 mesiacov pracovne do Soulu. Oblial ma studený pot a prišlo mi nevoľno. Už bol takto dvakrát, ale len na 3 mesiace a vramci Európy, tak lietal každý víkend domov. Z Kórei logicky každý víkend nebude môcť lietať na Slovensko a očakáva, že s dcérou pôjdeme s ním. Nedokážem si to ani predstaviť a vlastne ani nechcem. Som človek, ktorý neznáša zmeny, má rád rutinu a predstava takejto obrovskej zmeny je pre mňa stresujúca. Na jednej strane si neviem predstaviť, že by sme neboli spolu mesiac a možno aj viac. A na druhej strane si neviem predstaviť odísť na polroka žiť tak ďaleko a navyše do takejto, pre mňa, nevludnej krajiny. Opäť budeme mať dôvod na hádky a to sme mali posledné dni priam ideálne. Ty, keďže máš rovnako vyťaženého manžela, si plne stotožnená so životom aký zijes? S ohľadom nielen na prítomnosť, ale aj na budúcnosť. Ja som si kvôli udalostiam za posledný rok a asi aj vďaka komentárom žien na tomto fóre uvedomila, že predstava takéhoto života do staroby mi začína byť odporná. Nevadí mi žehliť košele, ani variť večere, ani upratovať, ale to bezpodmienečne prispôsobovanie sa situácii mi začína prekážať. Dcerka je prváčka, uprostred školského roka ju vytrhneme z kolektívu a vsunieme do iného, navyše len krátkodobo. Opäť budem len doma, bez práce, bez kontaktu s kvázi seberovnymi. A žiť v krajine s tak odlišnou kultúrou, mentalitou, zvykmi, jedlom, všetkým. Zase nemôžem spávať a zase budem žiť v strese.
Zomrel ti syn a on ti povedal, ze to bola tvoja chyba.Zabit take monstrum.Uprimnu sustrast.
Vsetko je to o uhle pohladu.Co ty vnimas ako vytrhnutie z komfornej zony,vidim ja ako zivotnu prilezitost.Je v poriadku,ze ti vyhovuje skor pokojnejsi a rodinne zalozeny zivotny styl,ale pol roka do Soulu??Wow!To je uzasna skusenost nielen pre teba,ale aj pre dceru.Jazyk,kultura,len si to uzivat!Zabezpecuje ta financne a ma ta rad.Nevyuzil tuto prilezitost aby ste sli od seba,chce vas po svojom.boku,teba chce po svojom boku.Ozaj sa mas zle?Kazdy mame nejaku pracu,povinnosti a zivotne tempo.Tvoj muz ma pracu aku ma a je workoholik ale to sa tiez nestali zo dna na den,vedela si to o nom.Nie je to dobre alebo zle,je to ako to je a takyto muz potrebuje maximalne prisposobivu,flexibilnu a oddanu zenu,ktora prisposobuje svoj zivot jeho prac.potrebam.Nemas sa o nic horsie ako manzelky futbalistov,hokejistov,inych vrchol.manazerov.Zase netvatme sa,ze postarat sa o 1 dieta je raketova veda do kelu!Sme tu matky,takze ako halo.Asi nemate nudzu,tak si par krat do tyzdna zaplat k vypomoc k malej a oddychni si ak to potrebujes.Tiez by ti nezaskodila praca na par hodin denne na vyvetranie hlavy si myslim.Ved to ani nie je zdrave nemat vlastny svet kde sa vies realizovat mimo rodiny.Dcera uz je velka.On ti na oplatku dava komfort ktory zijes,rodinne zazemie aj ked nie podla tvojich predstav,ale zit z 1000 eur by sa ti asi tiez nepacilo,ci?? A ano aj taketo prilezitosti a moznosti ako Soul do ktorych by som ja skocila hoci som tovnako introvert ako ty,oboma nohami si treba vazit.Takze ak ti takyto zivot nevyhovuje, tak nenariekaj a rozid sa s nim.Ak nie si stastna ok,je to v poriadku.Nakoniec sam ti ponukol aj tuto moznost. Ale ak si chces manzelstvo udrzat tak vyuzite cas do jari na manzelske terapie a chod s nim do toho Soulu.Dopraj to vam dvoj aj Sonicke.
@autorka presne ako u nas :D vsetko co pises. Sme v trilingvilni rodine 😀 V 3 rokoch sa pyta pediatricka co vie syn povedat - a moje dieta 5 slov 😅 Spanok tiez nula - trvalo to velmi dlho. Co sa tyka domaceho zivota mam to presne ako ty. Kym bol velmi maly, tak vsetko bolo narocne a ako sama vies, tak nejake otazky ci som s niecim stotznena mi preleteli hlavou - ale na ich rozoberanie jednoducho nemas cas. Nonstop na hrane unavena zo vsetkeho a milion veci okolo, tak to sa o nejakom hlbsom rozjimani moze zenam ako sme my len snivat. Osobne pocity ti napisem do IP - nechcem to rozoberat na fore. Ak nechces prevalit svoju identitu chapem. Mozem ti len napisat, ze ked prestal neustaly kolotoc revania, stresu a zacali byt aj lepsie dni - a fakt ze su, ale ta emocna narocnost bohuzial zostava, tak som zistila, ze moj muz zije samostatny zivot mimo nas. Nemyslim afery, milenky a podvody - ale ma pracu + uspech a my sa tahame ako karavana v zavese za nim. Stotznena s tym byt musim - pretoze to zijem. Ale ci som spokojna a stastna vo vztahu? Samozrejme ze nie. Robim to presne ako ty - veci sa valia, ja s nimi a svoj cas som zacala vyplnat kamaratmi a kamaratkami. To je jedine co ma drzi v dobrej psychickej kondicii. Ako to bude v buducnosti neviem. Moj muz ma svojim sposobom ma velmi rad - presne ako tvoj - ale pytam sa samej seba, ci ta (sebecka) laska bude stacit, ked nase dieta nebude mojim dennym chleba.
Co sa tyka Soulu - budes prekvapena ako sa ti ulavi. Moj muz letel do USA a po prvotnom hysterickom zachvate som zistila, ze ked nie je doma, tak je doma strasna pohodicka 🙈 Ono zivot s workoholikom ktory doma vlastne "nic" nerobi je velmi stresujuci. Kto takeho muza doma nema, nedokaze si to predstavit.
Viem, ze to nemas lahke. Ani ty, ani ja. Mame vsetko a vlastne nemame nic. Nejake odchadzanie neprichadza do uvahy. S detmi ako mame my, nemozes ist nikam. Vo finale by prevysovali negativa nad pozitivami, a to by sa nam moc nevyplatilo.
Ako sa mas autorka? Ustali ste s manzelom tie problemy? Odcestovala si s nim do zahranicia?
@miadi uplne s tebou suhlasim. @autorka pises pekne, slusne, velmi inteligentne ale cely cas si v podstate obranujes svojho muza. Tak potom nerozumiem tomu, preco si sem napisala, ked vlastne s nicim nesuhlasis. Napr...napises - postazujes sa, ze si ho s mamou, ci svokrov musela prosit, aby Vam niekto mohol prist umyt okna a dovtedy si ich musela umyvat ty s malou dcerou v satke. Alebo co predviedol v nemocnici alebo celkovo aky je. Ty sa na jednej strane na neho stazujes a veru je aj na co...ale na druhej neguješ kazdu jednu kritiku na neho. Tak potom, aku radu hladas v tejto diskusii?? Vas vztah a fungovanie absolutne nie je v "poriadku" podla vacsiny tu ale tebe vlastne nevadi aky je ale zaroven sa stazujes. Tak potom ti to evidentne vadi. Teraz ste mali sex po 3mesiacoch a prve, co ti on povie je, ze sa pokusite o babatko 😀. A ty si mu povedala, ze nie? Ze ty dieta uz nechces a nebudes mat? Alebo si to potichu prehliadla a cakas, ze sa tento problem sam vyriesi tym, ze ty budes mlcat, lebo si ho chces udrzat, aby ste boli kompletna rodina? Vy musite od zakladov prekopat vas vztah a porozpravat sa totalne uprimne...nie vykrikovat si veci v nervoch...