Som 4 roky doma a zažívam klasický kolotoč

Este rok sa venuj detom, potom skolka a ty do roboty na 8 hodin a to len zacne taky fukot ze si na fotak ani nespomenies. S laskou budes spominat na matersku a zistis ze ten terajsi kolotoc bol pohoda lahoda kym si nemusela chodit do prace.

@zooeynka akoze taketo rady 🥵 zeny...vzdajte sa pre materstvo vsetkeho, aj seba samych. A potom su vyhorete a unavene.zivotom, bez chute k comukolvek...len pisat na MK aky je zivot pre nich neznesitelny...
@autorka - skus manzelovi vysvetlit, ze fotenie ti robi vyborny relax a ci nemoze par krat do tyzdna vziat deti po praci, pripadne cez vikend. Alebo pripadne skusit na par hodin zaplatit kocku co sa ti postara o deti a ty si vybehni. Pripadne starych rodicov, tety nemas co by sa ti postarali? Alebo dat deti hratvsa kamaratom?

hm a co fotis? Skus portrety yvlastnych deti do toho zahrnut...alebo aj deti v pohybe, zalezi aky dobry mas fotak...ale skus ich do toho procesu nejako zahrnut aspon obcas...a inokedy deti nechaj manzelovi a ty chod fotit sama. Ked nechce jaslicky, nech sa postara...alebo este opatrovatelka na par hodin do tyzdna by bolo riesenie...

@zooeynka ja lubim svoje deti ale riadim sa spokojna mama spokojne dieta. Momentalne pre kazdu hovadinu dokazem vrieskat po nich a desim sa dna kedy bude musiet starsi ostat doma zo skolky kvoli chorobe :D a nechcem sa zbavit deti na furt ale myslim si, ze den, dva by pomohli aby som ostatne dni dokazala plnohodnotne travit cas s mensim.

Jedine ich niekomu dať na stráženie a šup fotiť.

@krisbar byvam mimo rodiny takze to nepripada do uvahy. Musim to nejako vymysliet. Celkovo som nejaka rezignovana uz zo vsetkeho a len "prezivam" zo dna na den :D

@alexandraalexandrova skor priroda a take veci. Nejak to musime vymysliet aj s muzikom aj ked mam pocit ze jemu sa nepaci ani myslienka ze od septembra smer praca :D

Ty si poznas svoju internu situaciu doma najlepsie. Fot vtedy, ked pojde na prechadzku s vami manzel a postrazi deti alebo si zaplat nejaku studentku, ktora ti bude strazit dieta, ked budes chciet fotit, co ine sa tu da poradit?

Tam toho veľa nevymyslíš - ak fotiť, tak bez detí, čiže stráženie muž alebo kamoška či zaplatiť si na 2-3hodiny študentku či dôchodkyňu ktorá dá pozor na mladšieho a starší škôlka....ďaľšia možnosť fotiť niekde v parku na prechádzke s mladším, niekde kde ti nemá kde ujsť a budeš ho mať stále "v hľadáčiku"🙂

Keď muzik nechce o jasliach ani počuť nech ide pol roka on na matersku.
Vieš ako si zariadis tak máš. Sama si sa napasovala do role "som vam k dispozícii 24/7" a musíš to zmeniť. Posunúť samu seba v rebríčku priorít z posledného miesta niekam vyššie.
Normálne sú ženy aj s 4 deťmi ale vedia si rozbehnúť kariéru, športovať, ísť s kamoškami na výlet.... Večer sa najlepšie foti, vezmi foťák a chod na hodinu von, deckam ani mužovi zo zadku neubudne keď budu chvíľu bez teba

Ako si kto zariadi, tak má, ako už bolo spomenuté. Moj príspevok je myslený v dobrom. Ja osobne by som nedovolila, aby to zašlo až do takéhoto štádia. Uvediem konkrétny príklad. Už je to 2,5 roka, čo som s malým doma, čakáme ďalšie bábätko. Nakoľko sa ale poznam už nejaký ten piatok, dávno pred tým, ako sa mi malý narodil som vedela, že nie som vyslovene typ žienky domácej( čo neznamená, že nemám doma poriadok, že nie je navarené, upratané a o malého postarané), ale znamená to to, že mám vyššie ambície ako sa realizovať len v domácnosti. Chodila som na VŠ 8 rokov, mám dva tituly a vedela som, že sa chcem aj popri deťoch odborne realizovať a nestratiť samú seba. Tak som pracovala na tom, aby som mohla skĺbiť kariéru s rodinou, zariadila som si prácu z domu s pravidelnými výjazdmi do práce, dokonca som rozbehla jeden odborný projekt, keď mal malý 1,5 roka a poviem ti, je to to najlepšie, čo som mohla urobiť. Ešte pred pôrodom sme sa s manželom dohodli, že budem takto fungovať a on ma plne podporil. Ale na druhej strane, boli sme spolu dosť dlho pred tým, ako som otehotnela, čiže aj partnera som si vybrala tak, aby som bola spokojná a keby ma nedokázal podporiť, rodinu by som si s ním nezakladala. Pre mňa je moj syn a čoskoro aj druhé dieťa to najcennejšie, čo v živote mám, ale to neznamená, že som im k dispoziii nonstop a ani to, že by som stratila samu seba. V podstate od narodenia malého som si dals jednu z hlavných priorít seba a svoju spokojnosť a funguje to dokonale, lebo zároveň aj malý je úplne spokojne dieťa. Moja práca je pre mna absolútne odreagovanie a vždy sa vraciam domov plna energie a pripravená naplno sa venovať synovi. A keď sa chce, dá sa všetko. Napríklad moj manžel má tiež svoj špecificky koníček, trávime spolu víkendy aj sviatky, ale keď si ideme cez víkend napríklad opekať a vrátime sa o 16-17 domov, on sa zoberie a ide sa odreagovať von a je to úplne v poriadku, aj keď je víkend, nemusíme byť na sebe nalepení 24hod. Detto ja keď som sa ešte mohla korčuľovať, aj keď som prišla z práce a mala cez deň milión povinnosti, večer o pol 8 som vybehla na hodinu na korčule a bolo. Zase to fotenie sa naozaj dá realizovať navecer, na hodinku keď príde muž z prace, aj cez vikendy, keď prídete z výletu atď..A ak by som náhodou nemala pomoc v rodine( čo okrem manžela ani nemám), zaplatila by som si opatrovateľku ako ti spomínali ženy vyššie, a keď len na 1-2 hod 2x v tyzdni by som vybehla von, lebo týmto štýlom sa z toho za chvíľu zblazniš a tvoje deti tiež. A ešte taká pikoška na záver. Keď som niektorej mamičke povedala, ako fungujem- či už pred pôrodom alebo počas MD, takmer každá ma vysmiala s komentárom, že jej dieťa je vytúžene a chce sa mu naplno venovať, že sa ešte narobí v živote dosť. Toto môže to seba vysloviť len človek, ktorý nemá všetko pokope. A čuduj sa svete, 99% tu tých premudrelych mamičiek zúfalo hľadá nejakú prácu z domu, resp. sú doma po pár rokoch na prášky a teraz sa smejem veselo ja na nich. Lebo moje dieťa je rovnako vytúžené a v mojom živote najdôležitejšie, ale rovnako som dôležitá aj ja a moje priority a myslím, že tým, ako som si to všetko nastavila( a stalo ma to roky studia, praxe, námahy atd) som nemohla nič lepšie urobiť pre seba, svoju budúcnosť a svoju rodinu a rovnako budem fungovať aj pri dvoch deťoch. Lebo naozaj platí, ako si kto zariadi, tak má a keď sa chce, dá sa všetko!! Ber to ako inšpiráciu, že aj takto sa dá fungovať a mala by si myslieť konečne v prvom rade na seba!

Ináč nechápem tomu typickému slovenskému démonizovaniu škôlok pre deti do 3 rokov.
Pre to malé dieťa je omnoho lepšie keď sa mu 2 dní v týždni venujú v súkromnej škôlke vyštudovane ucitelky, na tam program a aktivity ako keď ho ma mat nonstop jeho vyflusnuta a unavená mama.

Ak dieťa chodí do súkromných jaslí obyčajne ľahšie zvláda št.škôlku, poznala som viac takých mám, ktoré dávali deti do súkromného centra -opatrovanie deti. Jedna z tých mám dokonca ďakovala tej majiteľke opatrovania detí, že dieťa sa tam rozhovorilo, trošku osamostatnilo a ona ho mohla dať do škôlky, už bez problémov. Tiež jedna mama ešte aj teraz spomína, že myslela, že dieťa má nejakú dg. a ten pobyt v súkromnom zariadení mu pomohol.

@krisbar prosim ta, pri 2 detoch sa potrebuje realizovat? Ked nema vobec ziadnu pomoc kto by jej deti postrazil? Jasle jej boli zamietnute urcite vysoko chapavym manzelom tak co si budeme klamat. Nemyslitelne sa akokolvek realizovat. Ale ked nastupi do prace tak to zasa bude ine, a lepsie to nebude. (Ale inak som pozitivny clovek a negativizmus nemam rada(

Tak sa zariad ty nepočuvaj muža Ved ten nevie o čom hovori. Este k tomu bol pol roka mimo domu a ty sama s detmi a este bude dirigovat? Normalne daj raz dva krat tyzdenne na pol dna do jasli. U nas je skolka od 4r statna s malou som chodila od 2r do detskeho centra len som tam musela byt tiez .. a mm frflal ze moc tam chodim a ked zacala skolka zas ze najlepsia vec co som mohla urobit bolo ze som chodila do toho centra snou. Maleho budem tiez brat od 2r a od 3 ho budem tak raz dva x tyzdenne davat do sukromnych jasiel ktore su tam kde mala chodi do skolky a bude tam aj do skoly..

Nájdi cez net nejaké stráženie... Na par hodín v týždni, určite nieje dobre ze si vyhoreta, ja som tiež a radšej idem skôr do prace.

Neviem. Podla mňa je problém u veľa žien to, že keď sa im narodí dieťa, tak sa točí všetko okolo dieťaťu a tým pádom oni samé sa dávajú bokom. Načo je v podstate muž? Zarobiť peniaze? To vie každý... Ja som sa nie ze pýtala na názor muža že čo ak... Ja som doma skoro 3 roky nonstop, ja uspavam, trávim viac času s dcérou ako ôk, ja som neprespala noc už skoro 3 roky. Takže u mňa to vyzerá tak, že vtedy a vtedy Idem! Nepýtam sa ci sa mu to páči ci nie. Veď od toho ze mam dieťa som tiež človek a mam svoje záujmy ci si potrebujem vypnúť. Napr v piatok som sa ráno zobudila a mu hovorím ze poobede uspim dcéru a idem s kamoškou na nákupy, na obed, do fitka. Budeš s nou ci vybavím niekoho iného? To bola moja jediná otázka😂a odišla som a vrátila sa večer. Oddýchnuta, zrelaxovana, vykecana.. A robím to vzdy, keď to potrebujem. A rob to aj ty. Ak nie muž, ani najbližší, spoznaj nejakú dobrú opatrovateľku.

Vymeniť sa s mužom na RD? A ísť do práce prípadne rozbehnúť niečo vlastné? Alebo dat dieťa do jaslí, môj bol od 20 mesiacov v súkromných a normálne si zvykol na škôlku neskôr. Ja som práve mesiac a pol na MD, mám pred druhým pôrodom a už teraz mi chýba robiť hlavou ;) takže ja všetky mamky, čo sú doma dlhšie (väčšinou s oboma deťmi po sebe), vlastne obdivujem. Držím palce! Teba myslieť aj na seba!

Kebyze ides do prace a najdete si opatrovatelku? Aj keby si robila len na nu, tak budes mat zmenu. Idealne ak by si vedela mat pracu na menej nez fulltime, to by sa ti najlepsie skombinovalo. A fotit skus aj pocas rodinnych vyletov.

mne sa dnes pacilo toto co som rano citala, myslim ze je to dost prave o tomto probleme: https://dennikn.sk/2046822/nedelna-nekazen-aj-j...

Niektoré povolania alebo roly v rodine považujeme za životné poslanie. Očakávame, že nositelia a nositeľky životných rolí alebo úradov, pre ktoré sa rozhodli, ich budú vykonávať s láskou, úctou, empatiou, trpezlivosťou a vytrvalosťou. Takéto nastavenie máme voči mamám, učiteľkám a učiteľom, ošetrovateľkám a ošetrovateľom, lekárkam a lekárom, ľuďom pracujúcim v záchranných zložkách a vôbec v pomáhajúcich profesiách. Kresťanky a kresťania sú okrem toho vedení k tomu, že za vykonávanie poslania nesú zodpovednosť priamo pred Bohom.
Stáva sa však, že aj ľudia v takto vnímanom postavení zlyhajú. Nezvládnu ho naplniť podľa očakávaní. Neochota alebo neschopnosť povedať „nie“ ich vedie k prepracovaniu, nervozite a trpkosti, že im v živote niečo uniká. Že strácajú samých seba. Že nežijú svoj život, že v ňom obídu skrátka.

To, v akých podmienkach žili predovšetkým ženy – naše mamy a staré mamy, čo všetko museli zvládnuť, považujeme mnohí za obdivuhodné. Ale keby sme mali byť úprimní, spomenuli by sme si aj na ich trpkosť. Na nemé výčitky. Na to, ako v deťoch alebo ľuďoch, ktorí boli na ne odkázaní, vzbudzovali pocity viny. Bolo jasné, že trpia, obetujú sa, preto, aby sa iní mohli mať lepšie. Mali sme ich radi, ale keby sme mali byť pravdiví, spomenuli by sme si, že ich vypätie a nespokojnosť robili bezmocnými nielen ich, ale aj nás. A nemohli sme sa na nich hnevať. To sa nepatrilo. Veď všetko, čo mali, dávali iným. Boli vedené k tomu, aby prijali svoj údel, aby svojej rodovej role, osvedčenej storočiami, ostali verné.

Ktovie, či o tom, že ich miesto je v rodine, že majú byť predovšetkým matkami, podriadenými svojim mužom, úslužnými, skromnými, nenáročnými, mal Boh rovnaké predstavy ako spoločnosť okolo nich. Ktovie, či toto poslanie považovali za vznešené. Ktovie, či im takéto otázky vôbec napadli, či ich nepotlačili hneď v zárodku, pre istotu, aby sa svojmu poslaniu nespreneverili.

V Biblii, ktorá dokumentuje pohľady a normy patriarchálneho sveta, sú aj príbehy žien. A niekedy sa zdá, že spôsob, akým v nich Ježiš vystupuje, by mohol niekto považovať za škandalózny.

Jeden z novozmluvných autorov, evanjelista Lukáš, zachytáva príbeh o návšteve Ježiša u dvoch sestier – Márie a Marty. Zatiaľ čo si Marta poctivo a v plnom nasadení plní povinnosti hostiteľky, jej sestra s hosťom iba debatuje. Keď sa neskôr zjavne preťažená Marta dožaduje, aby sestru napomenul a nedopustil, nech ju nechá obsluhovať samu, Ježiš jej predstavy nesplní. Naopak. Ocení, že sa Mária rozhodla správne. Ženu, ktorá zaujala miesto, aké v tej dobe patrilo výlučne mužom.

Mária je prototypom ženy, človeka, ktorý má odvahu narušiť zaužívané stereotypy. Vie prerušiť prácu. Vie sa vymaniť spod vplyvu tých, ktorí sú presvedčení, že vedia, lepšie ako ona, aké je jej poslanie. Táto odvaha vzpriečiť sa síce vyvolá konflikt, ale prináša niečo oslobodzujúce. Niečo úplne nové.

Som presvedčená, že dnes je v našom svete veľa ľudí, ktorí sa v biblickom príbehu identifikujú stále viac s Máriou. Premýšľajú, skúmajú a rozhodujú sa samy. Nestačí im, aby fungovali, boli užitočné. Siahajú po tom, čo je dobré, pekné, čo ich povznesie v každodennosti. Dokážu sa odpútať, neplniť automaticky očakávania tých, ktorí svoju hodnotu odčítavajú od výkonov a momentálnych očakávaní okolia.

Mária zosobňuje ženy, ale aj mužov, ktorí našli odvahu vyjsť z rolí, aké by im chceli pripisovať iní. Otcovia sa dnes stále častejšie vedia a chcú postarať o bábätká. Nielen preto, aby ich manželky nemuseli vypadnúť z pracovného procesu. Na povinnostiach v domácnosti a výchove participujú preto, že chcú so svojimi deťmi tráviť čas. Život si vážia a chránia ho. Bez toho, aby o tom veľa hovorili. Nie, nie sú bezuzdní voľnomyšlienkari. Aj oni sa obetujú, svoje povinnosti vnímajú ako poslanie aj na pozíciách v oblasti stavebníctva a biznisu a mnohých iných. Robia tak z presvedčenia. Z lásky. Záleží im na tom, aby ich život mohol byť viac zmysluplný a šťastnejší ako život generácií pred nimi, aby vnímali nielen jeho užitočnosť, ale aj jeho rozmanitosť a krásu.

Uvedomujú si, že nie všetko musia a môžu mať v živote pod kontrolou. A práve preto sa k tomu, o čom rozhodnúť môžu, stavajú zodpovedne. Pracujú aj na tom, aby si našli čas na seba. Na oddych. Na dobrú knihu. Na hudbu. Na rozhovor. Na to, aby si dokázali sadnúť a iba tak byť. Počúvať. Dozvedeli by sa, o čom ich deti, ich partneri a partnerky, ich rodičia snívajú. Čo si myslia. Čo cítia.

V konaní, ustarostenosti a strachu Marty môžeme niekedy vidieť celé rodiny, cirkev a spoločnosť. Máme problém opustiť mentalitu, ktorá nás učí chcieť za každú cenu vyhovieť, byť vždy k dispozícii, ale na svoj úkor, v presvedčení, že tak je to zadefinované samým Bohom. Príbeh o Márii a Marte ukazuje, že pravdepodobne nie je.
Porozumenie s Ježišom nájdeme v porozumení človeku, jeho prežívaniu, prianiam a potrebám. Často tak a tam, kde to nečakáme.

Je možné, že veriacich ľudí, ktorí sa považujú za strážcov tradičných kresťanských hodnôt a čakajú od Ježiša podporu a pomoc, a tak ako Marta k Nemu smerujú výčitku „nedbáš, Pane, že sme v službe a sledovaní ušľachtilých cieľov ostali osamelí, nepochopení“, by Ježišova reakcia, podpora Máriinho rozhodnutia najprv zaskočila.

Ale napriek prvotnému zmätku by všetkým, ktorí sa spoznali v preťaženej, vystresovanej Marte, priniesla závan úľavy. A pomaly, ale isto by ich presmerovala k tomu, aby sa nachádzania priestoru slobody a radosti nevzdali.

@zooeynka hned nad tvojim prispevkom mas odpoved, ze sa to da. Len treba komunikovat s partnerom a niekedy si "dupnut". Je to len o nas ako si to nastavime. Niekto sa postavi do pozicie domacej putky, niekto pocas materskej rozbehne biznis....

Uplne ta chapem, je to “blba” situacia a reakcie typu “mas to tak ako si si to zariadila” a “sama si za to mozes” velmi nepomahaju. Nie kazda ma v sebe potrebnu davku asertivity, zdraveho sebectva, chapaveho muza, rodinu nablizku ci financie na opatrovatelky. A napriek tomu ma potrebu a nepochybne aj pravo na relax a sebarealizaciu ci psychohygienu, len okolnosti su casto proti 🤷‍♀️ Ja som v podobnej situacii a nepodarilo sa mi vymysliet nic svetaborne... viacmenej som sa podriadila situacii, nasla som si v starostlivosti o rodine akoby svoj novy druh sebarealizacie, bolo to tazke ale prijala som to a teraz som s tym ok. Samozrejme s tym vedomim, ze to potrva uz len rok-dva, kym deti trocha podrastu a budem mat zas viac casu na seba

@meluela to som si prave teraz citala. preposlal mi to manzel, neviem co tym chcel povedat, kedze podla neho mame kazdy narocnu situaciu. On praca a stres tam a teriny a ja doma. Len ja mu poviem, ze fajn ja respektujem, mas to tazke, nechcem od neho nic okolo domacnosti. Ale ked ho poprosim podme najst riesenie mojej situacie tak mam pocit ze si "vypocuje" co by som potrebovala ale neda ziaden navrh. Co na tom, ze istym ludom pomaha s hladanim bytu (ako som dnes zistila) :D

Nuž, muži, ktorí rozhodujú o svojich ženách, sú z predminulého storočia. Chvalabohu, máme dobu, keď muž môže ísť na matersku, na Tvojom mieste by som sa s ním vymenila.

@letfenixa aj zajtra :D Len jeho kariera je vyssie ako rodina a ma xyz dovodov preco je to nerealizovatelne :D Nemam sa s nim uz sil ani o nicom bavit nejako :D

@lillyilly Ja sa snazim ze fajn neda sa uplne realizovat v tom co ma bavi a naplna podme hladat ine riesenie. Len problem je v tom, ze nejako ja som sa dostala do situacie, kedy citim, zeby som potrebovala par dni total off. Nevidiet, nepocut, neriesit :D

Jo, hned by som poslala deti aj s muzom niekam na vikend 😀 Kym som este nemala mladsieho, muz so starsim obcas chodili k svokrovcom, aby som mala trocha off, alebo ja som isla na vikend s kamoskami. Ale teraz to nehrozi a strasne mi to chyba...

No, bud sa odvazis povedat muzovi ze to viac nedavas a dieta ide do jasli/opatrovatelke, alebo to este nejako ten rok pretrpis. Rok nie je zas tak vela, ale skoda zivota ak to ma byt zle straveny cas. Davaj si ale extra pozor, aby si neotehotnela medzicasom. Ja som to tahala 9r s narocnymi detmi, nevladala som cca. po 2.5 roku, akurat som si to neuvedomovala. Aj tak to neprinieslo rodinne stastie. Treba trosku mysliet aj na seba a casto to paradoxne pomoze aj okoliu.

@meluela moj muzik dostal jasnu odpoved na jeho snahu riesit 3te dieta ze najskor po 5 rokoch v robote :D To skonstatoval ze uz budeme nato "stari" a tam skoncila debata :D Ale dnes som hnusne zdrhla do lesa sa vyvetrat lebo sa nejako nevedeli rozhybat ze aj chceli von aj sa nehybali tak som "zdrhla" :D