Som frustrovaná a unavená zo života, z práce, zo všetkého

Ahojte, ani neviem, či to patrí do tejto skupiny, možno ani nie. Neviem ako ďalej, neviem sa pohnúť. Akosi sa na mňa toho navalilo. Na Vianoce mi zomrela maminka po ťažkých chorobách, denne za ňou plačem, ešte aj pred dedičským robil otec medzi nami sestrami rozbroje, skoro sme sa povadili kvôli nemu. V práci neprejde deň, aby sm nebola vystresovaná. Šéf - nie hlavný, ale "manager" - ten čo robí, to sa nedá nazvať ináč ako bossing, zastrašovanie, ponižovanie. Chcem dať výpoveď, no neviem sa k tomu odhodlať. Všetko ma to ničí. Som podráždená, negatívna ..ešte aj na ľudí okolo, ktorí s tým nič nemajú. Do toho sme sa s priateľom sťahovali do vlastného bytu. Kúpili sme si 2-izbový byt, nové auto...proste situácia v živote, ktorá spôsobuje tiež stres, ale taký príjemný. Každý mi vraví, že je to jedno z najkrajších období v živote, keď sa človek osamostatní, plánuje si budúcnosť, no ja sa nedokážem z ničoho tešiť. Aj priateľ to na mne vidí. Koľkokrát sa ma spýta, či sa neteším, že sme si kúpili tamto, alebo boli hentam... a ja len pokrčím plecami. Cítim už aj fyzicky na sebe, že nevládzem. Denne ma bolí hlava, mám problémy s chrbticou, stále som chorá, teraz sa mi objavil problém s platničkou asi, musím s tým ísť k lekárovi. Nespím dobre, dlho som hore, denne som unavená, vyčerpaná,už sa mi aj snva o tej blbej práci. Práca je to fajn, tá ma aj baví, ale to čo je tu okolo je neznesiteľné. Novú prácu zatiaľ nájdenú nemám..aj preto sa stresujem. Práve nám s priateľom spustili hypotéku, bojím sa, že si narýchlo nenájdem niečo dobré. Plat tu mám výborný - až nadpriemerný, ale denne som psychicky zničená. Od nového roka managerovi úplne preplo. Nikdy nič nevedel o našej práci, čo s kolegyňami robíme- a vraj manager. človek má navalené toľko, že aj keď chodí o hodinu skôr do práce a o hodinu neskôr z práce nestíha. A odpoveď na to- deň má 24 hodín, keď iní ľudia stíhajú za 8 hodín spraviť robotu, vraj kde bude chyba. Lenže majú primerané množstvo práce, nie za dvoch či za troch. Keď sme pýtali posilu do tímu - vraj nech sa páči, ale strhne to nám z výplaty - na to máme rovno zabudnúť. Všetko nám chce zosobňovať- aj to, čo s nami nemá nič spoločné, priemeruje všetko...a práca s ľuďmi sa nedá priemerovať, dokonca nás začal buzerovať, že si máme každý deň písať každú minútu čo robíme- lebo vraj naše úkony sú na 5 minút - pritom niektoré veci vybaviť a zariadiť trvá aj mesiac či dva - ale podľa neho 5 min. Denne písať každú minútu? To sme v práci ešte dlhšie, lebo to zdržuje a ešte viac stresuje.Každý deň porada o jeho preslove - buzerácia, je arogantný, len nás ponižuje, ako nič nevieme - lebo veď sme ženy, tak ako by sme aj mohli. Chcete svoju prácu obhájiť, vyargumentovať si veci? Zabudnite - Ešte raz...hovorím ja.. a čo poviem ja to platí, nemáte čo rozprávať a pod. Môžete sa aj roztrhať, náhodou nejaký projekt nevyjde - nie vašou vinou, ale klient čosi pokazí, alebo nejaké iné okolnosti - v tomto biznise sa to stáva - ale nezaujíma nikoho čo ste spravili pre to... proste vy za to možete, úloha nesplnená a podľa neho ste za tie dni vlastne nič nerobili - čiže to pocítite. Sám nič nerobí - len buzeruje. Zastupiteľnosť v práci žiadna. Chcete ísť na dovolenku - max 5 dní - týždeň predtým ste nonstop v práci - lebo treba vyriešiť všetko dopredu, prídete z dovolenky, všetko sa na Vás zosype. Naposledy som skončila v 39 horúčkach - 2 dni doma- potvrdenie od lekárky som doniesla, v horúčke som doma ležala s počítačom a telef=onom na uchu, robila z domu a bola som nútená vziať si dva dni riadnej dovolenky. S ničím sa nedá maródovať, lebo vraj čí so soplíkom, nevieme telefonovať, alebo nás pichne v boku a už bežíme doktorovi. Zmanipuloval dve kolegyne - snažia sa nás - mna aj 2 kolegyne v kancli vyšachovať. Na poslednom teambuildingu jednej úplne preplo - a ziapala po mne jak vyšinutá , nechcela som ísť na diskotéku - držím smútok po mamininej smrti - že to , že mi mater zomrela je moj problém, to nikoho nezaujíma, kazím celý teambuilding, keď sa povie že sa ide, tak mám ísť a pod. blbosti. Proste des. Keď som po Vianociach prišla do práce zničená z maminej smrti - kolegyne s ktorými robím v kancli chápali . Manager prišiel na poradu vyrehnený - že čo, veď aspoň to už mám za sebou. Pozerala som v šoku, že čo? Som z toho všetkého denne zničená. Priateľ ma síce podporil, že aj keď odídem, bude stáť pri mne, ale radšej chce, aby som odišla tak, že ostanem tehotná. Aj materská by mi vyšla pekná, aj by som neodišla v zlom. Ale ja v takomto stave nad tehotenstvom ani len neuvažujem. Neviem ako ďalej, neviem sa odhodlať, a to ma asi najviac ničí. Baba, ktorá bola vo firme predomnou, čo som ju nahradila, mala tiez svoje osobné, rodinné problémy a henten ju z firmy doslova vyštval. Začal jej denne robiť peklo v práci, plakávala vraj ...a aj chudera dopadla.. preplo jej. Ani neviem čo čakám, či radu, či niekoho podobnú skúsenosť v takejto situácii, viem že chcem odísť, len sa neviem odhodlať, keďže nemám nič nájdené. Celkovo som frustrovaná - z práce, zo života, zo všetkého.