Smrť milovanej mamičky. Ako sa s tým vyrovnať?
Dobrý večer, neviem či môžem ale potrebujem sa vyrozprávať. Pred 3 týždňami mi náhle zomrela maminka. Mala 59 roková bolo to náhle. Poobede sme spolu telefonovali a na druhý deň mi ocino volal že prestala dýchať, že ju museli oživovať a teraz leží v nemocnici na prístrojoch. O 2 dní sme sa s ňou boli rozlúčiť a potom ju odpojili. Strašne som bola nahnevaná na nu, lebo nešla k doktorke keď jej bolo zle, na seba že som ju neprinutila ísť k tej doktorke alebo prísť po ňu a odviezť ju, na lekarov že zanedbali všetko čo sa dalo.
Zomrela na zápal pľúc a zlyhanie srdca. pritom 3 týždne pred tým ako zomrela bola v nemocnici, kde ju liečili na zápal pľúc. Po 2 týždňoch ju prepustili, že všetko už má čisté. Ale keď sa doktorom sťažovala že jej nie je dobre, vždy ju odbili tým že má schudnúť. Takže doktori ju liečili na obezitu. A pri tomto nebola tučná. Dokonca v ten deň jej ocino volal záchranku, kde ju doktorka zglbala, že sople si vie vyfukat aj dieťa, odsala sople a poslala ju k svojej doktorke. Druhá sanitka , ktorá prišla o neskôr hodinu jej už nedokázala pomôcť.
Pre mňa to bolo to najhoršie čo sa mi v živote zatiaľ stalo. Stále si to nechcem pripustiť, že už tu nie. Nemám komu zavolať, opýtať keď niečo neviem. Ostal mi ešte ocko, ale bojím sa aj o neho, pretože oni dvaja nikdy neboli bez seba dlhšie ako 2 dni. Nad " vodou " má držia moje 2 detičky, o ktoré sa starám. Bez nich neviem ako by som fungovala. Aj teraz mám chuť zaliezt do postele, pozakryvat sa aby ma nikto nevidel, plakat a ostať tam ležať. S nikým sa nerozpravat, s nikým sa nestretávat.
Ďakujem ak si to niekto prečítal, a prepáčte že som sa tu tak rozpisala, ale nemam sa s kým porozprávať. Kamarátkam nechcem pridávať starosti a ...
Som zúfalá a neviem čo bude ďalej ...
Moja zlatá... veľmi, ale strašne veľmi ľúto mi je, čo sa Ti stalo.... čo prežívas... co cítiš... prijmi, prosím, moju úprimnú sústrasť. Nič nedokáže zmierniť Tvoj žiaľ, Tvoje utrpenie, Tvoj smútok... myslí ale na to, že maminka je už v nebi, nič ju už neboli a raz sa stretnete. Veľa sily posielam! 😢😢😢
@krtko28 úprimnú sústrasť
Mamičku Ti už nič nevráti, ale smútok a hnev sú prirodzené. Pokojne si ľahni do tej postele, pozakrývaj sa až po hlavu, plač, krič, rob čo len chceš... duša potrebuje uľaviť. Máš nárok byť v tento čas sebecká, máš právo žiadať priateľky o pomoc, radu, vypočutie - tie to určite pochopia, že teraz potrebuješ na blízku ľudí, ktorí Ťa podržia, keď padáš na dno... Prajem tebe aj Tvojmu otcovi veľa síl, aby ste to zvládli.
@krtko28 prijmi uprimnu sustrast
no,mne ocko takto zomrel na infarkt v rukach a hoci som davala umele dychanie,skusala kadeco...nepodarilo sa nic-ani zachanarom,kt.prisli po dlhej dobe,lebo suseda tvrdila,ze clovek s takym menom v nasej dedine nebyva☹
mamka zase bola dlho chora,vedela som,ze smrt pride,moze hocikedy...po nociach som nespala,trpla pri kazdom zvoneni telefonu,kazde rano som sa so strachom otvarala dvere jej spalne...a bola pri nej,ked zomierala....vies,hovori sa,ze pre rodica je nakrajkrajsia smrt v naruci dietata....tak to ma utesovalo
a co este?
hm...modlitba,ked som potrebovala plakat,plakala som...lahke to nie je a ani nebude,potrebujes cas,vela casu...a ak mas niekoho,s kym sa rozpravat,rozpravaj
ja som lieky nebrala ziadne...max vecer medovkovy caj...ale neznamena,ze ty by si ich nepotrebovala
no...vydaj smutok zo seba....nezadrziavaj...
ani nahla smrt,ani smrt.na kt.a caka nie je lahko zvladnutelna,neda sa na to az tak dobre pripravit...a najma,ked odchadzaju mladi rodicia,kedy ich deti este potrebuju,darmo maju uz svoje rodiny..mne rodicia odisli skoro...velmi skoro...ale utesujem sa tym,ze som mala super rodicov a ja takym rodicom chcem byt pre svoje deti\
rozpravaj sa s mamou...ja sa s nou a aj s otcom rozpravam...aj po tych Xrokoch...mne mamka pred smrtou povedala,ze ma nikdy samu nenecha...a ze tu mi uz pomahat nemoze,ale bude sa za mna prihovarat hore....no a kedze ja veriaca som,verim aj v posmrtny zivot a sama citim v tazkych chvilach,ze je blizko...velmi blizko
mamy svoje deti neopustaju....aj tvoja ti je nablizku...a bude stale...dopraj si cas na smutok a prijatie celej bolesti....a mas pravo,tak ako pise anjelic na to,aby ti tvoji blizki pomahali so smutkom ....
Prijmi moju uprimnu sustrast 😢😢😢
moja :( Az ma striaslo, prijmi moju sustrast, naozaj mi je to hrozne luto :( Kludne vela plac, neboj sa o tom hovorit, ak nebudes mat s kym, pokojne mi napis do spravy, tiez tazko znasam smrt blizkych, a to mam este oboch rodicov, cize si hoci len matne viem predstavit, ako asi teraz trpis :(
@krtko28 uprimnu sustrast :'-( az mi slzy vbehli do oci. To jej ani nezrontgenovali pluca,srdce? Ale zbytocne spekulovat,maminke to zivot nevrati. Hrozne sa mi to cita lebo som rovnaky pripad akurat ze ja zatial este zijem,aj ked s problemami ... :'-( Je zarazajuce ako sa zlahcuju diagnozy a odide pritom v podstate zdravy clovek. Stacilo tak malo...Len to by sme nesmeli byt k sebe tak lahostajni. Prajem vela sily
Cítim s Tebou. Často sa bojím že moja mama odíde. Aj Ty si mamou, tak možno Tvoje deti Ti pomôžu najviac ❤ Myslím láskou a tím že sú a že Ty si tu pre nich. Každý deň a noc. A samozrejme hovoriť o tom s najbližšími dospelákmi.
prijmi úprimnú sústrasť, mne maminka zomrela pred polrokom, nedá sa z toho dostať, vravia, že čas lieči, ale každý deň je to horšie, aj ja mám pocit, že sa zošaliem . Maminka mala ísť v deň, keď zomrela domov z nemocnice, tak sa tešila, že v stredu ide domov .....
Uprimnu sustrast 😢aj ja som prišla o svoju milovanu maminku,zomrela na infarkt myokardu,srdiečko prestalo byt a tak strašne ešte chcela žit,mala som 26rokou tak strašne mi bolo bez nej dalej žit a ešte teraz nedokažem slzy zastavit,viem ta pochopit ake je to tažké no musíme dalej íst ale neda sa zabudnút,prajem ti vela síl
Uprimnu sustrast. Tohto by som sa nikdy nechcela dozit, aj ked viem, ze nik tu nie je vecne. Bojim sa toho dna, ked tu uz moji rodicia viac pre mna nebudu...
@krtko28 moja maminka odisla tiež keď mala 59 bolo to pred 5timi rokmi.nikdy sa na nič nesťažovala až jedného dna sme ju nespoznávali,bol z nej iný clovek. Našli jej nádor na mozgu obrovsky neoperovatelny až keď už bolo príliš neskoro. Dali nam ju do domácej opatere.lebo povedali stým sa už nedá nič robiť.tak sme ju mali doma ešte 2 mesiace, keďže som nebola práve doma keď odisla,Prišla sa so mnou rozlúčiť ešte veľakrát v sne.viem že sa za mňa modli v nebi a pomaha mi i nadalej. Tiež mi príde este luto že sa jej uz nemozem opýtať veci na živo.ale citim.že mi pomaha stále. O tatka som sa bála že to tiež nedá bez nej ale pomaly sa drzi aj ked zo začiatku chradol.Drzim Ti palce. Ešte to bude bolieť par rokov.znie to mozno pateticky ale uz viem že je definitívne na lepsiom mieste
To ma mrzi :( a prajem úprimnú sústrasť.Podľa mňa jednoznačne pochybili lekári.Keď jej ta mudr odsala sople a to bolo všetko a O hodinu zomrela:(....kvôli jej lahostajnosti tu tvoja mamina už nie je.Určite by som zavolala na urad:Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (alebo ako sa to volá ),nech to presetria.A ak postupovala mudr zle,nech vráti diplom, nech ju stihaju,nech berie zodpovednost za svoju lajostajnost,môže to isté urobiť niekomu inému. A ak by nič nezistili,možno by si bola pokojnejšia, že si aspoň niečo skusila. A ak by nič nezistili (čo si nemyslím )...tak tato kontrola by pre týchto doktorov bola aspoň nejaká výstraha a v budúcnosti by pristupovali k takýmto situáciám s rešpektom a nie,že ešte zdrbu človeka za to,že si dovolil sa posťažovať. A tiež by som si dala overiť prepustaciu správu.Nie som lekár, ale keď pred 2 týždňami mala pľúca čisté a zrazu zomrela na zápal pľúc, tak asi všetko nie je v poriadku.
@krtko28 v prvom rade ti chcem povedat uprimnu sustrast:/ Je mi to ozaj velmi luto, taketo spravy nie su prijemne a verim, ze ta to velmi boli. Stratila si najblizsiu osobu a bude dost dlho trvat pokial sa s tym zmieris. Ale osud je raz taky a ty si urcite silna a zvladnes to. Prajem vela, vela sil
Uprimnu sustrast.. Nikdy to neprestane boliet, ale casom si na vsetko zvyknes.. Mne mama zomrela nahle ked som bola mesiac po maturite.. Mala 50r a dostala rano mozgovu porazku.. Nasla som ju ja.. Je to hrozna spomienka a kaudy den mi chyba.. Ale znova dokazem byt stastna..
@krtko28 so smrťou sa dá vyrovnať len časom. Prijatie nečakanej smrti je omnoho ťažšie. Ísť smerom, že kde z Tvojho pohľadu zlyhali zdravotníci, Ti iba zhorší stav a nič nezmeníš. Treba dať voľnosť emóciám, ale neuberať sa smerom, čo by bolo keby. Vyrovnať sa so smrťou vyžaduje čas a trpezlivosť so sebou. Prejdeš si hnevom, vyjednávaním, depresiou a potom buď to prijmeš časom, alebo to budeš mať v tých nespracovaných emóciách. Ale čas vylieči najlepšie všetky bolesti. Určite v takýchto situáciách pomáha viera, ak si veriaca. Veľa sily.
mne ked umrela blizka osoba, pustila som si toto, a pustala dovtedy kym som uz nevladala plakat. plac lieci, netreba smutok zadrziavat, ale uvolnit...
https://www.youtube.com/watch?v=as5P-gqhpQIPrijmi aj moju uprimnu sustrast. Z tvojho prispevku citit zlost nad lekarmi kvoli ktorym tu tvoja maminka uz nie je. Uplne chapem toto rozhorcenie. Poslednu dobu stretavam velmi vela ludi ktorych lekari zanedbali a trvalo im poskodili zdravie alebo dokonca zapricinili smrt. Este dlho potrva kym sa s tym zmieris. Tu je kazda rada draha. Poplac si ked sa ti ziada a daj tomu cas. Mas deticky ktore ta potrebuje a dufam ze casom ti vratia radost do zivota.
@krtko28 stalo sa mi to isté v novembri...presne také pocity som mala aj ja,je to v poriadku a čo som neplakala hádam 10 rokov tak som plač nezastavila asi mesiac..nedvíhala som telefon,nechodila do práce..a pomohlo to..treba sa vykričať,vyplakať a hlavne sa začleniť normálne do života..neopúšťať sa a vela sa rozprávať s ocom,nebáť sa o nej hovoriť,vysloviť jej meno a spomínať na pekné,príjemné aj vtipné momenty čo ste zažili..🙂
@krtko28 Moja maminka zomrela v máji a tiež sa s tým neviem zmieriť,síce bola onko pacient držala sa 14 rokov,ale potom sa jej pohoršilo a behom mesiaca nám odišla.Bol to pre mňa šok,jeden deň behala s malou a o mesiac tu už nebola.Boli sme spolu každý deň,strašne mi chýba.Tiež sa zameriavam na deti,hlavne na malú aby som to nejak prekonala,ale je to ťažké.Myslím na teba,drž sa.
@5katarina7
@dominika6
@jeannna
@rebekav
@mandala77
@jana_eyre
@wikisara
@angd
@alkamalka
@petulik1991
@bejdy
@halit13
@janap76
@tajka1986
@dorottka
@katka253111
@terezka1947
@ankare
@anjelic
@inull5
@janinah ďakujem vám vsetkym, že ste si prečítali môj príspevok, aj ked sami máte smútok v duši. Ďakujem tiež za povzbudivé slová.
Ja sa len bojím jedneho, že to nikdy neprestane tak bolieť. Stále mi chýba viac a viac. A asi si nikdy nezvyknem. Ale ako ste vraveli, čas všetko zahoji. Ešte raz ďakujem vám...
@angd och..máš veľmi,veľmi mylné a skreslené predstavy o činnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou..keby to takto fungovalo tak diplom musí vrátiť naozaj veľa lekárov..lekár lekára vo väčšine prípadov podrží a prípadov keď uzná vinu samotnému lekárovi ako fyzickej osobe nie je veľa,skôr sa udelí pokuta nemocnici alebo zdravotníckemu zariadeniu ako právnickej osobe.
@krtko28 uprimnu sustrast...
Viem ake to je, ja som tak prisla o otecka. Sice sme bojovali s rakovinou, ale smrt prisla nahle a necakane a to je snad najhosie. Hnevas sa na maminku, na seba a na cely svet...to je prirodzene a nechaj kludne tie emocie aby sa vyburili...aj my sme tym presli...co dodat? Ta bolest nikdy nepominie. Kto tvrdi, ze cas zahoji rany, tak je na omyle...ten cas len zmierni bolest, ale nikdy nezahoji...neboj, bude to tazke, ale po nejakom case uz to bude lepsie a lepsie. Ten kto ma dobre vztahy s rodicmi ten to znasa tazsie. Ale da sa to zvladnut...spominaj len na to dobre
Moja mamka má 79r. a 15 diagnoz vrátane Alzheimera ,ale hrozím sa dňa,keď....odíde....ale ten deň príde raz....neviem,čo poradiť,hádam len z pohľadu zdravotníka- neváhaj použiť aj ľahké lieky napr. Benosen,musíš vedieť spať a aj treba tak navštív psychologa.Drž sa....