Sľúbili nám dom za doopatrovanie a nesplnili
Čaute, neviem, či to sem patrí, ale skúsim.Keď sme sa sobášili, svokra nám sľúbila za doopatrovanie celý ich dom, ak budeme s nimi bývať. Dom je dosť veľký. Svokor ju vo všetkom poslúchal a manželova sestra tiež. Teraz máme už skoro dospelé deti, svokor ochorel a zakrátko zomrel. Predtým však stihol napísať so súhlasom svokry polovicu domu dcére. Vraj oni nám pomáhali s deťmi a tak, s varením. my sme tam do domu tiež investovali, ale oni pri tom pomáhali s prácou na stavbe. A vraj si viac ako polovicu nezaslúžime. Švagriná pred rokmi bola ochotná vzdať sa podielu v náš prospech, ale teraz zmenila názor. Vraj jej deti tiež potrebujú a oni sú ochotní preplatiť to, čo sme do domu investovali a budeme si kvit. My sa tu trápime so svokrou, ktorá je v pohode so zdravím a môže žiť ešte ktovie koľko rokov. Môj muž nadáva, to bol kedysi jeho nápad, ja som chcela bývať v paneláku. Deti chcú ísť odtiaľto preč a my tu máme sami ostať s čoraz horšou svokrou,ktorá sa háda. Mohli sme byť dávno preč, ale čo teraz?
@peneloppe ďakujem za podporu. Vieš, človek sa akosi medzi tými udalosťami, čo sa stále valili, nemal čas nadýchnuť, načerpať nové sily, verím, že raz sa to obráti. Aj keď čakám už roky. 😒 Môj partner mi raz povedal, že ja som sa musela pod veľmi nešťastnou hviezdou narodiť, že mne sa dejú také veci a také náhody sa mi stávajú, že to ani možné nie je. Neviem, či mám ísť niekde za nejakou babou alebo čo, ale ja na to veľmi neverím, ja už vlastne nikomu neverím - to je daň za to všetko.
@janaochi
Navstiv niekoho, ja sama neviem ci tomu verim ci nie, ci existuju nejake sily co ta vedia zbavit zlych vplyvov ci ako to nazvat. Ale vyskusaj.
A nestracaj nadej. Raz sa to musi zmenit. Hlavne ziskaj ten byt a ukaz sestre ze nie si len pokorna oddana sestra a dcera ale vies ake su tvoje prava a vies sa za seba postavit. Velmi ti drzim palce.
@latvia No to áno, malo by to byť prirodzené a je to povinnosť dieťaťa postarať sa na starobu o rodičov....ALE, ako ona k tomu príde, že sa bude starať cca 20rokov a potom príde jej švagriná a všetko zhrabne a ona ostane s holou riťou a niekde pod mostom...akáže mi je to potom spravodlivosť...jasné potom, že sa jej krivdí....každému by sa krivdilo ☹
Tak už sme s manželom dohodnutí, že sa odsťahujeme, však načo by sme tu držali aj deti keď inde majú lepšie možnosti. A na manž. sestre si vážim, že nám chce vyplatiť, čo sme do domu investovali. Kto tam bude so svokrou bývať neviem, švagrovci nechcú. Svokra je zatiaľ zdravotne v pohode, možno aj pre ňu by bolo lepšie,keby odišla do paneláku.
Môj názor je taký, že deti by sa mali spravodlivo deliť podľa zákona a až je to aktuálne. Pochádzam z východu a tam sú potom rodinné hádky. Jeden zo súrodencov to chce celé bez toho, aby ostatným niečo dal. Veď napísané v katastri to môže byť a až niekto z rodičov potrebuje pomoc, potom riešiť to. Nie chcieť, aby sa ostatní súrodenci vzdali podielu v prospech jedného.Ak je aj v lepšej finančnej situácii, nevie sa, čo bude potrebovať neskôr. Najlepšie j
e, keď každá rodina má samostatné bývanie a nemusí riešiť, čo ako urobiť, kto môže prísť na návštevu a na koľko.A o rodičov sa treba starať s láskou, pri spoločnom bývaní väčšinou pomôžu oveľa viac ako deti im.
@lenkaalenka ja mám zas taký názor, že ľudia by mali všetko utratiť za života, aby nebolo čo dediť 😉
@luba555 kedze na zaciatku ste to neporiesili teraz to bude tazko. ako ti pisali, najlepsie je poriesit dopredu. ale ja viem podla nas ze to sa da len malokedy. nam tiez bolo slubene ze ked ostaneme byvat u svokrovcov, zdedime dom. ale oni na papier tiez nic dat nechceli, na syna nic prepisat nechceli. dovod? pokial by sme sa s muzom rozviedli, mala by som narok na polovicu jeho majetku, ktory ziskal pocas manzelstva. z tohto dovodu moji svokrovci neprepisali na syna nic. nakoniec sme sa rozhodli odist, aj ked sme tam tiez kopu zainvestovali, prerobili, ale vo viere, ze nas neoklamu,hadam. svagrina sa tiez mala zriect svojho podielu, medzicaosm svokor zomrel, nahle, a jeho podiel sa cely napisal na mojho muza, takze polku domu vlastne mame, a druha polka sa ukaze. takze doteraz to co bolo slubene , bolo aj dodrzane. ale dufam, ze svokra este pozije roky a nebudeme to musiet este riesit. my sme ale medzicasom rozbehli stavbu domu a chceme ist do vlastneho kedze my sme este mlada rodinka a zial to poschodie ktore sme planovali pre nas, sa ukazalo byt malym.
ja by som na vasom mieste pozadovala vyplatenie vasho podielu, teda, pokial podla neboheho svokra pol na pol, tak nech vam vyplatia polku a chodte prec. do svojho, teraz ked uz mas deti velke a tak ci tak tam ostat nechcu, tak naco vam bude velky dom? budete sa tam nahanat?
spoliehat sa na to, ze sa svagrina zriekne svojho podielu na druhej polke domu je podla toho, ako sa zachovala , nuz vyhliadky su biedne. teraz tam budete este roky zit, nedajboze svokra tazko ochorie a budes ju musiet opatrovat, a potom ta este oklamu a nakoniec ti ostane 1/4 domu a z toho ta vyplatia, pretoze ona bude vacsinovy vlastnik. a potom si budes zhanat nove byvanie??
porozpravajte sa s muzom, ja by som tam takto neostala.
Je to zle, keď sa súrodenci nevedia podeliť, tým robia aj rodičom zle. V mojom rodisku jeden brat chcel celý dom, tlačila na to aj jeho manželka, zato, že tam bude s rodičmi bývať. Jeho brat odmietol a zrazu bol ten najhorší. A vraj im škodí aj mágiou, lebo sa im kdečo postávalo. Neuvedomil si, že chce to, na čo nemá nárok.Prečo chcel aj bratov podiel? To čo sa im stalo možno bolo niečomedzi nebom a zemou - odplata za lakomosť. Ktovie ako to funguje.
Nevie, prečo si niektorí delia majetky ešte za života rodičov a dokonca chcú, aby sa súrodenec vzdal svojho podielu v ich prospech. Je to bezcitné a mal by sa brať aj ohľad na rodičov, ktorý tým trpia. Veď keď niekto býva s rodičmi, tak im väčšinou pomáhajú s deťmi a často pre nich urobia viac ako naopak
Keď je viac detí môžu chcieť s rodičmi bývať aj viacerí alebo nikto. Mať jedináčika tiež nie je výhra. Strýko mal jedného syna, ten odišiel do zahraničia za lepšími možnosťami a jeho rodičia ostali vo velikánskom dome sami, nebolo tam práce.A on mal aj iné plány.
@nikamonika v nasom pripade to bolo rozhodnutie svokrovcov ze nam ostane cely dom, pretoze svagrinu podporovali v stavbe domu, vypomahali ako sa dalo, dostala od nich pozemok a dokonca svokra sa jej starala aj o deti aby ona mohla nastupit nazad do prace. moj muz sa chcel tiez stavat a jemu bolo surovo povedane ze oni mu v tom nijak nepomozu, nech s nimi nerata. a to nemal na mysli financnu pomoc. ked sme nakoniec po rokoch snazenia sa byvat pod jednou strechou, a v podstate v oddelenej domacnosti, predsa len povedali, ze sa budeme stavat, tak sa na nas hnevali a takmer s nami neprehovorili. brali to ako na nich spachanu krivdu. zial tu neslo o pachanie krivdy, len o to, ze sme sa neplanovane rozrastli ako rodinka este o dvojicky. miesta bolo malo. a tak sme sa chceli stavat a nie zit ako sardinky. do toho sa potom miesali aj ine veci , alkoholizmus svokra, nechceli sme tam vychovavat deti aby boli svedkami toho, co sme museli vidiet my. takze nie vzdy treba odsudzovat hned deti, lebo mnohokrat to rozdelia este rodicia za svojho zivota. a mnohokrat sa ti mladi zblnuty, myslia si, ze to bude fungovat a nakoniec to predsa nejde. co ja nechapem, preco napr. aj v nasom pripade to povazovali zo rovnake delenie, ked jednemu dietatu umoznili v podstate si splnit sen o vlastnom byvani a druhe len vnutili do niecoho. samozrejme ten co ostava doma taha za kratsi koniec, hlavne ako aj u nas, ze sme pocuvali neustale hadky kvoli alkoholu. a ked sme chceli nieco, stale sme sa museli poradit, lebo dom nebol nas, a casto nam veci aj znegovali. kdezto svgrina si robila vo svojom co sa jej zachcelo. no to je ina spravodlivost.
@janaochi To mi je ľúto, tvojej sestre morálka nehovorí absolútne nič. Tvoja mama nemá výčitky svedomia? Ani ju absolútne nič neospravedlňuje, to ako mohla urobiť? Veď na Slovensku má dcéru, ktorá jej nevyviedla to, že nechala dve deti a odišla? Toto sú neuveriteľné príbehy, čo píše život. Ak neprešli tri roky od darovania bytu, môže darca žiadať dar späť, pretože dcéra žijúca v USA ju neopatruje, ako sľúbila a to je významný argument. Alebo môžeš ty napadnúť tento úkon na súde.
@janaochi Ja som predpokladala, že tvoja mama vlastní ten byt, keď ho kupovala za 300 000. V tom prípade sa byt môže previesť len darovacou zmluvou. Ak to bol družstevný byt a ešte nebola splatená celá hodnota, zrejme sa dá aj takto postupovať, s bytovými družstvami nemám skúsenosť. Zrejme aj v tomto prípade by sa dali podniknúť kroky a súdne vymáhať byt späť, ale tvoja mama na to zrejme nemá sily ani zdravie. Tvoja sestra sa o ňu nepostarala, aj keď byt prevzala a tým porušila dobré mravy. Správanie tvojej sestry to je teda riadny hyenizmus, z takých ľudí je mi totálne zle.
@janaochi povedz to mame ze preco dala ten byt len jej a teraz ho predala chora nechora ... ona urobila taky krok ze ta defacto vydedila a ty mas pravo vediet preco... toto sa nerobi ...
aj ked teda viem ze vlastna mama moze byt sto krat horsia ako cudzi ludia .. z vlastnej skusenosti ...
@loginexistuje vieš, s mamou je to ťažko, je už dosť senilná, to ako tí starí ľudia v telke, čo naletia každému podvodníkovi, ono každému všetko uverí, akurát je už na charaktere človeka, že to nezneužije, no a moja sestra to využila, mne sa také praktiky hnusia. S mamou už nič neurobím, ona po zistení, že ju sestra vlastne oklamala, chcela ísť naspäť byt prepísať, ale to sa už samozrejme nedá, to by musela sestra prepísať naspäť na mamu a ona nie je padnutá na hlavu.
Uvediem ti len príklad ako je to s maminou senilitou : ona mi volala, že jej jedna známa povedala, že sestra byt predala a keď som jej povedala, že pekne, pekne nás oklamala, pekne na nás zarobila, tak mama povedala, že vieš, teraz ten byt bol prázdny (od nového roka tam sestra nemala podnájomníkov, lebo byt chcela predať. inak dovtedy tam boli vždy nejakí podnájomníci, takže ešte za podnájom brala peniaze navyše a z tých peňazí, vlastne z maminho bytu, vyplácala mesačne tých 40E, čo sme obe mame rovnako prispievali na penzion. 😕 ), tak ju to stálo peniaze platiť nájom. Som myslela, že ma drbne. Ona už normálne nechápe hodnotu peňazí. 🙄
@janaochi tak ale potom nechapem preco prispievate rovnako... nech sestra prispieva mame na penzion sama a nech jej aj zabezpeci doprovod k lekarom a pod... a ty chodievaj len na navstevy .... a toto by som oznamila sestre aj mame ... nech sa sestra zariadi ako chce...
a prioritne by som na rovinu s mamou a sestrou doriesila tie peniaze na pohreb... co jej sestra zobrala a pouzila ma prachy z bytu nech jej ihned tie peniaze da na ucet do uschovy napr. k notarovi ako na pohreb...
preco by si ho mala platit ty .... ono ano je to ako fajn ze si taka pokorna mila ze si das na sebe drevo rubat ale ty ublizujes zasa svojim detom tymto ... lebo co das inde navyse ci peniaze ci cas ... okradas ich ... a mozno si ty spokojna ze si ako trpitelka ... ale oni mozu trpiet tiez a ty to nevidis lebo stale riesis prusery niekoho ineho
@loginexistuje ja som sa s mamou po zistení, že prepísala byt na sestru 2 mesiace nerozprávala, ale potom mi volala, náhle sa jej zhoršil zdravotný stav, tak som musela poriešiť vyšetrenia, nemôžem predsa nechať mamu samú v takejto situácii, to je ťažko takto hovoriť, mne jednoducho nedá, aby som sa na ňu vykašľala, neodpustila by som si to a z toho sestra ťaží, ona je ďaleko a ja som tu , tak všetko sa váľa na mňa, ja neprijímam všetko tak ako si myslíš ako šedá myška s pokorou, vyvadila som sa riadne, ale aj tak nič nezmôžem, sestru k ničomu neprinútim ,nie je to ľahké. Keby mama nebola stará a chorá, tak to by bola iná reč, ale takto, no vieš.
@janaochi no ved viem poznam to doverne.... 😖 ale min. tie peniaze na pohreb nech si mama od nej pyta ... daj jej ju k telefonu...
@loginexistuje už som to s ňou prediskutovala, ale ona akoby prestávala vedieť normálne komunikovať, skáče z témy na tému, bez ladu a skladu, potom niečo vypotí, sestra jej niečo na to odpovie, väčšinou, že nech sa nestará o to, že ona vie, čo treba, že všetko je v poriadku, tie peniaze sú tam kde ajú byť a také voloviny a potom keď skončí telefonát a mame poviem, že zase je tam , kde bola, tak ona už nevie, čo robiť.Jednoducho, nepovie jej to tak na rovinu, na drzovku, že počúvaj sem, chcem naspäť knižku z peniazmi, je to moje rozhodnutie a bez debaty. Strašne na ňu kôli tomu niekedy mám nervy, mám pocit akoby sa sestry bála. Inak, ten telefonát prebiehal v mojej prítomnosti, pomaly som tam spenila, ale akože som tam nebola, takže som jej nemohla telefón vytrhnúť z ruky. Už ma to nebaví, zbytočne vynaložená energia tu je. Minule mi mama volala, že už bude musieť povinne objednávať aj všetky raňajky a večere, čo on doteraz nerobila, že jej to nebude finančne vychádzať, tak som jej povedala, či si nezmýlila číslo, komu volá. Ona samozrejme nechápala. Ťažko už s ňou.
Prekvapilo ma, že niekto chce celý dom za doopatrovanie. My pomáhame manželovým rodičom, nebývame s nimi, ale v blízkosti, ale veď aj oni nám pomôžu aj deti opatriť, niekedy urobia nákup, niečo dochovajú.Ak niekedy budú potrebovať, zase my im budeme pomáhať. Ale nie, že by sme chceli, aby sa jeho súrodenci vzdali svojich podielov v prospech nás. Ani ja by som od svojich rodičov niečo také nežiadala, aby nám dali všetko ak im v budúcnosti pomôžeme. Veď všetci sme ich deti.
@janaochi
To ti verim, ze si na dne so silami. Tiez si myslim ze si velmi silna osoba, zvladas to celkom dobre. Iste sa trapis ale ides dalej. Ved uvidis ako to bude dalej ale dufam ze sa rozhodnes ist do toho, ked uz nie pre seba tak kvoli tvojim detom. Skoda ze nie som pravnicka, hned by som ti s tym pomohla.