S priateľom sme sa ako keby odcudzili
Ahojte, som tu nová a potrebovala by som poradiť.
Mám 24, študujem na vysokej škole (Mgr.), bývam s priateľom (25r.) v jeho byte a sme spolu už 1 rok aj pár mesiacov. Predtým sme sa poznali 2 roky ako kamaráti, než sme spolu začali chodiť. Bývame spolu od septembra minulého roka, a odvtedy sa to vlastne aj začalo. Priateľ pracuje - má fyzicky náročnú prácu, ja keďže študujem (momentálne online), starám sa o domácnosť - varím, periem, vysávam, skrátka všetko potrebné. Popritom doučujem a chodím občas na brigády, takže sa snažím aj prispievať. V tomto ohľade všetko funguje, v domácnosti rád pomáha, s financiami nie je žiadny problém, tak isto ani s jeho a mojou rodinou, či kamarátmi.
Problém je, že on pracuje od ukončenia SŠ, a už mi viackrát naznačil, že by sa chcel časom aj usadiť (manželstvo, deti). S čím, samozrejme, ja súhlasím, tiež chcem deti a rodinu, ale neskôr. O rok a pol končím štúdium a potom by som chcela pracovať vo svojej oblasti aspoň 1-2 roky, čo mi príde rozumné (aby som mala prax). On s tým viac-menej súhlasí, chápe, že mám školu a že sa nechcem do ničoho hrnúť. No tu nastáva jedna vec... Na jednej strane je veľmi rodinne založený, verný, starostlivý, ale na strane druhej - ako náhle príde domov, naje sa, sadne k PC a už ho nevidno (hrá hry). Robí to často, nevadí mi, že má aj svoje súkromie - tiež sa potrtebujem učiť, robím si svoje veci, cvičím, čítam si atď. Ale mám pocit, akoby nemal už žiadne iné záľuby. Stále tvrdí, že je unevaneý a že ho nič nebaví. Kedysi chodil cvičiť, chodili sme von sa prejsť (samozrejme, teraz je korona, tak je to obmedzené), ale na to všetko, aký je, mám pocit, že si nerozumieme. Mala som predtým dlhodobý vzťah (4r.) a vedeli sme - aj keď sme nikam nechodili - tráviť čas aj spolu (pozeranie filmu, rozprávanie sa na rôzne témy, atď.) S ním sa nedá ani porozprávať, je taký akoby... na inej intelektuálnej úrovni ako ja. Okrem iného, možno je to aj tým, že odkedy sa prejavila jeho agresívna stránka - skrátka, keď ho niečo naštve, veľmi vybuchne, padnú aj nadávky, trieska dverami, vtedy mám fakt strach. Už som sa naučila hlavne vtedy doňho viac nerýpať. Ale odvtedy... akoby som sa aj ja kúsok vzdialila. Každý mi hovorí, že je dobrý chlapec, vie sa postarať, ale mám pocit, akoby ma niekedy nechápal, akoby sme si nerozumeli... Nie je ten typ muža, ktorý partnerku podporí v jej práci, štúdiu - skôr by chcel, aby bolo všetko doma tip-top, a takto sme si žili.
A ja som z toho zmätená 🙂 Pretože som mladá, viem a poznám chlapcov, ktorí pijú, fajčia, podvádzajú svoje priateľky a veľa iných vecí. Tá jeho výbušnosť - to by sa ešte dalo akceptovať. Aj jeho občasná náladovosť, pretože taký na margo všetkého dobrého býva - náladový, bez energie, možno je to prácou. Stále mi však povie, že on nechce už skúšať nové veci, nechce sa o tom rozprávať, nechce nikam chodiť, skrátka... Neviem, čo si myslieť, sme mladí 🙂 A teraz neviem, či si len nevážim to, čo mám a špekulujem zbytočne... Alebo je to naozaj tak, že by bolo lepšie ísť od seba - ak si nerozumieme a nevieme sa pozhovárať. Mne to veľmi chýba, mať AJ spoločné záujmy, AJ sa vedieť pozhovárať, AJ sa vedieť zasmiať. A toto akoby opadlo... 🙂 Ďakujem za úprimné odpovede.
Dozrel cas a aj v tejto tazkej dobe je nacase najst odvahu a ist svojou cestou, kazdy sam. Pozbieraj vsetku odvahu a chod do toho. Cely zivot mas este pred sebou. Vela ta tento vzrah naucil a urcite Ta caka niekto, po boku koho budes uprimne stastna a kvitnut ;) Run baby, run, away ;)
@emm_i S muzom nemusis vediet neviem kolko rozpravat, ale musite spolu vediet byt ticho. Co je niekedy este tazsie ako rozpravat. A u vas mam pocit, ze spolu neviete ani rozpravat, ani byt ticho, iba vedla seba fungovat, co je vlastne podobne akoby ste boli kazdy sam. Moj muz tiez toho vela nenarozprava, nie je ten typ. Obcas mi to chyba, nehovorim, ale ja zase kecam privela. Varovali ma, ze je "intelektualne" na inej urovni ako ja, ze si nebudeme rozumiet. Ale vieme byt spolu, ci rozpravat, ci byt ticho, ci varit. Ci sa spolu nudit... Nikdy som nepocitila ze sme "intelektualne" na inej urovni, aj ked to ini tvrdili. Je nam spolu dobre aj ked nic nerobime akoby. To je v manzelstve dolezite podla mna. Lebo casu na velke rozhovory niekedy ani nebyva vela. Ale robit si svoje obaja radsej v jednej miestnosti ako v roznych, radsej byt vedla seba ako od seba, aj ked sa prave nemozte jeden druhemu venovat, to je dolezite.
Ani jeden moj ex nebol zly clovek a nechala som ich prave preto ze som mala zly pocit a nieco nesedelo. Boli sme na inej vlne a mali ine zivotne hodnoty a priority. Povazujem to za najlepsie rozhodnutia v mojom zivote. To ze niekto nie je zly clovek nestaci na to aby si si s nim zalozila rodinu. Treba dat na vnutorny pocit a pohnut sa v zivote dalej.
@emm_i ahoj
Nechcem ti dávať rady,ale napíšem ti moju skúsenosť.Bola som ako ty .. študovala a chcela sa posúvať ďalej..môj manžel pracoval po ss a aj keď nemal nič proti môjmu štúdiu nebola tam ani žiadna podpora ..postupne sme nemali spoločné témy a trávili sme čas ako píšeš ty...ja som mala aktivity a on sa hral na počítači..bol unavený po práci a každý mi hovoril akého mám skvelého muža ,že nemá problém upratať a navariť a postarať sa ...zostával iba môj pocit ,že je mi to celé jedno keď nemáme spoločné témy a vlastne žijeme iba vedľa seba a nie spolu..výsledok
Prejavilo sa to v otázke výchovy detí a našej vzájomnej komunikácie a skončili sme ...on stále nechápe prečo
@emm_i tak tomu,že po deťoch to bude iné by som isto neverila. Ste spolu len chvíľu a už sa vynárajú rozdieli a je to akurát čas kedy opadne ten prvý ošiaľ, pominu akoby tie prvotne ružové okuliare a človek si začne viac všímať a aj skryté povahové vlastnosti sa začnú ukazovať. Bola by som opatrná keď už teraz máš pochybnosti. Vyzerá to,že máš našliapnuté na dobrú budúcnosť tak sa nedajú s ním stiahnuť dole
@emm_i prepac ale toto nie je vztah. Vztah je o spolocnych zazitkoch, zalubach, rozhovoroch, o spolocnom traveni casu a nie o tom ze mu robis zienku domacu... ma navarene, oprate a to mu staci... keby ta mal rad, chce s tebou robit aj ine veci, vyssie spomenute, proste spolu travit cas a nie akoby ste boli 80r dochodcovia... vyuziva ta podla mna, toto nikam nevedie, jedine do zahuby, rozisla by som sa s nim.... ty ho lubis?
Tiež si myslím, že tento hľadá opatrovateľku/mamu a nie partnerku. Bola som v podobnom vzťahu 5 rokov, máme aj dieťa. Ja som pracovala na zmeny, on normálne. Kým sme nemali dieťa, tak veľakrát panko v piatok unavený ľahol po práci do postele a spal celý víkend (ja som po zmenách taká unavená nebola). Vyliezol z nej len keď išiel na záchod alebo jesť. A ja sprostá som to tolerovala 🙈 teraz ľutujem, že som ho do prdele nekopla hneď po prvom-druhom takomto "spoločnom" víkende. On nepotreboval so mnou tráviť čas, iba mať full servis v mojom byte. Možno je to u vás iné a súvisí to iba s týmito korona obmedzeniami ale byť tebou pripravujem sa aj na variant B a to je rozchod. Si ešte mladá a on tiež. A keď už v tomto veku sa mu nič nechce, tak si predstav aký pecival to bude tak o 10-15 rokov. A to ani deti nezmenia. To som už sama na vlastnej skúsenosti zistila.
Nesmieš sa ním nechať dotlačiť do role žienky domácej, pretože ty máš ešte pár rokov pred sebou kvôli štúdiu a práci iné priority. On o tom vedel a bola by škoda, aby si to nedotiahla do konca. Pri jeho jednoduchom a nudnom živote ťa bude čim ďalej tým viac tlačiť do toho, aby ste mali dieťa a pritom hovorí blbosti, keď tvrdí, že potom bude iný. Pochybujem, že prestane hrať hry a bude kľudný otec. A až taký dobrý človek nie je, keď ťa dokáže stresovať svojimi výbuchmi a nadávkami a pritom nemá na to žiadny vážna dôvod. Je to skôr jednoduchý, usadený, nudný chlap. Skôr by som povedala, že ty si dobrý a zodpovedný človek a dosť mu ustupuješ , keď sa bojíš prejaviť, aby sa náhodou nerozčulil. Asi ťa s ním veselý a šťastný život nečaká, ale tak budúcnosť ukáže, ako sa rozhodneš, ale urob tak, aby si sa domov tešila.
@emm_i Posobis velmi rozumne, vyrovnane, mas spravne nastavenie a mas to v hlave upratane. Nedovol, aby ti nejaky chlap vzal elan, radost zo zivota. Ak budes mat na krku chlapa s takymto pristupom, budes sa citit nenaplnena a nestastna. A nevies si predstavit, ake to je mat s takymto clovekom deti. Pokial nema zaujem ani o konverzaciu, vypocut si, ako sa citis, a riesit to, velmi vazne by som uvazovala o odchode.
Ahojte 🙂
Ďakujem za rady, odporúčania, názory. Práve to som chcela - vypočuť si nestranné názory a názory starších, skúsenejších, predsa len je iné to vnímať v 20ke, 30ke, 40ke a pod. Ale vidím, že rozmýšľam podobne ako vy a tiež mám také pocity/myšlienky.
Niekto sa spýtal, či ho ľúbim. Ľúbim ho, ale cítim, že sa stránim v zmysle - vnímam všetky tie ostatné veci a preto to nie úplné (ak sa to tak dá nazvať).
Myslím, že nemáme 15rokov, aby som takéto veci neriešila - predsa človek podvedome myslí aj na tú budúcnosť, aké by to bolo. Ale na druhej strane, som ešte mladá a možno je čas nechať to tak, venovať sa štúdiu, svojim aktivitám - nechcem to zahodiť a netúžim byť žienka domáca (rada varím, postarám sa, ale chápete - mám rada aj svoje aktivity, svoju budúcu profesiu, nakoľko doučujem, našla som sa v tom a veľmi ma to napĺňa!).
Včera som sa s ním o tom porozprávala, ale jedno si myslím - človek niečo zmeniť môže, ale povaha ostáva - niekto, kto je pasívnejší sa asi nezmení na aktívnejšieho :( A ja si to všetko uvedomujem, nechcem ani raniť jeho v zmysle - budem to ťahať, možno aj on bude nešťastný, lebo nebudem taká, akú by chcel 🙂
Jedno ma len mrzí, že vedel, aká som a aj tak do toho išiel, nevzdal sa a vlastne to vzišlo tak trošku na zmar, ale asi ma to malo niečo naučiť. 🙂
Myslím - a nie že by som tomu nechcel dať ešte šancu - ale myslím, že naše cesty sa rozdelia. Viem, že o vzťah sa má bojovať najviac, ako sa dá, ale jedna strana to nikdy neutiahne sama - a to si treba vždy uvedomiť. :/
Ešte doplním - včera sa pri našej konverzácii vyjadril, že podľa neho máme dokonalý vzťah. (naozaj to takto pomenoval)
Tu sa priamo načŕta rozdiel vnímania: jemu to takto vyhovuje, vraj mám chyby (ako každý), ale je spokojný a nechce meniť... Otázne je, čo tento vzťah dáva mne - a ako sa už on "zasedel", je spokojný, má všetko, nemusí sa až tak snažiť (?), jeho ničnerobenie a pasivita mu vyhovuje; hádam viete, kam tým mierim... 🙂 Vždy mi ide v hlave jedna myšlienka - život máme len jeden.
@emm_i s kompatibilnejsim partnerom je vztah i zivot skratka jednoduchsi a pre mna aj krajsi..
Prave na to je faza chodenia že sa mas rozhodnut ci ides do dalsieho zavazku.. a rozhodnut sa aj kt.partnera nechas ist.. nema zmysel bojovat silou mocou za vztah ked este nie ste ani svoji..
Nebude to fungovat, každý ste niekde inde. Ja by som to ukončila. Bude to len horšie.
@emm_i naladovy, bez energie, nechce komunikovat, nadavky, trieskanie dverami, hra hry....co na nom lubis?ste spolu 3 r ma Ta ulapenu a uz sa nemusi snazit.Iste v niecom je problem, ze je korona menej aktivit, nemoze cvicit nudi sa, tak sadne k PC ved co by ine robil, ked ty upraces a navaris🙂studuje a brigadujes....
Podla mna potlacas samu seba a to co by si chcela.Chlap s urcitou povahou s tebou nebude mat hodinove rozhovory o planoch, tvojej skole a pod....je chlap nie zena to preberaj s mamou, kamaratkou...
Myslim, ze si nerozumiete ty chces od zivota viac.Tiez si myslim, ze mu chces vyhoviet, aby mal doma klud, zazemie....chce to aj on voci tebe?ty chces este studovat, pracovat...
Daj na 6 zmysel dobre Ti hovori
@emm_i Dievča, utekaj! Ja tam nevidím ani jeden, jediný dôvod, aby si zostala. Ak by si mala 40 a dve deti, možno by som povedala, že si treba odchod riadne premyslieť a prípadne sa pokúsiť o nejaký kompromis (aj keď, ja si myslím, že človek uškodí oveľa viac sebe aj ostatným zotrvávaním v nefunkčnom vzťahu v akomkoľvek veku). Ale v 24, prakticky po jednom roku vzťahu bez detí, byť s človekom, ktorý si myslí, že je všetko v poriadku a nechce nič meniť, zatiaľčo ja sa trápim a on to nevidí a ani nechce vidieť?! Ani náhodou! Si mladá, šikovná a určite aj pekná (aj preto Ťa asi chcel), tu na kompromisy takéhoto druhu proste nie je miesto. Je takmer isté, že stretneš v živote niekoho kompatibilnejšieho, s kým, keď si predstavíš dlhý spoločný život, nebude Ťa napĺňať nechuť a oblievať studený pot. Naopak, budeš sa na to tešiť.
Ani jeden z vás nemusí byť zlý človek, ale spolu sa proste nehodíte. Tiež si možno niektoré veci uvedomil až časom, ako by ich chcel. Mať rozličné predstavy o budúcnosti, je problém. Ak chalan už dnes pre váš vzťah nič nerobí (stagnuje, nie je ochotný žiadnych kompromisov, nepodporuje ťa,...), chce to asi nájsť si k sebe niekoho rovnejšieho. Toto bude už len o trápení. To, že si ťa skrotí je super nápad 👍 😀 Ale táto stragédia mu nebude pri každej fungovať.