S mojou matkou sa nedá existovať
Ahojte mamičky. Veľa krát tu čítam, čo robia vaše svokry a ako radikálne a drasticky to riešite (zrušenie kontaktu a podobne) chcela by som vedieť vás názor na môj príbeh, keď ide o vašu vlastnú matku.
Začnem od začiatku, moja mamina je adoptovaná, bola úplne v pohode, ale správanie môjho otca (chodenie na chaty, piť, nezáujem o ňu, ona doma stále sama s dvomi malými deťmi) a neskôr aj jej syna, môjho brata (papulovanie, okrikovanie nerešpektovanie, chodenie na akcie s otcom, opijanie sa spolu a podobne) ju doviedlo k nejakým psychickým problémom, napríklad paranoja, že každý má niečo proti nej, otec ma v každej bytovke a každom obchode milenky (pritom mala milenca ona, a ešte mňa podozrieva la že ja s nim niečo vraj mam :D) podozrievave všetkých zo všetkého, nejaké pokusy o liečbu, no neúspešne, lebo jej otec často hovorieval že pribrala z liekov, že je z nej nepricetna osoba a podobne. Rozviesť sa nechce, nefungujú spolu už dlho, už len tak vedľa seba žijú, otec je dobrý otec, ale naprd manžel čiže to len tak v skratke, prejdem k problému.
Bývame 200 km od mojho rodného mesta, mame ročného synčeka ktorého zbožňuju aj mama, aj otec, keď sme pri nich, venujú sa mu, všetko je v pohode. Lenže moja mama je hluchá. Nestačí jej raz povedať, ani dvesto krát. Malý je unavený na smrť z oslavy, ide rovno spať, nejde sa kúpať už... Nie, ako keby sme nepočúval a potom len reve reve reve v kúpeľni, ona chytí nervy, aby som si ho prišla o riadiť že ja som jeho mama tak sa mam starať.
Celý deň niečo musí do neho tlačiť, jedine v com si dala povedať bolo, aby mu nedala brumika, že také ešte nepapa. Ale keď jej povieme že už nech mu nič nedáva, lebo nechce už, už plače, tak nie, nepočuvne, na mňa nakričí aká som krkavcia matka, lebo mu nedám jesť. Môj partner nie je na toto zvyknutý, on je úplne hotový, povie jej raz, dvakrát absolútne nula bodov, nerešpektuje. Minule sme jej už povedali, že nebudeme tam chodiť, že môj otec keď bude chcieť byť s malým, že môže prísť k nám, čo sa nie vždy dá samozrejme keď bývame 200 km od nich a už teraz sa vidíme len raz za mesiac na par hodín, možno deň. Všetkých komanduje, aj môjho partnera, ktorý sa samozrejme nedá, keď s malým ideme k mojej starkej, jeho babke maminej mame, tak s nim babka a dedo poriadne ani nie sú, lebo len moja mama mama mama, ona s nim ide von, lebo chve spať, a ešte to a to ide jest, to si ide obliecť, a stále sa len stará do všetkého, dotlačí človeka do všetkého leb odvtedy bude otravovať aby som dala malému vodičku, aj keď pil pred 5 minútami. Keď jej niečo poviem, tak som krava, že po nej len hučím, rozplače sa, zduje odíde. Aj dnes jej povedal priateľ u babky na návšteve už zúfalý nasraty aby ho už neštopala vkuse, že už jej raz povedal ze malý nie je hladný ale ze jej treba asi tisíc krát povedať... Nabliaka po ňom, začala revat že nech jej dá kľúče od nášho auta že si ide po veci a preč, zase sa zdula a odišla, že je drzý, že si dovoľuje, že ja sa ho bojím a nič mu preto nepoviem a podobne. Keď som povedala ockovi, že to už ďalej tak nejde, že môj Marek už nechce tam chodiť, tak bol smutný, že sa to snáď nejak urovna že budeme chodiť len keď bude ona v práci, že on nechce prísť o kontakt s maličkým a s nami. Už nemáme proste trpezlivosť aj my donekonečna aby nás nerešpektovala, ani mňa, ani priateľa, ani nikoho. Liečiť sa ona určite nepôjde, ona ma svoju hlavu. Kaslala by som na ňu aj keď je to moja mama, ale otec nám nespravil nič, ani malému, nechcem aby on s nim nebol kvôli nej. Co by ste robili? Obdivujem toho kto to dočítal až sem :(
Stručné zhrnutie
- Starý rodič so zrejmými psychickými problémami môže opakovane porušovať rodičovské hranice a narušiť kŕmenie, spánok a bezpečie dieťaťa.
- Diskutované riešenia zahŕňajú psychologické alebo psychiatrické vyšetrenie a liečbu vrátane liekov, súčasné stanovenie pevných hraníc a zníženie kontaktov.
- Praktické opatrenia odporúčané v diskusii sú obmedziť návštevy, dovoliť otcovi chodiť k dieťaťu bez starej mamy a v prípade fyzického násilia úplne zakázať prístup starej mamy k dieťaťu.
Najčastejšie otázky
Q: Ako presvedčiť starého rodiča, aby vyhľadal psychológa alebo psychiatra?
A: Diskutujúci odporúčajú osobný pokojný rozhovor v „svetlej chvíľke“, využiť vzťah k vnúčatám ako motiváciu a navrhnúť konkrétnu konzultáciu u psychológa alebo psychiatra; niektorí radia tlačiť na medikáciu („lieky“) ak to odborník odporučí.
Q: Čo robiť, ak starý rodič ignoruje rodičovské pravidlá pri kŕmení a uspávaní dieťaťa?
A: V diskusii sa navrhuje jasne stanoviť hranice, znížiť návštevy a dočasne prestať chodiť k starým rodičom; konkrétne riešenie bolo, aby otec chodil ku rodičom sám alebo aby sa stretávanie presunulo do domáceho prostredia rodičov dieťaťa.
Q: Kedy je na mieste obmedziť alebo zrušiť kontakt starej mamy s dieťaťom?
A: Viacerí diskutujúci považovali za dôvod na okamžité obmedzenie kontaktu fyzické násilie voči dieťaťu alebo opakované porušovanie rodičovských hraníc; niektorí písali, že pri facke alebo násilí treba rodiča od dieťaťa okamžite separovať.
Q: Aké psychické problémy a diagnózy sa spomínali pri takomto správaní?
A: V diskusii sa spomínali pojmy „paranoja“, „maniodepresia“ a „narcistická porucha osobnosti“ ako možné vysvetlenia správania starej mamy.
Q: Pomôže úplné odstúpenie od kontaktu bez ponuky pomoci?
A: Názory sa líšia: niektorí odporúčajú okamžité ukončenie kontaktu kvôli bezpečiu dieťaťa, iní radia najprv pokus o rozhovor a navodenie liečby u psychológa alebo psychiatra; niektorí tvrdia, že pri niektorých poruchách môže byť jediným riešením obmedziť kontakt.
Q: Ako zapojiť partnera pri ochrane dieťaťa pred zásahmi starej mamy?
A: Diskutujúci radili, aby partner nastavil jasné hranice, aktívne presadzoval rodičovské rozhodnutia pri návštevách a v prípade potreby zakázal starej mame prístup k dieťaťu alebo požadoval, aby otec prišiel bez nej.
Závery z diskusie
Zhoda
- Treba chrániť dieťa a nastaviť pevné hranice pri návštevách, ak starý rodič nerešpektuje rodičovské pravidlá.
- Je odporúčané vyhľadať odbornú pomoc u psychológa alebo psychiatra a zvážiť medikáciu ("lieky").
- Praktické opatrenia zahŕňajú obmedzenie návštev a vyzvanie otca, aby prišiel k dieťaťu samostatne.
Sporné názory
- Niektorí účastníci tvrdia, že ide o psychiatrickú diagnózu (napr. narcistická porucha osobnosti) vyžadujúcu liečbu; iní ju považujú za „bežné“ prarodičovské zasahovanie alebo dôsledok rodinnej histórie.
- Niektorí odporúčajú okamžité ukončenie kontaktu; iní radia najprv osobný rozhovor a snahu o pomoc.
Otvorené otázky
- Ako účinne a bezpečne presvedčiť starého rodiča, aby vyhľadal a dodržiaval psychiatrickú alebo psychologickú liečbu?
- Aké právne alebo sociálne kroky možno podniknúť pri opakovanom fyzickom násilí zo strany starého rodiča?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
narcistická porucha osobnosti, paranoja, maniodepresia, psychológ, psychiatra, lieky, medikácia, obmedziť návštevy, nastaviť hranice, dočasné zrušenie kontaktu, presun návštev na otca
Miesta a osoby
žiadne
Podotýkam, že ona bola dakedy úplne normálna, starala sa o nás s láskou a dobre, bola s nami vždy, venovala sa nám, preto mi je to ľúto vyradiť ju zo svojho života, nerada by som také spravila, ale nedá sa to, aj keď len na víkend jeden v mesiaci, vždy sa niečo stane.. A neviem ako bude chodiť Jurko na prázdniny k starkovcom, keď si tam ona bude robiť podľa seba a nerešpektovat naše pravidlá.. Ale chcem, aby mal môj maličký starých rodičov aj prázdniny u nich, neviem co robiť už
A opytat sa na názor nejakeho psychológa? Lebo je od teba velmi pekne, ze to chces riesit a nejdes sa na nu vykašľať....to sa dnes veru uz aj nevidí, ale zasa toto zažívať, to tiez nie....ze ci by nevedel poradit...lebo ja fakt neviem...
@nyteshade ja mam taku podobnu svokru, ba horsiu, lebo ona rype a provokuje uplne cielene.
Dlho dlho sme sa vselijako podobrotky snazili. Po dvanastich rokoch mi praskli nervy. Nebavili sme sa s nou pol roka a pri kazdom pokuse o kontakt se jej stale dookola opakovali v com je problem. Najprv si to vobec nechcela pripustit. My sme vsak neustupili. Nakoniec pochopila. Odvtedy je to podstatne lepsie, aj ked stale nie idealne. Pri prvom prejave nerespektovania sa dvihame a nekompromisne odchadzame. Uz sa poucila a dava si vacsi pozor.
Pokial existuje riesenie vasho problemu, bude to bohuzial vzdy beh na dlhu trat. Clovek sa nezmeni tak lahko. Drzim palce
:( ťažko sa to číta... určite treba chrániť dieťa a aj vás ako partnerov, aby to neovplyvňovalo aj váš vzťah. a samozrejme hľadať spôsob ako umožniť stretávanie sa tých, ktorí chcú mať pekné rodinné vzťahy a neskôr spomienky. je smutné, keď človek - starý rodič ostane sám, lebo tiež si to čo sa s ním deje nevybral, /hoci to mnohokrát nechce riešiť, a tieto psych. problémy sa len zhoršujú/, ale nestojí to za to, aby sa rodina stretávala za každú cenu. Dieťa sa aj tak časom začne báť v týchto podmienkach a partnerskému vzťahu to tiež nepridá. stresu a problémov je aj bez toho dosť. vlastná skúsenosť.. :(
vieš je to ťažke ale tam treba hľadať aj pričinu s koho alebo prečo ta mama ochorela určite chapem že maš s nej nervy ale ona potrebuje liečbu
@nyteshade Asi by som jej raz razne povedala ze ju mam rada ale toto moje dieta nenecham zazivat. Ze si musi zajst za doktorom a tieto stavy riesit inak ju s malym nenecham.
Zvlastne ako sa clovek zmeni ked ide o vnuca.. mne sa svokra snazila zasahovat ale ignorujem.. mama nie .... je daleko a maly ju bohuzial nepozna..babka ma 70 a furt ju musim ubezpecovat ze malemu davam jest. Vdzdy jejhovorim co uz jedol.. ale tak sama od seba ze som uz skusala to a to.. jej to staci ... ale uz bolo krm ho prosim ta chudatko male.. akoby hladoval 😂
@nyteshade Príčinu zmeny správania tvojej matky je treba hľadať v jej manželstve, možno aj v prežívaní skutočnosti, že bola adoptovaná. Píšeš, že otec vám deťom nič neurobil. A to, že chodil, ako si uviedla po krčmách, na chaty ... to je málo? Ty si bola dieťa a nepamätáš. Ale mama pamätá. Ani po rokoch s nim nežije normálny manželský život. A poznačilo ju to na psychike. Sama žiješ v partnerskom vzťahu tak si predstav, že by ti partner robil to, čo robil tvoj otec tvojej matke . Sadni si s ňou osamote, porozprávaj ako žena so ženou, prejav jej spoluúčasť a navrhni jej návštevu odborníka. Ak si vylieči psychiku, zmení sa jej správanie aj k tebe. Ignorovať a nenavštevovať ju je to najľahšie. Jej treba pomôcť.
@nyteshade ja neviem, ale to, čo tu píšeš, mi nepríde "choré". Áno, nepríjemné, stresujúce, ale úplne bežné u niektorých babičiek. Chce jednoducho pomáhať, byť prítomná a namiesto vášho okrikovania a hundrania, možno čaká pochvalu. Ty si tu popísala jej život. Najprv bez istoty, v decáku a potom narazí na chrapúňa ako je tvoj otec (ktorého tu brániš)... Čo by to urobilo s tebou? Vyrastať bez rodičov a potom čakať doma na muža, kým sa vráti s pitky a ešte ti na pitie stiahne aj syna... Celá rodinka ste divná, takže tam asi začni a možno pochopíš jej správanie, možno budeš prívetivejšia aj ty a nájdete spoločnú reč...
@nyteshade ospravedlnujem sa nazor, za to co napisem. Nebola nahodou mama takato aj pred tym a otec radsej zacal chodit po chatach a na akcie? Lebo toto by moj muz nevydrzal 🙄n ani ako manzel, ani ako zať
ahoj, je mi to ľúto, že takto žijete, resp. že sa trápiš, mama je mama ... ale, ja som mala takúto starkú, maminu mamu, psychicky chorá, ked brala lieky bola ok ale bola omámená a tie stavy nemala ona sama rada, ked nebrala lieky bola takáto, aj horšia. Obávam sa že riešenie nie je, bud sa bude liečiť alebo... to bude takto stále, a možno i horšie /u mojej starkej to tak bolo, nakoniec ked som nechcela robit čo kázala, tak som dostala, ale ze brutal, nie len tak výchovne/ urobila to raz, viac k nám nemohla, bez liekov nie............. skúsila by som ešte nejako riešiť tie lieky... bez nich zmenu nečakaj.... je mi to ľúto, bodaj by takéto choroby neboli, ale mozog je orgán ako každý iný, ba citlivejší.... niekto má choré obličky, niekto žlčník, a niekto... mozog.... bez liekov sa to prekonať nedá... prajem Ti vnútornú silu a silné nervy.... nejako sa to utrasie s otcom a mamu skús nahovoriť/donútiť k liečbe...
@nyteshad Uvedom si, že je to Tvoja matka! Dala Ti život, starala sa o Teba a vychovala. Určite nemala ľahký život. Si aká si aj vďaka nej. Ak aj ma nejaké problémy, je tvojou povinnosťou jej pomôcť a neodpísat ju hned pri problémoch. Predstav si teraz, žeby už nebola, neexistovala... A Ty by si už nemala šancu jej nič povedať, nebyť s nou... Nebolo by Ti to ľúto? ! Prehodnot svoje názory, pokiaľ máte ešte čas. Určite by si nechcela byť na jej mieste, aby sa o Tebe raz vyjadrovalo takto Tvoje dieťa.
@montemotherone tebe nepride chore, ked niekto nerespektuje rodica dietata ??? a robi si s dietatom co chce ??? TO JE chore!
NIKDY nedovolujem nikomu robit s mojou dcerou to co ja nechcem. Ani svokre ani mojej mame. A minule uz muz krical na svoju sestru, lebo zas pchala do dcery nejake jedlo, pricom dieta bolo najedene,... Ale uz zvysujeme aj my hlas obcas, aby to kazdeho zarazilo a nerobili to co neschvalujeme... dieta nie je pes alebo prasa, ze ho napchavaju kazdych 15minut.....my s muzom sa doma pri dietati nikdy nehadame a ani hlas nezvysujeme.... nase dieta je pokojne, absolutne malo uplakane... keby nieco mne robil toto s dietatom tak asi dostane po rukach a to doslova....
@mamkazuzkask to je choré na psychiatriu? Koľkokrát si TY nerešpektovala rozhodnutie svojich blízkych? Manžela, rodičov? Nehovorím že je to príjemné, ale posielať niekoho na psychiatriu? Jej manžel ju nerešpektoval ako človeka po celý čas a on z tohto príbehu vychádza ako Supertatko, zatiaľ čo ju všetci posielajú liečiť sa 🤔 Toto sa ti zdá v norme?
@majjka22 ona by asi presne takúto sprchu od života potrebovala. Aby sa nemala na koho obrátiť a bola by rada, že jej dieťaťu niekto kúpi aj najlacnejšiu čokoládku k narodeninám. Moji rodičia to pre moje deti už neurobili dlho :-/
a skusala si ist za nou sama sa s nou porozpravat? presvedcit ju, ako vam zasahuje do vychovy a ze to moze dopadnut tak, ze maleho nebude vidat?
lebo ked ste vsetci tam a riesite to.zapochodu, vela nenariesite - je to napatie pre vas aj prenu (ano aj prenu ked dostane amok, tak nedokaze rozumne uvazovat a pocuvat)
proste osamote bude lepsi rozhovor ako stale dozerat aj na dieta a odbiehat, nech tato ostane s malym doma a ty sa s mamou porozpravaj, ale BEZ otca..
ja uz mamu nemam, co ma nesmierne mrzi.. mame len svokru ako babku.. a sice urobila par veci co sa mi nepacilo, bolo by mi velmi luto, keby ju deti nevidali..
Ja by som o svojej mame nič takéto nevedela napísať. Skôr by som sa snažila jej pomôcť. Ísť tam sama a povedať jej, čo mám na srdci. V kľude bez emócií. Chápem, že Ťa štve, že Ti zasahuje do práv rodiča atď...Ale je to Tvoja mama, ktorá nemala práve najjednoduchší život. Čo nato jej rodičia? Je síce adoptovaná, ale je to ich dcéra.
@nyteshade hmmm precitala som to, ale pobiem ti toto. Preco je tvoja matka takato? Sama si napisala, lebo otec sa ozieral. Brat neskor s nim a hucal do nej. To vazne vidis chybu iba v nej a tvoj otec akoze za nic nemoze? On ju dostal do takehoto stavu. Urcite s nou treba ist k psychologovi. Ale vy sa tiez nemozete spravat, ze je vas otec dokonaly, ked za toto moze akurat tak on.
@nyteshade Par x tu padlo ze navine je tvoj otec. O tom nie som uplne presvedceny, i ked tomu mohol prispiet. Uplne kludne mohla byt matka chora uz velmi davno ako si ciastocne napisala. Otcove chaty a kamarati mohli byt len forma uteku. Kedze s nou zil bol starsi tak jej stav vnimal daleko skor, co deti nevidia a rodicia zakryvaju.
No jednoznacne to vyzera tak ze bude mama chora. Ak je niekto vazne chory ma sa liecit. Takze ja osobne by som jej jasne povedal ze ak sa liecit neda nebude sa vidat. Bude vela kriku obvinovania placu a hysterie no ak ju mas aspon trosku rada musis si to vytrpiet a predsa ide o jej dobro.
Dočítala som, no akoby si písala o mojej mame, našťastie však nemá až také afekty. Asi by som to riesila ozaj tak,že čo najmenší kontakt s mamou a otec nech radšej chodí ku vám sám. Je.to žiaľ tak, že rodinu si nevyberies.