Sľúbili nám dom za doopatrovanie a nesplnili
Čaute, neviem, či to sem patrí, ale skúsim.Keď sme sa sobášili, svokra nám sľúbila za doopatrovanie celý ich dom, ak budeme s nimi bývať. Dom je dosť veľký. Svokor ju vo všetkom poslúchal a manželova sestra tiež. Teraz máme už skoro dospelé deti, svokor ochorel a zakrátko zomrel. Predtým však stihol napísať so súhlasom svokry polovicu domu dcére. Vraj oni nám pomáhali s deťmi a tak, s varením. my sme tam do domu tiež investovali, ale oni pri tom pomáhali s prácou na stavbe. A vraj si viac ako polovicu nezaslúžime. Švagriná pred rokmi bola ochotná vzdať sa podielu v náš prospech, ale teraz zmenila názor. Vraj jej deti tiež potrebujú a oni sú ochotní preplatiť to, čo sme do domu investovali a budeme si kvit. My sa tu trápime so svokrou, ktorá je v pohode so zdravím a môže žiť ešte ktovie koľko rokov. Môj muž nadáva, to bol kedysi jeho nápad, ja som chcela bývať v paneláku. Deti chcú ísť odtiaľto preč a my tu máme sami ostať s čoraz horšou svokrou,ktorá sa háda. Mohli sme byť dávno preč, ale čo teraz?
@tanapeta "tak ti napíšem náš príklad. Moji rodičia si naše deti pýtajú a dávam im ich. Svokrovci na nich totálne kašlú a teda nedávam im ich. A výsledok? Naše deti mojich rodičov oveľa viac milujú a majú k nim oveľa lepší vzťah ako ku svokrovcom. A myslím, že toto bohate stačí. Ale ani toto nie je dôvod v budúcnosti sa nepostarať o svokrovcov. "
Vidíš, rodičia ti pomôžu, postarajú sa ti o deti. Lebo chcú. Svokrovci nie. Ťazko hodnotiť, ale tvoje deti im to vracajú v podobe, že ich až tak nemilujú. Mna by toto ako babku žralo. Možno s postaráte o svokrovcov, ale poviem ti s istotou, že radšej sa budeš starať o svojich rodičov, čo ti s láskou pomáhali ako ku svokre, čo ti na deti kašlala.
Ja sa postarám tiež samozrejme. Ale s vetou "my sme si svoje vychovali, teraz sa vy starajte" ako vo všeobecnosti počujem, nesúhlasím. Je to egoizmus zo strany starých rodičov.
@tanapeta Myslíš že si staršia? Možno ani nie 😉 To že mám malé deti neznamená že mám do 30 tky.
Neviem prečo si musela platiť škôlku, ale asi na to máš dôvod. Za normálnych okolností by si nemusela. Sestra má 9 ročného syna a viem že škôlky boli prázdne a brali 2,5 ročné deti. Dnes ti nevezmú niekedy ani 4 ročné dieťa.
Prajem všetkým pekný den a opúšťam tému. Nemám na to čas a už zachádzame mimo. Prajem všetkým pekné spolužitie a hlavne "vzájomnú a chcenú nezištnú pomoc" detí voči rodičom a rodičov voči svojim deťom či vnúčatám 😉
@sharmana Prečo si každá generácia myslí že to má/mala ťažšie ako tie iné? Napríklad z mojej ti dám na zváženie že ak čokoľvek "kvalitnejšie" si chcela zohnať musela si čakať hodiny v radoch, ak si chcela vôbec niečo zohnať zbehať celé mesto a často brať to čo bolo. Ak si sa trošku snažila ako ja síce si mala peniaze, ale nemala si načo ich minúť. Pardon, mala. V tuzexe, ale riskovala si záujem štátnej bezpečnosti o seba ak si to robila častejšie (aj povieš že nie tak ti poviem že hovorím z vlastnej skúsenosti).
Ešte ti prezradím že vetu " my sme si svoje vychovali vy sa starajte" hovoria starí rodičia v každej dobe. Väčšina to nemyslí dnes vážne rovnako ako to nemyslela nikdy. Len vzhľadom k rýchlo sa zvyšujúcemu sa veku kým sa staneš starým otcom asi menej vládzu dnešní 60tnici ako v minulosti vládali 40tnici. Oh, a nejakí sebci ktorým záležalo len na sebe vždy boli, sú a určite budú.
@oldman50plus 🙂 veľmi ťažko sa diskutuje, ked si ľudia vyťahujú z mojich príspevkov a z kontextu niektoré veci a vložia ich do iného kontextu. A nereagujú na určité veci, ktoré asi zaštípali, lebo sú pravdou. Porovnávať hrušky s jablkami je plytvaním času. 😉
@tanapeta suhlasim v istych veciach co pise
@sharmana
V dnesnej dobe nasi rodicia sa casto "vyhybaju" tomu, aby mam pomahali s detmi, ked potrebujeme pomoct.
Zabudaju, ze aj im pomahali ich rodicia s nami, ked sme bolo povedzme chori a nase matky museli ist do prace. Tak to bolo povedzme aj so mnou, aj s mojim manzelom- bolo sme u babky. Ja ked potrebujem naozaj ze pomoct, niet nikoho. Svokra nevidela deti od narodenia a moja matka? Ako sa jej chce a hodi. Ale ona ked ma nejaky problem, hned sa stazovat a chce pomoc. Vtedy som jej dobra ale ja ked potrebujem, nema kto. A to povedzme potrebujem vtedy, ked potrebujem ist so sebou k lekarovi, s jednym z dvojok ist lekarovi a druheho postrazit, aby som sa netrepala s obidvoma. To chcem vela od nej alebo???
Ja to mám ešte "lepšie". Sestra odišla pred rokmi do USA a nechala tu našej mame dve deti (s mužom nežila) 14 a 15 r. Ja som s nimi mame pomáhala, predsa len pubertálny vek, dokonca neter u mňa bývala, nakoľko chodila na strednú do mesta a nechcelo sa jej dochádzať. Ale nie o tom som chcela. Roky prešli, neter sa v 20 vydala, synovec odošiel za sestrou do Ameriky a mama už nevládala robiť okolo domu, tak sa dom predal a kúpil sa jej byt za vtedajších 310 000 Sk, ale keďže dom na dedine sa predal len za 200 000Sk, tak mama si požičala od sestry tých 100 000. Prešli ďalšie roky, mama je už niekoľko rokov v DD, nakoľko ja som sa o ňu nemohla starať, chodil som do zahraničia robiť, aby som uživila seba a dve deti, mama má kopu zdravotných problémov, ktoré riešim ja, pomáham jej, chodím s ňou po vyšetreniach, stále jej niečo kúpim do chladničky. A je tomu asi 2 roky, keď som zistila, že byt prepísala na sestru. Jednoducho bola raz pri nej na dvojtýždňovej návšteve v USA, kde ju sestra akosi veľmi volala a skončilo to takto. A ja som sa to dozvedela až vtedy, keď trebalo začať podľa nového zákona o sociálnych službách atď, plne hradiť pobyt v domove dôchodcov. Mama začala vyplakávať, že jej to zhltne celý dôchodok, ani na lieky jej neostane. A že sestra jej povedala, že by sa rada vrátila na Sk, ale nechce ísť k mladým (k jej dcére, ktorá býva v dome po otcovi a sestrinom mužovi, ktorý medzičasom náhle zomrel a keďže so sestrou neboli rozvedení, tak dom zdedila.), ale že keby na ňu napísala byt, tak sa vráti a doopatruje ju!!! Mama byt prepísala, sestra sa nevrátila, na poplatky v DD sa delíme!!! so sestrou prispievame po 40E mesačne rovnako a pritom celá starostlivosť o mamu už dlhé roky je na mne!! Či už lekári, keď sa jej niečo pokází , lieky objednávať, dávkovať, stále djdem s nejakým jedlom, nikdy neprídem s prázdnou rukou. Všetky jej stavy si užívam, hospitalizácie-návštevy každý deň, pritom bývam 30 km od mesta, kde je mama!! A sestra keď niečo len zavolá a riadi, čo by som mala mame ešte pomôcť urobiť, kde by som mala s ňou ísť, atď. Ohľadom bytu sa ohradila, že naň mala nárok, lebo za tie roky keď spočíta úroky.... Ona vlastnej mame ide úroky počítať!? A inak vtedy dala mame 100 000 Sk , čo je cca 3300 E a dnes má byt hodnotu okolo 25-28 000 E!! A je 20 rokov preč a všetko je stále na mne, čo sa mamy týka, ona len kritizuje, čo som mohla lepšie spraviť, atď. Musím podotknúť, že mi finančne sestra nikdy nepomohla, nikdy som od nej ani balík nedostala, raz sa vyjadrila tak, že ona tam nešla preto, aby živila celú rodinu. Pritom, že ja som ju suplovala pri jej dospievajúcich deťoch, že ja som im chodila na rodičká, pomáhala jej dcére so svadbou som, s deťmi, keď došla z pôrodnice, že celá starostlivosť o mamu, sťahovanie z domu do bytu, potom vybavovať penzión, zas sťahovať, všetky úradné veci a jednoducho všetko mať na hlave, to je všetko nič. Čiže suma sumarum- ona zdedila dom s veľkým pozemkom po mužovi,s ktorým roky nežila (na dcéru, čo tam býva s rodinou ho prepísať nechce, pritom sa dom komplet rekonštruoval a právne je jej) a mamin byt, pritom sa o ňu vôbec nestarala. Ja nedostanem z nikade nič, svokra mi zomrela náhle, ex bol jedináčik, svokra chcela byt napísať na mojeho syna, ale čakala na jeho plnoletosť, zomrela náhle v podstate v skorom veku 2 mesiace pred 18-tkou môjho syna... A ex byt predal a penieze prehral(to bol aj dôvod nášho rozvodu-automaty), ja som akurát svokre vystrojila a zaplatila pohreb a kar, on nebol ani na pohreb, myslím ex. A po mame tiež nedostanem nič, zdedila som len všetky starosti a problémy. Mimochodom, sestra má inzeraát, že byt predáva.... To som sa len tak mimochodom náhodne dozvedela.... Aspoň som sa vypísala.
@maria1989 No, to ti poviem. A to nezachádzam do detailov, lebo by si neverila. Ja keď som sa rozvádzala, prišla som naraz o dve práce, čo som mala a mama dostala porážku v tom čase, doma dve malé deti, ja bez koruny, s dlhmi, doma každý večer hádky, občas polícia, mama v nemocnici ...... a keď mi sestra volala a ja som sa do tel. rozplakala a povedala som, že nevládzem, že neviem, čo dám deťom zajtra jesť, že mám doma len štvrťku chleba, tak mi len toľko na to povedala, že rozvod je stále ťažké obdobie, že to musím "len " prežiť. Odvtedy u mňa skončila, keby mi aspoň požičala vtedy, ale nič ani sa neponúkla, že mi pomôže. A ja som potom jedla kompóty, čo som mala nazavárané a v pivnici som mala ešte zemiaky, tak tie..... Nikto mi nepomohol, v tom čase ani svokra, nakoľko nechcela, aby som sa s jej synom rozviedla....až asi po dvoch rokoch pochopil a začala mi pomáhať, mala ho doma, tak už videla, čo je zač... Celé roky som na všetko sama a s dvomi deťmi som ostala, všetko čo mám, mám vydreté. U mňa čo sa dá skomplikovať, alebo nejak skaziť, tak sa skazí.
@janaochi si to tu ani pisat nemala, este ti tu nejaka mudra napise ze sestra je v prave lebo jej pozicala a postarat sa o mamu je tvoja povinnost... ano, je, ale nie je povinnost nechat si zo seba robit surodencami blazna.... je mi to fakt luto ze ludia su taketo svine ked pride rec na majetok... drzim palce aby sa ti vsetko v zivote v dobrom vratilo naspat!
@bazulda hej, len niekedy mám pocit, že už nevládzem... A to nehovorím, čo som si zažila s ex- bitky, nožík vyskakovačku mi pred očami zapínal, peniaze som musela pred ním skrývať, ale keď bol opitý, tak som mu ich musela dať a on ich prehral, prehral aj auto, horské bicykle detí, po rozvode som ešte pol roka s ním bývala v byte, pľúval mi na podlahy, zlieval hrnce s polievkou do hrnca s omáčkou, atď, byt som musela predať, ísť do menšieho s detmi a jeho vyplatil, lebo šak aj on má právo na nový začiatok- to boli slová mojej svokry, ktorá ho o dva týždne na to prijala u sba s otvorenou náručou, lebo pánko už nemal peniaze na nový začiatok, lebo ich prehral... A o dva roky mi s plačom volala, že ma obdivuje, že som s ním 12 rokov vydržala, že to je strašné, že nabral úvery,mobily, ktoré následne predal a neplatil paušály, svokra všetko vyrovnávala.....no je toho strašne veľa- koniec je taký, že ja som jej zaplatila pohreb a ex bol niekde piť. No a kopu toho mám, to je na román, alebo výstižnejšie by to bola nejaká tragédia, lebo na tragikomédiu mi to nepripadá. V podstate aj svokra zomrela kôli ex... nechcem písať tu o tom. Ale napr. pár týždňou pred mojou svadbou som zistila, že on je vlastne ženatý... Našla som doma pozvánku na rozvodové konanie.... Ale to už preskakujem. Jednoducho už chcem pokoj, ale nenachádzam ho. Teraz mám pár rokov partnera a on je bezdetný a 4 potraty....Pritom mladšiu dcéru som s ex počala neplánovane, ja som totižto už rozmýšľala nad odchodom a teraz keď chcem tak takto....Neviem, čo som urobila tomu hore.....
Inak sestra je odo mňa o 15 rokov staršia, ja som od netere 7rokov staršia.
Inak, o tých 100 000sk by neprišla, jednoducho pri dedičskom by sa jej dalo o toľko viac alebo by sme sa nejako dohodli, ale takto sa zachovala horšie ako nebankovka. No, keď ju nehryzie svedomie... ja som sa s tým už zmierila.
@sandy84 no, asi sa budem musieť postarať aj o mamu, keď odíde z tohto sveta, lebo mama dala v čase, keď išla bývať do DD vkladnú knižku, kde bolo 72 000Sk netere, ktorá bola spoludisponentkou, ja blbá som ju nechcela zobrať, čakalo ma sťahovanie po rozvode a neter keď rekonštruovali ten sestrin dom, peniaze vybrala na novú strechu a iné veci spojené s rekonštrukciou s tým, že ja som o tom vedela a sestra mala na to neteri poslať tie peniaze a ona ich mala na knižku vrátiť ale sestra peniaze nikdy neposlala... Mama o tom nevie, lebo by ju porazilo... To malo byť ako na pohreb tie peniaze a sestra má za nich novú strechu na svojom dome... Tak neviem, čo bude. Mama už aj strašne zabúda, má Alzheimera v počiatočnom štádiu síce, ale aj tak...Nakoniec to bude tak, že žiadna knižka ani neexistovala, aj to je možné a budeme sa v lepšom prípade skladať. Je to neuveriteľné, keď to teraz tak čítam...So sestou sa o tom hovoriť nedá, ona sa vykrúti zo všetkého, povedala mi, že to nie je moja starosť...
@janaochi
Ja byt na tvojom mieste, tak by som to len tak nenechala. Darmo ze mama prepisala byt na sestru, ty to stale mozes napadnut, navyse ked sestra zije za velkou mlakou, domov nechodi, mame nepomaha a ty mas vsetko na starosti. Urcite by si uspela.
Vidim ze to nie je v tvojej povahe, asi si pokorna a prijimas veci tak ako su ale tu by si mala zabojovat. Nezasluzis si aby s tebou sestra takto vybabrala.
@peneloppe Viem, že máš pravdu. Aj ja som nad tým rozmýšľala, ale akosi mi chýbajú už psychické sily, cítim sa veľmi vyčerpaná, nemám na to energiu... Možno sa raz na to dám, ale zatiaľ na nejaké rodinné spory nemám chuť. Skôr som znechutená z toho všetkého. Mame je to ľúto, ale nemôže sestru k ničomu prinútiť, sestra jej ani nepovedala a ja v rámci maminho zdravia tiež nie, že byt predáva. No hej, potrebuje sa zabezpečiť na staré kolená..., ale na čí úkor, to ju akosi nezaujíma.
