Sme ďaleko od rodiny. Chcem sa vrátiť, ale muž nie

@beata_k nie nemusí, len ma zarážajú také odpovede že rozveď sa, vykašli sa na muža a vráť sa. Kto jej zaručí, že tu bude bez neho šťastná? Rodinu bude mať pri sebe, len aby to skončilo tak, ako si to predstavuje. Aby nakoniec neoľutovala. Aby nakoniec nezistila, že aj s rodinou je tak často osobne, ako bola , keď bola v zahraničí. Ona nepíše že s ním je nešťastná, nešťastná je z toho, že nie je s rodinou. Problém je v lokalite a nie v mužovi.

@tykat Skor, ci neskor mu bude davat za vinu, ze je nestatna. Nemyslim si, ze to ma buducnost.

@mamelka prečo by mala mať pôvodnú rodinu na prvom mieste?možno je muž veľa v práci a cíti sa osamelá, iná kultúra, išli zarobiť a plan bol sa vrátiť a zrazu nechce...veď to, že sa tam už necíti dobre nemá nič spoločné s jej rodinou.
Ja som mala spolužiačku čo žila veľa rokov v Japonsku Denisa Ogino aj napísala knižku dnes zije so synom na SK a podnika.Obdivujem ju, že tam tak dlho vydržala to je iný svet, kultúra, rodinné zvyklosti

@kvetinka75 Nikto jej nezaruci, ze bude stastna. Jedno je ale uz teraz iste. Uz teraz v tejto situacii nestastna JE. Ako pisem vyssie. Bude to v nej len narasrat a skor, ci neskor mu bude davat za vinu svoje nestastie.

@luccija Tiez neviem preco by som uplne mala odvrhnut svoju povodnu rodinu, ktora mi dala prakticky vsetko od narodenia. To sa potom nemozem cudovat, co tu denne citam....pol rodiny sa nenavstevuje a prerusili kontakt.

Nuž tak Japonsko je trocha mimo. Ozaj ďaleko, nekúpiš len tak za pár eur letenky. A kultúra národa je výrazne odlišná, bola som v Japonsku, nikdy by som tam nešla žiť ani len na rok. Otázne je - muž je Slovák či Japonec? Ak Slovák, tak musíte o tom hovoriť. Prečo ste išli do Japonska, s akými plánmi? Ak si ty súhlasila že pôjdeš s mužom a už tam byť nechceš, tak buď prídete ku kompromisu alebo sa vrátiš sama bez muža. Nebola by som niekde, kde som nešťastná. A myslím si, že môj muž by nechcel byť niekde, kde by som ja boja nešťastná. Žiak iba hovoriť hovoriť a nájsť spoločné riešenie. Ak muž diskutovať o tom nechce, tak musíš zvážiť, či sa vrátiš domov sama alebo ostsneš s mužom ale budeš nešťastná.

@autorka, musíš nám dať viac údajov, aby sme Ti poradili. Takto len hádame...
Manžel je Slovák alebo Japonec/prípadne iná národnosť? Ak Slovák, odišli ste tam pôvodne na určitú dobu, s ktorou si súhlasila, ale čas sa pretiahol, lebo to tak manžel chcel (dobrá kariéra, výborné platové podmienky)? Máte deti? Ak áno, aké staré? Na akej úrovni ovládaš jazyk - japončina/angličtina? Predpokladám, že nepracuješ a si stále doma - to je veľmi ubíjajúce...

@beata_k Mňa tiež udivujú názory tu na koni, ktoré tu čítam. Podľa niektorých je ideál nechať rodičov, súrodencov (ale hlavne rodičov) len tak, navštíviť raz za polroka, volať raz do mesiaca a nedaj bože im pomáhať a už vôbec s nimi bývať v starobe. Ja som taká vďačná za moju rodinu, že sme takí súdržní, v kontakte, navštevujeme sa.
A áno, môj názor je taký, že ak by som bola v zahraničí a domov by mi chýbal, nemala by som deti, tak odchádzam a sťahujem sa aj sama. S deťmi by to bolo horšie, ak by som nedostala súhlas manžela.

Tak Japonsko je naozaj ďaleko. ☹️ Neviem, čo by som ti poradila, ale práve dnes ráno som tu čítala diskusiu, kde muž chce žiť v dome na dedine, kým žena v byte v Bratislave a hoci majú aj jedno, aj druhé a tieto dve nehnuteľnosti sú od seba vzdialené menej, ako hodinu autom, aj tak sa nevedia dohodnúť, kde budú žiť. Ak má každý z vás inú predstavu o tom, kde žiť, vždy to bude o tom, že jeden z vás sa prispôsobí tomu druhému. Jediná ďalšia možno je ísť od seba, ale to asi nechceš. ☹️

@stvura kde ste predtým žili? A sťahovali ste sa späť na Slovensko keď boli deti malé či väčšie?

@luccija len odchod od manžela jej tiež nezaručí šťastný život. S rodinou dokáže byť v kontakte aj na diaľku. Neviem si predstaviť, že príde manžel za mnou a povie ,,chcem ísť kvôli rodine na Slovensko,, ...
Ja by som do Japonska nechcela ísť, zas autorka s manželom tam išli pre niečo. Zas ak je len doma, bez práce tak to by ani mňa nebavilo. Ale toto si musia vyriešiť medzi sebou ...

@beata_k keby sa ľudia takto rozhodovali a rozchádzali, tak tú pôvodnú rodinu by nemal nikto. A nikto jej ani nezaručí, že keď sa vráti, bude šťastná. Ale možno len treba skúsiť, len či bude aj možnosť návratu, tak to tu nedopadne podľa jej predstáv

@luccija chlapi nemajú emocie a puto ku rodine??Veď tu človek stále číta,ako nevedia chlapi odísť od mamičky z domu.Praveze opak, ženy sa skôr vedia odstrihnúť od rodiny ako chlapi

@kvietocek87 no veru,m ôj muž tiež nechcel ísť do zahraničia kvôli rodine. A ako nám teraz mohlo byť. A to by sme bývali cca 2 hod. autom od terajšieho bydliska.

@mamelka rozumiem, ale to sú naše domnienky veď ani nepíše či pracuje, má deti, muž je Japonec...vieš ..tiež ste sa vrátili mali ste v zahraničí nejakú cieľ išli za ním a teraz prídete 'domov" tiež by si bola nešťastná, keby Tie muž povedal, ale ja chcem zostať v DE.Jednoducho niekedy sa to stane, že človek zmení názor a musí niečo niekoho obetovať.
@kvietocek87 to je individuálne veď každý má inú rodinu, puto k rodičom, vzťahy ..niekto v 18 r odíde a príde raz za tri roky.

@kvetinka75 ani v zahraničí nie je med lízať, stále ste len privandrovalec nič viac nič menej.Ved stačí prečítať pár diskusií už len o cechoch ako sa na nás vyjadrujú a to sme boli donedávna jeden štát .

@kvietocek87 netvrdím že je to ideálne ale v mnohých prípadoch lepšie.

@kvetinka75 a možno by ste sa nemali tak dobre🙂
Niekedy ma človek pocit, že fakt je u susedov tráva zelensia.

@luccija to neviem, ale ľutujem, že som ho nedotlačila do toho. Aspoň na nejaký čas.

@luccija manžel zostáva v DE😉 ver,že som z toho smutná ale toto rozhodnutie padlo medzi mnou a manželom, povedali sme svoj plán. A bude to veľká obeta pre oboch, ale zatial takto sme sa my rozhodli, a vždy sa rozhodujeme spolu aj keď jeho rodina ho ťahala na SK ale on sám mi povedal,ze živiť nás nebudú a my sme rodina,že v prvom rade musíme pozerať na svoje potreby. Tak sme nauceni a tak nás aj všetci k životu postavili.

Zas ak ma Japonca a ona je Slovenka,tak on nepojde, ale ja si myslím,že tam išli spolu a sú manželia. No ak majú deti,tak to sa musia spolu rozhodovat, lebo nie je len ,,ona,, ...

Rodina nech príde za vami

Chyba tam niekolko podstatnych informacii, ale neva, napisrm aj tak.
Stastie si musis budovat, takze sa musis ROZHODNUT, kde. Ak sa budes stale vracat myslienkami za mamkou, za kamaratkami naspat na slovensko, stastna nebudes nikdy.

Ak sa rozhodnes, ze budes stastna tam kde si, tak sa budes venovat rozvijaniu vztahov tam. Najdes si znamych, aj miestnych aj inych expatov tam, spoznas krajnu kde zijes, naucis sa jazyk, musis tam jednoducho zapustit korene, ale to si musis hlavne v hlave nastavit.

Niektori ludia to ale nedokazu, su proste tak naviazani na kulturu v ktorej vyrastali, ze tu druhu kulturu nenechaju vojst do ich vnutra, proste stale sa distancuju, a potom stale lamentuju za "domovom".

Co je este dolezite si uvedomit je, ze ak ste dlhsiu dobu mimo slovenska, ani to "doma" uz nie je to, co si pamatas. Je vela ludi co su potom rozcarovani z navratu.

Plati stare zname grass is greener where you water it, takze sa rozhodni kde chces zit a tam si zivot buduj.

Su rozne variacie, ako mozete zit. Ak sa vam da, cast roka zit na slovensku, vziat si neplatene volno na dva, tri mesiace a ist domov kazdy rok na dlhsie. Zase, zalezi, ci ty mas pracu, aku pracu ma muz, ake mate moznosti, kto je otvoreny akemu kompromisu.

@kristinapetronela 🤦🏻‍♀️ Jasné, naložíme rodičov, všetkých súrodencov s rodinami, bratrancov, sesternice, tetky, ujkov, babky, dedkov... do lietadla a šup na výlet do Japonska! A keby aj, ako to vyrieši autorkin problém, že sa chce natrvalo vrátiť domov a nie je v tom Japonsku šťastná?

Ak ti to moznosti dovolia, tak by som prisla na SK na nejake kratsie obdobie, okolo polroka, mozno nasla narychlo nejaku brigadu, uvidis ako sa tu budes citit, ci si s tym spokojna, utriedist si to v hlave, 10 rokov si zila uplne v inom svete, tuna to nie je tiez med lizat, treba chvilku zazit.... ale v aktualnej politickej situacii by som zatial ostavala v JP a rozmyslala este... nenapada ma medzi JP a SK ziadna krajina ktora by bola "zlata stredna cesta.... co sa tyka celej azie isto ziadna....

Hmm, v Japonsku je teraz asi polnoc, tak pevne dúfam, že @autorka sa nám ozve buď večer (pred našou polnocou) alebo zajtra.
Možno sa mýlim, ale ja mám taký pocit, že pôvodne autorka odišla s manželom (Slovákom) do Japonska len na určitý čas. On, ako vysoko kvalifikovaný pracovník, ktorý bude mať vysoký plat a k tomu nejaké bonusy (byt, medzinárodná škola pre deti, auto...?). Teda s úmyslom byť tam napr. 3-5 rokov a potom sa vrátiť späť. Ak jej manžel predostrel tento návrh, viem si veľmi dobre predstaviť, že súhlasila. Však 3-5 rokov nie až tak závratne dlhá doba, spozná nové miesta, nových ľudí, rýchlo našetria na byt/dom na SK atď. Manžel však po xy rokoch zmenil názor a v Japonsku chce ostať, lebo tam má už zabehnutý profesný život a určite veľa výhod, o ktoré nechce prísť (hlavne finančných). On je od rána do noci v práci (tak to v Japonsku chodí) a ona doma sama (alebo už s deťmi) v depresiách. Jej sa na názor nikto nepýtal. Proste on zarába, ona sa musí prispôsobiť. Ak je to tak, vôbec sa jej nedivím... Ak by si ešte mohla bez problémov "užívať" finančné výhody, ktoré jej z toho plynú, tak by som to ešte ako-tak chápala. Ak je však úplne závislá na manželovi (musí si pýtať peniaze, nikam sama nemôže ísť, nepomôže jej s deťmi - ak majú, nikoho tam nepozná atď.), tak je to na slučku.
Japonsko je úplne iná kultúra. ...a mne stále chodí po rozume film Lost in Translation (Stratené v preklade)...