Smútok za pôvodným bývaním po rozvode

My sme museli predať nás krásny 3 izbový byt v centre mesta s balkónom kvôli feťákovi a basistovi nad nami, ktorý nám robil peklo so života. Trocha sme si pohoršili, máme síce rozlohou väčší ale dvojizbový a bez balkóna. Sú tu aj nejaké výhody ale smutno mi je stále už skoro rok za našim bytom. ❤️‍🩹 zameriavam sa na to pozitívne vždy, keď mi príde smutno. Som rada, že sme našli svoj klud, pokojne spavame s deťmi a nikto nás neohrozuje.

@anonym_autor ja som nikdy nebola fixnuta na bývanie ale teda pamätám si že keď som sa sťahovala prvýkrát od rodičov z obrovského domu a išla som na výšku a zrazu sme boli dve v jednej izbe a kúpeľňa spoločná pre 6 ľudí tak mi dosť chýbal priestor a také to prebehavanie sa cez dom. V byte sa nedá moc behať nemáš kam😄 neviem prečo práve toto ale naozaj mi to chýbalo

@anonym_autor Ja som išla bývať k mame a odišla som z bytu, nechyba mi....ale doteraz sa s mojim terajšim mužom už smejeme keď niečo hladame, že aha to zostalo na byte a on mal dom u školy tak že to zostalo u školy...vieš obidvaja sme sa na svojich predchadzajúcich obydliach narobili a nevratilo sa nam toho veľa ani financii ani vecí ja som tam nechalo skoro všetko lebo mame dceru nech to zostane nej aj tak tam chodí ma tam izbu. Doležite je že teraz sme s mužom spolu a už staviame dom, me syna. Na byte by to na mna všetko padalo, u mami to bolo o hubu ale už sme si zvykli 😀😀😀.A moj muž je ,,Staviteľ Bob,,, vsetko mame opravil aj na poli tatkovi drevený dom postavil, deckam.ihrisko.... Nie byt mi nechyba ani susedia, odchodom mi spadol balvan zo srdca.

Aj ked si clovek pohorsi byvanie, za ten klud to stoji.Ved postupom casu moze bývať v lepšom.A ostavat v nefunkcnom vztahu kvoli materialnym veciam, cize i bytu, domu je tak povrchne.Aj ked su zaciatky tazke, zvládli to ine, zvladnes i ty a za par rokov si povies ako dobre si urobila a skoda, ze nie skor.Zijes len raz, netreba mrhat casom, kde uz je davno nieco skoncene.Niet nad psychicku pohodu aj ked v malom, utulnom bytiku.Kamoska odisla z honosneho luxusneho domu pod hradom v BA, z nefunkcneho vztahu do garsonky s dietatom, normalne ozila a nevie si vynachvalit.A to vo vztahu nebolo nasilie ale chlad a nezaujem ktore ju psychicky znicili.

Pár krát som si spomenula na pekný veľký dom, z ktorého som odišla, nakoniec sa predal. Ale ten pokoj a kľud, ktorý v manželstve chýbal, stál za to, aby som ten dom oželela. Prešla som si podnájmom, teraz 2 a pol izbový byt na hypo. A neľutujem.

@anonym_autor nostalgia ma presla hned ked som si spomenula na neho ako ma tam nasieral

@anonym_autor ja som odišla k rodičom na prechodný čas, neskôr som stretla manžela a teraz máme spolu oveľa krajšie bývanie ako som mala predtým s ex. Takže ber to tak, že to je len prechodné obdobie a neskôr môžeš mať niečo lepšie a krajšie. Aj malý byt môžeš mať útulný a zariadený podla seba. Daj si tam nejaké pekné obrazy, fotky, kvety, atď. Bude to dobré, neboj.

@anonym_autor no ked sme uz boli velmi zle vztahovo, ja som sa v tom byte necitila dobre a skor mi to vysavalo energiu, starat sa o ten byt.
Nove prostredie ti urobi dobre.
Prinesies si tam nove energie a vytvoris si tam pekne spomienky.

@anonym_autor Ja som bola raz v živote naviazaná na náš rodinný dom, kde som prežila detstvo.Nakoľko sne ho museli opustiť nie z vlastnej vôle. A odsťahovali sa do malého bytíku do mesta.
Od vtedy prešlo desiatky rokov,sťahovala som sa viac krát a nikdy som sa na nič hmotné citovo nenaviazala.Nikdy!
Nikdy pre mňa materiálne statky nemali významnú citovú hodnotu.Poskytujú nám zázemie, pokoj, naše, ale nič citové za tým už nie je.
Teraz bývame vyše dvadsať rokov v krásnom priestrannom štvorizbovom byte a kedy sme sa mali sťahovať, tak hoc aj zajtra. Aj do menšieho a do iného mesta.

@anonym_autor po rozvode som odišla z domu do bytu. Snažila som sa ho zariadiť ako domov pre svoje deti. Našťastie som mala dosť financií. Skús si pozrieť nejaké lacné kreatívne techniky a vylepšiť ho podľa seba aj za pár drobných. Popozeraj skupiny, kde ľudia darujú, čo už nepotrebujú. Postupne. Daj tomu čas. A hlavne: domov vytvárajú ľudia, nálada. Je to o tvojom nastavení.

s ex sme mali novovybudované poschodie v jeho rod. dome.
po rozvode - ani sme tam nestihli bývať, som odišla bývať k rodičom do svojej detskej izby. samozrejme aj s malým niekoľko mesačným bábom.
S rodičmi sme bývali celé roky, odsťahovali sme sa keď to malé bábo s ktorým som prišla naspäť k rodičom išlo do maturitného ročníka.
nadobudli sme svoj vlastný dom. trvalo to síce roky, ale dočkali sme sa.

@anonym_autor po rozchode nemam take krasne byvanie, je mi to luto, ale ked sa inak nedalo, tak mi uz nic ine neostalo, ale tak nebudem vo vztahu kvoli krasnemu byvaniu a to je to podstatne.

Ja som sa viac krát sťahovala, ale nikdy som nebola fixovaná na byvanie, mam iné priority v živote.

@anonym_autor bolelo ma to, fakt ma to bolelo asi nikdy nezabudnem ako som sa naposledy po tom byte prechadzala, kazdu izbu, pamatam si doteraz ako to tam vyzeralo, presli uz takmer 3 roky , pre niekoho malo pre biekoho vela
Zbalit odtial 5 rokov mojho zivota bolo naozaj bolestive, trhalo mi to srdce, snazila som sa v tom byte spravit domov
Ale vsetko je to len o tvojom nastaveni nie o to , ze tie byty sa ti nepacia, bud niesi pripravena alebo az prilis premyslas
Byvam v novom, lepsom, s mojim dietatom,mam pokoj, klud, vsetko tak ako ja chcem, vzdy ked som vyhadzovala alebo predavala veci z predchadzajuceho bytu povedala som si, nepotrebujem to kupim si krajsie
Snazim sa v tom byte zvyknut (byvam tu tyzden), snazim sa vytvorit si svoj priestor tak aby som sa tam rada vracala a citila sa tam bezpecne
Viem, ze to chce cas ale bude to dobre

@anonym_autor nikdy som nebanovala za domom. Mali sme pekný nový dom. Ex sa odsťahoval, ja som tam žila sama s dcérou. Pred rozvodom aj po rozvode, dokopy asi rok a pol. Ex som vyplatila a dom predala. Presťahovala som sa k rodičom a do roka som si postavila, nový, menší domček. Stále 4i.Dlho som si tu zvykala, ale po 13 rokoch som ti už samozrejme doma). Nikdy mi nebolo ľúto za domom, skôr za susedmi. Mala som ich rada ♥️

ja nie po rozvode lebo rozvedená nie som ale k môjmu rodnému bytu veru hej tam som si vytvorila vzťah veď to je normálne.Ja skôr nechápem ludi že im nejaký dom alebo byt neprilipne k srdcu.Potom sa musel predať ten náš bytík nedalo sa tam existovať skrz nových susedov.Potom som chvilku bývala v dome v dedine ale tam som si nezvykla ani po 5 rokoch to som sa cítila ako u cudzích a potom teraz posledný dom čo sme si už dali postaviť a to je úplne iný pocit.Taký že tu som znovu doma možno preto,lebo nikto predomnou tu nebýval my sme si ho navrhli.Síce áno zo začiatku to bolo aj tu taký pocit divný ale myslím si že ten náš byt kde som vyrástla neprekoná pocitovo asi nič.No tak bývala som tam do cca 30 rokov takže jasné že človek je do toho citovo zainteresovaný.Ja zas nechápem ludí čo trebárs menia stále podnájmy alebo sa v kuse niekde sťahujú mne by šlahlo z toho.Pár rokov byť tam,potom zasa tam a nikde nebyť akoby doma