Samota - mám len svoje deti
S ex sme len krátko od seba a stále rozmýšĺam akým samotárskym životom žijem.Neverím že si v budúcnosti najdem partnera,kto by ma chcel? Som nespoločenská a samotárka.Mám len svoje deti inak nikoho.Žiadnu kamarátku a v mojej rodine pokazené vzťahy.Nestretávame sa už veĺa rokov,z mojej strany neni záujem.Som samotárka a velmi hanblivá osoba z nízkym sebavedomím.Odkedy som sama,napadajú ma rôzne myšlienky.Napr.rozmýšĺam že keď deti vyrastú a budú mať svadbu tak ako sa ja na ich svadbe budem cítiť.Prídem tam sama,moji súrodenci tam asi neprídu kedže ja som všetky svadby v našej rodine odignorovala a nebola som nikomu ani na jednéj.Ani na rodinných oslavách.Rodičov nemáme ale mám súrodencov a každý má 2 až 3 deti v rôznom veku.Som nemožná,nespoločenská,najlepšie sa cítim zatvorená doma.Závidím susedom,kolegyniam návštevy,dovolenky.Že majú muža/partnera.S ex sme len nedávno išli od seba.On je extrovert,ja introvert.Nerozumeli sme si ale v ničom ani v bežnych veciach.Cez letné prázdniny bude mať ex deti na 2 týždne.Plus chce byť s deťmi tieto Vianoce on,budú s ním týždeň a Silvester budú so mnou.Jasné že deťom sa budú Vianoce s otcom pačiť,budú tam mať veselo,veĺa ludí.Vianoce mávajú v kruhu širokéj rodiny.Budú to moje prvé Vianoce bez deti a budem v byte úplne sama.Neviem ako to vydržím,poznám sa,budem každý deň plakať.Zarábam málo,žijem v prenajme.Je to ťažké aj finančne aj celkovo.Deti vyrastú a ja ostanem úplne sama v malom byte,opustená a smutná.Ako to mám zmeniť? A dá sa to vôbec keď som od detstva samotár,introvert? Alebo sa dá s týmto vyrovnať? Mám už po 40tke,neverím že povaha človeka sa dá zmeniť. Ako si mám zvýšiť sebavedomie? Nemám žiadne,som taká sivá myš.Obliekam sa lacno,nemaĺujem sa,nenosím opätky,nenosím šaty,sukne.Starnem,som vráskavá a šedivá.Musím sa dofarbovať každé 3 týždne.Keď si stlačim pokožku na tvári,som samá vráska a ryha.Robí sa mi druhá brada aj keď som štihla,ovísa mi tvár.Ruky mám upracované,vráskavé.Už nemám pravidelný menzes a asi mi začína menopauza.Neviem ale som v takom štádiu života že si uvedomujem starnutie a ako rýchlo ubieha život.
chcem ta podporit u psycholiga je uplne normalne priam az spravne a mudre plakat. kolko hodin som si ja prerevala u psychologov. tvoje problemy pramenia z detsva z rodiny. ono sa to v hlave opravit. napr cez emdr
kognitivno behavioralnu terapiu. chcem ti dat nadej ze zmena je mozna
Kde žiješ, kolko mas rokov? Možno by si mohla napísať takému istému typu ako si ty. Teda môj brat. 😅😅
Introvert, samotár, najradšej zatvoreny doma no zároveň by chcel partnerku 🤦♀️🤣
Minulost nezmenis, ale buducnost mozes. Je to na tebe. Zaklad je - dať preč akukolvek sebalutost, odpustit tym ktorym ti ublizili a upratat si v zivote. Na toto ti velmi pomoze psychoterapia a to ze si poreves, neboj, na to su psychologicky zvyknute 😉
A na plači, vzlykani, smutku a beznadeji predsa nie je nič zle - si človek, si žena, máš niečo prežité, vela veci nespracovaných.
Vsetko sa da do urcitej miery upravit, musis sa vsak pre to rozhodnut ty sama
@oliolijanka Rozplakala si ma,ďakujem ❤ a ďakujem každéj jednéj za dobré rady.Čítala som všetky viac krát.Chcem zmeniť môj život a až teraz som si uvedomila že asi nie som samotár ako som si o sebe myslela.Len som nemala a nemám sebavedomie a toto musím zmeniť.Od pondelka to bude pre mňa ťažké.Ex bude mať po prvý raz naše deti a budú s nim 2 týždne.Vždy som sa po práci ponáhĺala domov,variť,prať,venovať sa im.Teraz ma bude čakať prázdny byt.Obávam sa toho.A poviem úprimne mám zlý pocit z Vianoc.Budem týždeň sama.Neviem si to ani len predstaviť.Ale máme to tak dohodnuté,jedny Vianoce on a na ďalší rok ja.Uvedomujem si že aj on je rodič,je to takto spravodlivé.A iného muža nemám chuť si hĺadať,len aby som zaplnila samotu.Asi si zoberem nadčasy v práci len aby som nebola sama.
@anonym_autor ahoj, ako si na tom dnes?
To je smutné. Tak, to môžeš byť rada, že ste sa rozviedli. Časom sa od neho odpútaš aj psychicky a bude ti lepšie.