Sklamanie
Ahojte. S manzelom sme spolu uz 10 rokov, z toho 5r sme manzelia (ja mam 26r, manzel 30r). Najprv sme riesili skolu, potom pracu a teraz by sme chceli babatko. Manzel ma skvely job, ja nie. Viem, ze by som sa mohla posunut, aj tu moznost mam, no myslim, ze ta moznost bude aj po pripadnej MD, ak nie tam, tak v inej firme. Aj tak sa viacmenej po vs este hladam. Najhorsie je, ze to nie je ani otazka prijmu, pretoze vsetky ponuky, ktore mam, maju rovnake fin. ohodnotenie. Preto mozno nemam potrebu sa nejako tlacit za tym lepsim. Ani neviem, ci to je ozaj lepsie, alebo je to len nazor mojej rodiny.
Po babatku obaja velmi tuzime, no problem je v rodine. Myslela som si, ze budu radi, ked sa nam babatko podari, no zo strany mojich rodicov citim sklamanie. Vraj mam na dieta este cas, nech si riesim poriadnu pracu. Problem je v tom, ze kebyze nastupim do tej novej pozicie na md by som mohla ist az o 3r, pretoze az potom by som dostala zmluvu na tp a to nechcem. Teraz mam zmluvu riadnu, len vraj to nie je pre mna a mam naviac.
Dost ma depta, ako kazdy den pocuvam, ze na dieta mam cas, Le ze ako chceme.. ja som si myslela, ze to budu zdielat so mnou. Citim sa z toho sklamane.
@autorka ...k všetkému povedanému, mala by si povedať mužovi o tvojich pocitoch, komu inému, keď nie najbližšiemu, bez ohľadu na to, ako by sa jeho vzťah k nim mohol zmeniť a možno sa ani nezmení (ak by pochopil ich dôvody), ale takto sa trápiš sama a to ti viac ubližuje, oddiali to možnosť otehotnenia a znechutí ti to celé materstvo a pritom by možno stačilo zveriť sa manželovi a on by ťa objal a utvrdil v správnosti vášho rozhodnutia mať dieťa a tebe by sa uľavilo 😉
Napíšem Ti moju skúsenosť. Mala som 28 keď som začala úplne prvýkrát pracovať na TPP. Jeden deň som skončila poslednú školu druhý som nastúpila do prace. Bola som medzitým aj 1,5 roka na materskej potom jasličky. Rodila som v 26. Nemala som nárok na materskú, nebolo z čoho. Odvtedy pracujem, nič mi v “kariére” neušlo a som rada, že mám už 9 ročne dieťa. Čím skôr si “odbijes” materské povinnosti tým lepšie. Kvôli práci a zmluvám by som to neodsuvala, možno kvôli tomu žeby som si ešte chcela užiť slobodu atd ale určite nie kvôli “kariére”. Na tú máš ešte času dosť. A rodičia môžu Vaše rozhodnutie akurát tak akceptovať.
