Samota - mám len svoje deti
S ex sme len krátko od seba a stále rozmýšĺam akým samotárskym životom žijem.Neverím že si v budúcnosti najdem partnera,kto by ma chcel? Som nespoločenská a samotárka.Mám len svoje deti inak nikoho.Žiadnu kamarátku a v mojej rodine pokazené vzťahy.Nestretávame sa už veĺa rokov,z mojej strany neni záujem.Som samotárka a velmi hanblivá osoba z nízkym sebavedomím.Odkedy som sama,napadajú ma rôzne myšlienky.Napr.rozmýšĺam že keď deti vyrastú a budú mať svadbu tak ako sa ja na ich svadbe budem cítiť.Prídem tam sama,moji súrodenci tam asi neprídu kedže ja som všetky svadby v našej rodine odignorovala a nebola som nikomu ani na jednéj.Ani na rodinných oslavách.Rodičov nemáme ale mám súrodencov a každý má 2 až 3 deti v rôznom veku.Som nemožná,nespoločenská,najlepšie sa cítim zatvorená doma.Závidím susedom,kolegyniam návštevy,dovolenky.Že majú muža/partnera.S ex sme len nedávno išli od seba.On je extrovert,ja introvert.Nerozumeli sme si ale v ničom ani v bežnych veciach.Cez letné prázdniny bude mať ex deti na 2 týždne.Plus chce byť s deťmi tieto Vianoce on,budú s ním týždeň a Silvester budú so mnou.Jasné že deťom sa budú Vianoce s otcom pačiť,budú tam mať veselo,veĺa ludí.Vianoce mávajú v kruhu širokéj rodiny.Budú to moje prvé Vianoce bez deti a budem v byte úplne sama.Neviem ako to vydržím,poznám sa,budem každý deň plakať.Zarábam málo,žijem v prenajme.Je to ťažké aj finančne aj celkovo.Deti vyrastú a ja ostanem úplne sama v malom byte,opustená a smutná.Ako to mám zmeniť? A dá sa to vôbec keď som od detstva samotár,introvert? Alebo sa dá s týmto vyrovnať? Mám už po 40tke,neverím že povaha človeka sa dá zmeniť. Ako si mám zvýšiť sebavedomie? Nemám žiadne,som taká sivá myš.Obliekam sa lacno,nemaĺujem sa,nenosím opätky,nenosím šaty,sukne.Starnem,som vráskavá a šedivá.Musím sa dofarbovať každé 3 týždne.Keď si stlačim pokožku na tvári,som samá vráska a ryha.Robí sa mi druhá brada aj keď som štihla,ovísa mi tvár.Ruky mám upracované,vráskavé.Už nemám pravidelný menzes a asi mi začína menopauza.Neviem ale som v takom štádiu života že si uvedomujem starnutie a ako rýchlo ubieha život.
Som v tovom veku, tak mi kludne mozes napisat..napriklad, co nove si podnikla, co nove si skusila..ake pokrory robis 🙂 odporucam sport..mozno aj aerobik, kde mas kolektiv. Nemusis sa s nimi bavit..ale nebudes mat pocit samoty 😉
Cítiš sa osamelá, smutná, bez sebavedomia a toto všetko aj vyžaruješ... žiaľ je to tak. Je mi úprimne ľúto tvojho nešťastného detstva, ale si dospelá žena, predpokladám, že máš zdravé deti, máš kde bývať, odpútala si sa od manžela... Tak presvedč samu seba, že nie si celkom neschopná, dokážeš sa postarať o rodinu. A v tvojom prípade si myslím, že ti nie celkom chýba nejaká veľká spoločnosť, skôr by som hľadala nejakú jednu kamarátku/kamaráta, osamelých ľudí je v dnešnom svete viac než dosť. Neľutuj sa, kúp si hoci v sekáči krásne letné šaty, deťom zamávaj na prázdniny a uži si tie dva týždne. Choď na prechádzku, zmrzlinu, vínko. Držím ti palce. Veľmi
Ja keď som bola sama so synom niekoľko rokov a mala som presne takéto stavy, že ako je iným veselo, majú veľkú rodinu a priateľov a ja som mala pocit, že synovi je so mnou smutno kvôli tomu, že väčšinou sme chodili všade iba my dvaja. Až my ráz môj syn, mal vtedy sedem rokov povedal: Mami, nebuď smutná, všetko je tak, ako má byť. Deti to niekedy majú v hlavičke viac usporiadané ako my dospelí. A teraz, keď so spomínam na tie roky, tak si uvedomuje, ako nám bolo spolu dobre a vôbec som nemala byť smutná, naopak. Máš zdravé deti, prácu, pridaj k tomu, keď si sama bez deti nejaké aktivity medzi ľuďmi, napr. ktoré by ťa tešili, donúť sa (cvičenie, turistika) a trochu sa to zlepší. Aj keď pri tvojej povahe to určite nikdy nebude tak, že zrazu budeš mať kopec priateľov.
ani som to nedocitala - same staznosti a pritom si si to zavinila sama. skus psychologa, mozno by si mohla skusit akceptovat rodinu, okolie, svet - vsetci nie su zli
ano, tiez som cele svoje detstvo nemala ziadnu suknu ani farebne oblecenie 😀 a teraz si saty a sukne vyslovene uzivam a stale nosim. prekroc svoje hranice, vyjdi zo svojej komfortnej zony. musis nieco zmenit, inak sa nikam nepohnes.
budes sama bez deti dva tyzdne. tak si urob program. hlavne nepremrhaj tie dni lutovanim sa. daj si nejaky ciel. cyklotrasu prejst, na turu ist.
ja mam napriklad taky sen, ze sadnut na vlak a odviezt sa do nejakeho velkomesta, tam sa pomotat, prenocovat a ist zas domov. teda, to nie je moj sen, ale moj plan na tyzden, co budem bez deti. mam z toho aj stres trosku, ale neriesim, proste to urobim a uz to nejako vypali, nemam co stratit 😀 jedine ja sa tam mozem stratit 🤣
da sa teraz cestovat uplne lacno, napr cez flixbus. ak si zajednas listky dostatocne dopredu, tak mna napr cesta do terstu (priamy spoj) vysla 30€. aj letenky sa daju najst uplne lacne. do sofie som pozerala vcera, cesta tam aj spat okolo 50€.
toto je moj plan na travenie casu bez deti. cestovat. sama.
skus. budes nutena sa otrkat, komunikovat, zvysi Ti to sebavedomie, obzory aj sebestacnost 🙂
Tiez som introvert, ale aj introvert potrebuje ludi okolo seba, len proste nie prilis vela a nie prilis casto. Ja som rada aj v spolocnosti, ale musi mi to davat zmysel. Napriklad chodim na tanec, kde je plno ludi, som v spolocnosti, bavim sa a pritom nemusim nijako z toho davu vytrcat, dokonca nemusim ani slovo prehodit s nikym, ked nechcem. Ale samozrejme, ze sa v pohode bavim s kazdym, kto prejavi zaujem o komunikaciu. A este chodim aj na sport, to mi vyhvouje tiez, lebo makame, nekecame, len sme spolu a to mi staci, paradoxne, tam som si nasla aj kamosku, s ktorou si obcas piseme aj mimo treningu, mozno z toho casom bude aj hlbsie priatelstvo.. .. Najdi si proste cokolvek, co ta bavi, ved dnes je milion moznosti a nie vsetky stoja plno penazi. Rozne kurzy remesiel, pecenia, spevu, tanca atd.. Alebo napr. u nas v meste je teraz kazdy tyzden joga v parku. Je to zadarmo, moze prist kto chce. Na tvojom mieste vyhladavam taketo akcie. A k obliekaniu - skus vykrocit mimo svojej komfortnej zony a chod si aspon vyskusat nejake pekne saty a sukne. Nemusis hned kupovat, proste vymietni obchody a bav sa. A ak nemas peniaze, sup do sekaca, u nas v kilovke hocikedy maju skvele kusky za 1-2 ecka. A urcite by ti pomohol psycholog, alebo nejaky terapeut, aby ta trochu nakopol z toho sebalutovacieho modu, lebo ak si prilis na dne, moze byt fakt tazke sa z neho odrazit. ale neboj sa, nie si prva ani posledna, zvladnes to, ked si nechas pomoct. Nie je to hanba, je to uplne ok..
Tvoj najväčší problém je to, že kňučíš a ľutuješ sa ... nikto Ti nepomôže, sama musíš CHCIEŤ so svojím životom niečo urobiť ... tiež som veľký introvert, ale teda mne byť sama absolútne nevadí, nevyhľadávam kontakty, kamarátstva ... za mňa je u Teba problém v hlave, jednoducho od detstva, aj pod vplyvom prežitého, si nastavená takto "chujovo" ... navštív psychológa, nie je to hanba ...
Ty potrebuješ odborníka. To čo opisuješ je problém v hlave (asi z ťažkého detstva), nie introvertna povaha. Ja som introvert a dosť silný introvert. Ale tiež potrebujem v živote ľudí, kamarátky…len ako inteivertka sa cítim lepšie a 1-2 ľudmi ktorých dobre poznám, ako na nejakej párty, alebo vo veľkej skupine ľudí ktorých nepoznam, alebo len veľmi malo. Ty potrebuješ vyriešiť traumy, pretože tvoje pocity ti zabraňujú normálne žiť. Veď ti lekári su tam na to. Keď človeka boli noha ide k chirurgovi, ked boli duša treba navštíviť psychiatra/psychologa. Na to tam sú. Tu neni hanba na mieste. Škodíš len sama sebe ak v tomto zostavas
Rob to inak ako doteraz.
Nelutuj sa, nemysli na seba. Mysli na inych a seba do toho zapocitaj v inej osobe.
Predstav si, ze v tvojom okoli su ludia, ktori sa tiez citia sami. Ktori budu na vianoce sami.
Najdi tych ludi, pomoz im.
Poznam jedno dievcatko, ktore bude na vianoce uuuplne samo...teba...postaraj sa o to dieta. Sprav mu najkrajsie vianoce, ake kedy malo. Spytaj sa toho dievcata, co si praje a priprav to.
Kazdy sa musi mat najprv rad, potom ho mozu mat radi aj ini. Ako si mohla dopustit, ze to dievcatko v tebe nema nikto rad, ani ty?
Stazujes sa na tvoju matku, ze robila nieco, co bolo v tom case normalne.Ale ze zanedbavas to dievca v sebe, to ti vobec nevadi.
Pises, ze nenosis saty. Ty tomu chudak dievcatu v tebe nevies kupit saty za 2 eura v secondhande?
Kup jej saty, pekne ju uces, pozicaj dobru knihu a sup do parku a cestou sa na kazdeho usmej, kazdy mame nejake starosti, potesis nas.
@oliolijanka krásne napísané ❤️
Vies kolko je chlapov introvertov?ako velke su deti?vsetko co spravis podcenujes.Ved si spravila pekny program detom nie?maju aj psika...asi Ti mama a ex hudli do hlavy, ze nestojis za nic a ty si tomu uverila.Ked dokazes zit sama s detmi, robit im program chodit do prace asi na zahodenie nebudes.Iba ty to vies zmenit....preco sa nekontaktujes so surodencami, nejake kamaratky maminy zo skolky, skoly od deti nemas obcas ist niekam spolu?Tie Vianoce by som vymenila a nech si ich ex vezme dalsi tyzden.Urvite chod k psychologovi nestrapnis sa na to tam ludia chodia poplakat si a ziskat iny pohlad.Si zdrava, deti zdrave len vykroc trocha do zivota.
je to tvoje nastavenie,nenadvazujes vztahy nie pre to,ze si samotarka,ale jednoducho si to nedokazala a nevedela a pravdepodobne ti to ani neslo a pre to si sa uzavrela so seba a nahovorila si,ze si samotarka a pod.
ak by to tak bolo,bola by si so svojim zivotom nesmierne spokojna,nezavidela inym ako chodia a ako ziju...
proste je cas sa vzchopit a zacat pomaly na sebe pracovat,aby si si verila,neukazovala na inych a hlavne sa nelutovala a neopustala...
lahke to nie je,ale da sa to,len sa treba rozhodnut☺️
@oliolijanka wau. Super. To si nadherne napisala
@oliolijanka Rozplakala si ma,ďakujem ❤ a ďakujem každéj jednéj za dobré rady.Čítala som všetky viac krát.Chcem zmeniť môj život a až teraz som si uvedomila že asi nie som samotár ako som si o sebe myslela.Len som nemala a nemám sebavedomie a toto musím zmeniť.Od pondelka to bude pre mňa ťažké.Ex bude mať po prvý raz naše deti a budú s nim 2 týždne.Vždy som sa po práci ponáhĺala domov,variť,prať,venovať sa im.Teraz ma bude čakať prázdny byt.Obávam sa toho.A poviem úprimne mám zlý pocit z Vianoc.Budem týždeň sama.Neviem si to ani len predstaviť.Ale máme to tak dohodnuté,jedny Vianoce on a na ďalší rok ja.Uvedomujem si že aj on je rodič,je to takto spravodlivé.A iného muža nemám chuť si hĺadať,len aby som zaplnila samotu.Asi si zoberem nadčasy v práci len aby som nebola sama.
@soldi Ak sa ťa môžem opýtať ako ty zvládaš 4 deti? Máte ich v striedavéj starostlivosti alebo nie? Ak áno,ako to zvládaš byť bez detí? Ja nie,nebola som ešte bez nich.Ich otec si ich občas berie v týždni po škole alebo cez víkendy na par hodín ale spia u mňa.Ja sa o deti starám.
Nelutuj sa tolko, tes sa z malickosti, radsej hladaj veci a zaujmy, co ta tesia. Ono tymto pristupom ani neprilakas nejake kamosky, znamych, malokto sa chce socializovat s takym negativistom. Urob si super plan, co budes bez deti robit, co ta bude tesit a hlavne pracuj na sebe. Chlapa vobec teraz nepotrebujes, potrebujes byt sama so sebou spokojna. Chces is do kina, chod, do muzea, na turistiku, na zajazd…ja som bola takmer mesiac sama v Nepale a spatne to bola jedna z najlepsich dovoleniek. Ak zistis, ze sama to nastavenie nevies zmenit, ries to s psychologom, je to jeho job.
Nadcasy v praci? Nesranduj..vyuzi ten cas pre seba, aspon teda par dni, budes mat cas ist po obchodoch, cas ist niekam na kavu, ku kadernicke, kdekolvek, kde su ludia, len tak, lebo si to zasluzis. A na vianoce sa teraz vyser, to je fest daleko, mas sancu do vianoc byt tak v pohode, ze ta to uz nebude trapit, len musis zamakat, robit male kroky.
Vy sa potrebujete vyrovnať so svojím detstvom, začať mať rada samu seba, zbúrať múr, ktorý ste si okolo seba postavili a začať slobodne a spokojne žiť. Keďže vy si sama sebe neviete pomôcť (ste v začarovanom kruhu), tak je potrebná pomoc psychológa. Psychológ je človek, ktorý si vás vypočuje, nebude vás súdiť, viniť z ničoho, ale môže vám pomôcť mať rada samu seba a mať rada svoj život resp. žiť tak, aby vás ten život napĺňal. To že budete plakať, ľutovať sa je normálne, psychológ je tam od toho, aby vám pomohol, len sa mu musíte otvoriť. Ja vám želám veľa síl, všetko sa dá zmeniť je to len na vás.
Ahojte, ste tu úžasné, skvelé rady a podpora naozaj..ja by som autorke poradila kontaktovať rodinu, sestru a odtiaľ začať.. len ako sa majú a že jej chýbajú🫶
Očividne sa nachádzaš v roli OBETE. Dá sa z toho vystúpiť. Psychológ určite pomôže, ako prvú terapeutickú pomoc si skús vypočuť nejaké príbehy na youtube, ako vystúpiť z role obete. Držím Ti palce, nie je to nič výnimočné a určite sa Ti to podarí. Je dôležité zamerať sa na seba, najprv musíš byť spokojná Ty, až potom budú spokojné Tvoje deti atakďalej.
Držím ti palce, začni pomaličky,po troche sa mat rada. 🍀🍀🍀🌺🌺🌺
Velmi sa lutujes. Stale sa upinas na to, co nemas. Sustred sa na to, co mozes urobit pre seba. Staraj sa o seba. Pravidelny spanok, dobre jedlo. Sadni si pred zrkadlo a ces si vlasy. Chod na masaz. Sama do lesa. Zahod predsudky. Rozmaznavaj sa. Deti nesmu byt stredobodom Tvojho zivota, Ty sama nim musis byt.
Ja nemam deti v striedavke. Teraz budem bez nich 9 dni. Prvy krat tak dlho. Budem smutna, jasne, najmensia ma len 3 roky. Ale budu so svojim otcom, babkami, tetou, dedkami. Nebudu trpiet a ani sa ziadno trapit.
Budem rada, ze sa maju dobre a budem sa tesit, ked sa znova uvidime po tolkej dobe ❤️
Deti nam nepatria, byt dobrou matkou znamena okrem ineho aj nebyt sebeckou matkou a tesit sa z toho, ze su deti spokojne, nema vyznam za nimi smutit, je to velmi sebecke. Ja ked s nimi volam, tak im vzdy hovorim, nech si ten cas bezo mna uziju, a hovorim im, co vsetko som robila ja. Aby nemali pocit viny ze ma nechavaju samu a smutnu.
nejde mi do hlavy, ze hovoris, ze si samotarsky introvert - lenze tebe vadi byt sama na dovolenke napriklad... ja som introvert a vobec mi nevadi byt sama na turistike, dovolenke, koncerte... mne tvoje vyjadrenia napovedaju, ze praveze chces byt obklopena ludmi
Si krátko po rozchode, tak sa ti zdá všetko čierne. Časom si na to zvykneš a nebudeš to takto pociťovať. Ja som tie rozvedená už 5 rokov a mám 49. Zo začiatku som plakala pri každej blbosti, tak som bola na dne. Pritom rozvod bolo to najlepšie čo sa mi mohlo vtedy stať. Časom sa naučíš žiť sama. Ja nemám partnera a ani ho nehľadám.
Po pravde, už som si na to tak zvykla, že si to ani neviem predstaviť inak. Tiež mi deti raz odidu z domu, to k životu patrí. Treba sa naučiť žiť taj, aby si to potom v pohode zvládla. Ak ťa to veľmi trápi, choď v psychológovi. Ja som chodila v minulosti kvôli úzkostným stavom a mne to veľmi pomohlo. Nebolo to po rozvode, ale skôr. Prvé sedenia som skoro celé preplakala. Oni sú na to zvyknutí, je to normálne. Možno by ti pomohlo aj nejaké zvieratko keby si mala doma. My máme dve morské prasiatka a je s nimi veľká sranda. Zvlášť keď budeš doma sama cez Vianoce. Inak, ja by som s týmto nesúhlasila. Deti cez Vianoce u otca a ešte cely týždeň. Moje deti bývajú cez Vianoce u mňa a na druhý deň idú k otcovi, aby si mohli rozdať darčeky s oboma rodičmi. Zváž takéto riešenie. Jeden deň skôr vydržíš ako týždeň.
@soldi Krásne si to napísala,ďakujem.
@missviolet Tak asi nie som samotár.Ako som už písala,mala som zlé detstvo a mám nízke sebavedomie.
Mňa by deti na Vianoce určite nenechali samu. Prvý rok určite nie. A ani iný. Muž má rodinu, nebude sam. Ty áno. Aj u nás sú štedrý deň s nami, ja teda nie som sama, a druhy deň sú u otca. Bol to podľa mna hodne hlúpy ústupok takto prvý rok. Hneď. A od nich totálne všetkých sebecké.
Dost sa vidim v tvojich pismenkach. Tiez tym trpim, ze budem sama. Ono sa to musis totiz naucit, uzivat si samotu. My sme rozideni s ex 3 roky, mam sice priatela, ale nezijeme spolu a tiez s tym bojujem, ze budem sama, ked ma svoje deti a moje su prec na cele leto. Zacni pomaly, prechadzky sama..skus si najst videa a medituj, motivacne videa a pod..mne to velmi pomohlo...Ja uz si viem ist sama aj sadnut na kavu, aj do kina by som uz vedela ist sama. Nutim sa ist von z mojej komfortnej zony, medzi cudzich ludi, ale aj tak mam stale stavy uzkosti a aj si poplacem..
A este jednu zasadnu vec som si uvedomila..ze nie radsej detom cosi kupim..ale dam radsej na seba, kadernicka-kozmeticka a pod. Deti toho maju viac nez dost a hlavne, co potrebuju je spokojna mama. Deti mame len docasne, opustia hniezdo a pojdu svojou cestou. Navyssi cas, mysliet aj na seba.
A o tych satach..uplne ako ja. Vies co, kup si saty... a cim viac ich budes nosti, tym menej problem ti to bude robit. Je to dolezite pre tvoje sebavedomie. Hlavne si uvedom, ze kazdemu na ulici je uplne jedno, ze mas saty..ale v lete je to super, vanok pod suknou.. urob to pre seba..100% zarucene ti to zdvihne naladu a postupne aj sebavedomie. Kup si lesk na pery..a postupne, spiralu..a pod.. vsetko chce cas..
Nevylucila by som ani sedenia u terapeuta. On take pripady urcite videl a pocul snad uz asi vsetko..o strapnovani nemoze byt ani rec.