Samota - mám len svoje deti
S ex sme len krátko od seba a stále rozmýšĺam akým samotárskym životom žijem.Neverím že si v budúcnosti najdem partnera,kto by ma chcel? Som nespoločenská a samotárka.Mám len svoje deti inak nikoho.Žiadnu kamarátku a v mojej rodine pokazené vzťahy.Nestretávame sa už veĺa rokov,z mojej strany neni záujem.Som samotárka a velmi hanblivá osoba z nízkym sebavedomím.Odkedy som sama,napadajú ma rôzne myšlienky.Napr.rozmýšĺam že keď deti vyrastú a budú mať svadbu tak ako sa ja na ich svadbe budem cítiť.Prídem tam sama,moji súrodenci tam asi neprídu kedže ja som všetky svadby v našej rodine odignorovala a nebola som nikomu ani na jednéj.Ani na rodinných oslavách.Rodičov nemáme ale mám súrodencov a každý má 2 až 3 deti v rôznom veku.Som nemožná,nespoločenská,najlepšie sa cítim zatvorená doma.Závidím susedom,kolegyniam návštevy,dovolenky.Že majú muža/partnera.S ex sme len nedávno išli od seba.On je extrovert,ja introvert.Nerozumeli sme si ale v ničom ani v bežnych veciach.Cez letné prázdniny bude mať ex deti na 2 týždne.Plus chce byť s deťmi tieto Vianoce on,budú s ním týždeň a Silvester budú so mnou.Jasné že deťom sa budú Vianoce s otcom pačiť,budú tam mať veselo,veĺa ludí.Vianoce mávajú v kruhu širokéj rodiny.Budú to moje prvé Vianoce bez deti a budem v byte úplne sama.Neviem ako to vydržím,poznám sa,budem každý deň plakať.Zarábam málo,žijem v prenajme.Je to ťažké aj finančne aj celkovo.Deti vyrastú a ja ostanem úplne sama v malom byte,opustená a smutná.Ako to mám zmeniť? A dá sa to vôbec keď som od detstva samotár,introvert? Alebo sa dá s týmto vyrovnať? Mám už po 40tke,neverím že povaha človeka sa dá zmeniť. Ako si mám zvýšiť sebavedomie? Nemám žiadne,som taká sivá myš.Obliekam sa lacno,nemaĺujem sa,nenosím opätky,nenosím šaty,sukne.Starnem,som vráskavá a šedivá.Musím sa dofarbovať každé 3 týždne.Keď si stlačim pokožku na tvári,som samá vráska a ryha.Robí sa mi druhá brada aj keď som štihla,ovísa mi tvár.Ruky mám upracované,vráskavé.Už nemám pravidelný menzes a asi mi začína menopauza.Neviem ale som v takom štádiu života že si uvedomujem starnutie a ako rýchlo ubieha život.
@oliolijanka 😊👌
chcem ta podporit u psycholiga je uplne normalne priam az spravne a mudre plakat. kolko hodin som si ja prerevala u psychologov. tvoje problemy pramenia z detsva z rodiny. ono sa to v hlave opravit. napr cez emdr
kognitivno behavioralnu terapiu. chcem ti dat nadej ze zmena je mozna
Kde ste si s bývalým nerozumeli vo vôbec ničom skade su tie 2 deti 🤔
Kde žiješ, kolko mas rokov? Možno by si mohla napísať takému istému typu ako si ty. Teda môj brat. 😅😅
Introvert, samotár, najradšej zatvoreny doma no zároveň by chcel partnerku 🤦♀️🤣
Minulost nezmenis, ale buducnost mozes. Je to na tebe. Zaklad je - dať preč akukolvek sebalutost, odpustit tym ktorym ti ublizili a upratat si v zivote. Na toto ti velmi pomoze psychoterapia a to ze si poreves, neboj, na to su psychologicky zvyknute 😉
A na plači, vzlykani, smutku a beznadeji predsa nie je nič zle - si človek, si žena, máš niečo prežité, vela veci nespracovaných.
Vsetko sa da do urcitej miery upravit, musis sa vsak pre to rozhodnut ty sama
@oliolijanka Rozplakala si ma,ďakujem ❤ a ďakujem každéj jednéj za dobré rady.Čítala som všetky viac krát.Chcem zmeniť môj život a až teraz som si uvedomila že asi nie som samotár ako som si o sebe myslela.Len som nemala a nemám sebavedomie a toto musím zmeniť.Od pondelka to bude pre mňa ťažké.Ex bude mať po prvý raz naše deti a budú s nim 2 týždne.Vždy som sa po práci ponáhĺala domov,variť,prať,venovať sa im.Teraz ma bude čakať prázdny byt.Obávam sa toho.A poviem úprimne mám zlý pocit z Vianoc.Budem týždeň sama.Neviem si to ani len predstaviť.Ale máme to tak dohodnuté,jedny Vianoce on a na ďalší rok ja.Uvedomujem si že aj on je rodič,je to takto spravodlivé.A iného muža nemám chuť si hĺadať,len aby som zaplnila samotu.Asi si zoberem nadčasy v práci len aby som nebola sama.
@anonym_autor ahoj, ako si na tom dnes?
To je smutné. Tak, to môžeš byť rada, že ste sa rozviedli. Časom sa od neho odpútaš aj psychicky a bude ti lepšie.