Sklamanie z vianočných darčekov: Príbeh jednej duše
Chcela by som si len vyliat dusu a mozno pocut, ze nie som jedina na svete s tymto “problemom”. Dnes to na mna nejako dolahlo a chytil ma strasny smutok z toho, ze uz nikdy nezazijem take napatie, ocakavanie, prekvapenie, radost a naslednu spokojnost z vianocnych darcekov ako ked som bola mala. Ja Vianoce milujem, vzdy som ich mala rada a preto sa na ne vzdy aj zodpovedne pripravujem. Darceky zacinam vymyslat uz koncom leta, zhanat od oktobra a potom ked uz vsetko doma mam, tak sa neviem dockat ako sa im budu vsetci tesit. Lenze moj manzel vobec nevie kupovat darceky a tak uz niekolko rokov zazivam vzdy na Vianoce len sklamanie za sklamanim. Samozrejme, som v tomto citliva, ale on aj sam vie a vidi, ze darcek netrafil a len sa pousmeje, ze on to nevie a hotovo. A pritom je to podla mna take jednoduche ked toho druheho poznas, vies co sa mu paci, co rad robi, pocuvas pocas celeho roka a spisujes si mentalny zoznam toho, co ten druhy spomenie, ze sa mu paci alebo by sa mu zislo… ale na to je asi potrebne si toho druheho aj vsimat a ja mam pocit, ze mna si uz nikto nejak nevsima a moje sny prestavaju byt podstatne. A je mi z toho velmi smutno, pretoze ja vymyslim, nakupim, vyrobim, zabalim darceky pre celu rodinu a nakoniec som ja jedina, ktora si pod stromcekom nenajde nic alebo nieco uplne ale ze uplne od veci alebo mimo mojho vkusu… Ja viem, ze zniem ako jedna opovrhnutiahodna rozmaznana materialistka, ale skutocne nemam na mysli velke a drahe darceky, ale skor drobnost, nieco cim by mi dal manzel najavo, ze ma vnima, ze mu zalezi na mojich potrebach, mojom vkuse… napriklad rada citam, tak ked uz nechce vybrat konkretnu knihu, tak aspon poukazku do knihkupectva alebo take nieco, nieco jednoduche, vyuzitelne a pritom mojmu srdcu blizke. Ja pravidelne vyrabam fotoknihy a fotokalendare pre celu rodinu a to su hodiny a hodiny prace, ale je to ten najosobnejsi a najmilsi darcek a ja potom dostanem nejaky velky neosobny spotrebic, ktory nepotrebujem a nikdy nepouzijem :( ked som bola mala, rodicia vzdy vedeli cim nas deti potesit tak ako ja teraz moje dieta. Jedinym svetielkom nadeje do buducna je, ze mozno raz ked moje dieta vyrastie a uz nebude verit na Jeziska, ze mi bude davat darceky od srdca a nie len z povinnosti :( Lebo pomyslenie na to, ze uz nikdy pod stromcekom nezazijem tu radost z dobre trafeneho darceka ma robi velmi nestastnou :( a ano, viem, ze su to vsetko hluposti a velmi si vazim, ze mam rodinu, zdravie, ale kazdy ma raz za cas narok na mensi smutok, nie?! Dakujem za vypocutie.
@miriam11 nebol by som takyto radikalny. Autorku podla mna skor tazi, ze citi "nerovnovahu" v tom mysleni na ostatnych, snazeni sa urobit tomu druhemu radost. Ano, v tomto pripade darcekom, ktory by prekvapil, potesil, pohladil dusicku. Ale podla mna ten samotny darcek je az druhorady.
Ja behem roku co se me libi a chtela bych, poslu manzelovi do meesengera odkaz a snad si aspon ulozi a neco z toho vzdycky dostanu 😀
Normalne sprav to teraz na narodky, hod do klobuka svoje želania, každy si vylosuje jedno, muž, deti aj mama može, a konečne dostanes čo chceš
Otazka je, či ti nekupuju, lebo su skrblici, ignoranti alebo len nemaju vkus..Ked su posledny pripad, može to pomôct..Zo skrblika nevydoluješ nič
Poukažka do knihkupectva je to najmenej, čo ti mohla rodina kupit
Alebo napiš list Ježiškovi a daj za sklo
Každy tu napiše, že riešiš prkotiny, pritom bališ celej rodine podla tužob a že ty nedostaneš nič a este dostaneš verejny vyprask.Kolke z vas tu kupujete, balite, pisete zoznamy celej rodine a potom si najdete nic pod stromom a cele ste sťastne, happy, lebo Vianoce nie su o darčekoch..Toto su uplne mimo odpovede, ja by som takej rodine prestala kupovat uplne, to ti hovorim na rovinu, nenašli by si tam nič A potom by tu niekto mohol rozpravat historky, že Vianoce nie su o darčekoch..A vychovavaš rodinu k sebectvu a egoizmu, lebo keby sa niekto takto s laskou staral o moje potreby, od hanby by som sa prepadla, keby som s prazdnymi rukami mala ist k takemu človeku
Zamysli sa nad sebou nie v zmysle, čo ti tu naložili, ale aku maš sebecku rodinu a este ich v tom podporuješ.A ty ich maš učit úcte k matke to za prve a deliť sa to za druhe..
Si vezmi, že tvoje deti budu mat partnerov a takto k nim pristupovat..
Na buduci rok napiste spolocny list Jeziskovi 🙂
@oblecenie99 Ďakujem pekne za nahliadnutie do toho, ako asi vyzerajú vianoce v nejednej slovenskej rodine....Minule mi manžel povedal: "Aká škoda, že si ľudia vyhradili na oslavu pokoja, radosti a štedrosti iba 3 dni v roku! Čo robia tých zvyšných 362?" Ja vianoce neoslavujem... zo svojho detstva si pamätám z tohto obdobia iba nekonečný zhon....Ale, som mimoriadne prajný človek. Teším sa z toho, keď sa druhí tešia v mojej blízkosti. Len mám pocit akoby toho sklamania bolo v životoch ľudí čoraz viac.... aj počas tých troch dní, kedy by šťastie, spokojnosť a radosť mali vrcholiť...., mrzí ma, že aj autorka diskusie zažila skôr smútok ako očakávanú radosť...Zrejme to chce viac komunikácie, empatie a záujmu jeden o druhého...
@sunyrose 😃 neviem ako tento rok Vianoce boli u nas bez zhonu, aj ked este v nedelu nemali stromcek ani na balkone, deti navrhli ist vecer do kostola, doobedu som musela este nieco vybavit na druhom konci mesta, darceky nezabalene 🙂
Take krasne Vianoce to boli! Atmosferu vytvarame my, prostredie upravujeme my, lasku rozdavame my 🙂 A radost pride. Ale uplne rozumiem autorke, ze aspon jedenkrat v roku chce byt trosku sebecka, ocenena.
Autorka, najvyssie ocenenie je radost a pohodu, ktoru si vytvorila. Tak sme sa nasmiali na Stedry vecer! Tiez som sa nevedela dockat, ked moje uz dospele deti otvoria vianocne darceky. Tento rok som dostala nezavisle 3 rovnake sady od osob, od ktorych som to vobec necakala 😃 Predtym som sa naucila robit radost sama sebe. Tvoje deti budu opakovat po tebe, cize v buducnosti sa mozes tesit z darcekov od nich. No a co, ze tvoj manzel ti dal dalsi spotrebic, ktory nevyuzijes, snaha bola, vzala by som to s humorom, podakovala sa, vyobjimala manzela a potom rozmyslala co s tym (ako ja teraz, pritom som tej tretej obdaruvacej osobke ukazala moju "vianocnu zbierku" 😉 )
Tes sa z tvojej radosti druhym davat a trafit. Kolkorat som ja prestrelila a obdarovani sa podakovali. Nie kazdy ma talent, nie kazdy ma pozorovaci talent. A niektori chlapi su viac pohodlni, u niektorych ten "pocit nemoznosti" moze prejst do frustracie, nechuti az odporu. Nekazme si, co mame. Uplne ta chapem, i mna niekedy pochytil taky smutok pri stromceku, ale trpezlivost 🌹 prinasa 🙂
Naozaj, spolocne napiste list Jeziskovi buduci rok, alebo sa vyberte na spolocne vianocne nakupy 🙂 V klude, nie v zhone. Alebo, hned ako nieco spolu uvidite, zahraj sa: "Prosiiiim, kupme toto na Vianoce, budes mat o starost menej 😉 " A mozno najdete pocas roka viac takych chvil a pod stromcekov na teba bude cakat kopec prekvapeni, tvoj muz bude spokojny, ty tiez 🙂 A zazraky sa deju, ked pre ne nieco spravime 😉🍀♥️
Ja keby mám čakať na manžela, tak pod stromčekom nemám nič 😂inak je to úžasný manžel a skvelý otec 💗💗💗 ja si teda vždy kupim darček sama (veď už nie som malé decko) manžel si tiež kúpi to, čo potrebuje a sme spokojní obaja, nič nemusíme meniť ani byť sklamaní s výberu toho druhého 🙂
Nabuduce mu to na rovinu naznac, povec, ze uz mas vsetky knihy co mas doma precitane, ze celkom by sa ti hodila nova.
Ja si síce nepotrpím na dostávaní, ale milujem obdarovávať a keď mi na niekom záleží, chcem ho obsypávať darčekmi čo by ho boli potešili skoro úplne neustále. Takže sa neviem stopercentne vžiť, ale aj tak ti môžem s istotou povedať, že určite nie si jediná na svete s týmto problémom a nájdu sa aj iné ženy, ktoré to vnímajú tak ako ty. Určite sa necíť zle, že iných to netrápi a takisto si myslím, že je nepekné od druhých aby ťa kritizovali za tvoje pocity. Všetci vieme, že Vianoce nie sú o darčekoch a aj že toto nie je najväčší problém aký môže človek mať. Ale stále sú to autorkine emócie a nevidím dôvod, prečo by o tom nemala rozprávať, ak ju to zarmucuje - nech už ide o čokoľvek. Mimo toho, tu nejde ani tak úplne o darčeky, autorka má očividne iba pocit, že sa jej nedostáva dostatok lásky od milovaných ľudí. Možno vám to pripadá hlúpe, že to hodnotí podľa darov, ale niektorí ľudia majú dary ako svoj jazyk lásky, tak si takéto niečo viac pripisujú. Iným môžu chýbať milé slová a to zas môže byť nepochopiteľné pre autorku.
Každopádne k veci, autorka, chápem, že si smutná, lebo máš pocit, že tvoj muž na teba nemyslí, ale myslí. Aj ten "veľký neosobný spotrebič" kúpil s myšlienkou na teba, len mu to možno úplne nevyšlo tak, ako dúfal. Naozaj ale platí, že nie každý vie vymýšľať darčeky pre druhých. Možno ti to pripadá nemožné - veď predsa ak ťa manžel pozná, musí vedieť čo by si chcela. Ale obzvlášť pred Vianocami, keď má človek kopu starostí aj s inými vecami a k tomu si ešte láme hlavu, čo by ťa najviac potešilo, sa to niektorým ľuďom náramne ťažko vymýšľa. Manžel má možno dojem, že čo by si chcela si kúpiš už sama, tak sa ťa snaží prekvapiť tak, že ti vymyslí niečo, čo ešte nemáš a dúfa, že sa trafí. Píšeš, že keď si bola malá, rodičia vždy vedeli čím ťa potešiť - tipujem, že ako malá si písala listy pre Ježiška že čo by si si prosila (takže presne vedeli, čo ti kúpiť) a neskôr si síce z toho vyrástla, ale deti sa aj tak častejšie nahlas vyjadrujú o tom, čo by chceli alebo potrebujú, než dospelí - či už sa im páči reklama v telke, hračka v katalógu, vec v obchode,.. Už ti to tu radilo mnoho ľudí, ale takto isto to môže fungovať aj v dospelosti - napíšeš si "zoznam pre Ježiška" čo by si chcela (pokojne aj prihoď linky na tie produkty) a manžel tiež bude presne vedieť, čo kúpiť, tak ako rodičia. Ak ti ale naozaj chýba aj to prekvapenie, tak jediné čo pomôže bude, že si to s manželom odkomunikuješ. Ja by som mu na tvojom mieste skúsila povedať čosi také, že si uvedomujem, že sa snažil pre mňa vymyslieť niečo milé a že som za ten dar veľmi vďačná, no myslím, že by ma nabudúce viac potešilo niečo ohľadom mojich záľub, jemu by sa to tiež potom oveľa jednoduchšie vymýšľalo lebo vie čo mám rád a obaja by sme tak boli spokojnejší. Hlavne žiadne výčitky, že zle vybral pretože sa nesnaží, lebo to by si mu podľa mňa krivdila.. Len mu skús vysvetliť, že ti záleží na tom cítiť, že kupoval darček s myšlienkou na teba ako osobu, nie všeobecne na manželku. Som si istá, že radosť z dobre vymysleného darčeka môžeš mať pod stromčekom aj skôr než detičky vyrastú.. len ak manželovi nepovieš, čo konkrétne ťa trápi, tak nemá šancu to napraviť.
